Štúdia

Predmetom štúdie poradenskej spoločnosti KPMG bolo zhodnotenie implementácie európskych fondov v desiatich krajinách Európskej únie - Českej republike, Estónsku, Maďarsku, Lotyšsku, Litve, Poľsku, Slovensku, Slovinsku, Bulharsku a Rumunsku. Štúdia sa zamerala na využívanie finančných prostriedkov z nasledujúcich programov

• Národné strategické referenčné rámce (spolufinancované z EFRD, ESF a CF)
• Programy rozvoja vidieka (spolufinancované z EAFRD)
• Programy rybného hospodárstva (spolufinancované z EFF)

Celkové množstvo finančných prostriedkov z týchto programov predstavuje pre krajiny strednej a východnej Európy na obdobie rokov 2007 – 2013 sumu 265,96 miliardy EUR. Prevažná čiastka z týchto prostriedkov pochádza zo štrukturálnych fondov, zatiaľ čo, programy rozvoja vidieka a programy rybného hospodárstva tvoria 19 % z celkového príspevku pomoci. Vyše 50 % z týchto prostriedkov je určených pre Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Českú republiku, ak zoberieme do úvahy aj Maďarsko Maďarsko je jednou z nových členských krajín, do Európskej únie vstúpilo rovnako ako Slovensko v máji 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Rumunsko Rumunsko musí po vstupe do EÚ 1. januára 2007 splniť podmienky v oblasti reformy súdnictva, boja proti korupcii a organizovanému zločinu, v opačnom prípade mu hrozia sankcie, vrátanie zadržania finančnej pomoci EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk » štyri európske krajiny môžu počas siedmich rokov čerpať vyše 80 % prostriedkov z tohto rozpočtu. Krajiny s menším počtom obyvateľov ako, napríklad, baltské krajiny a Slovinsko Slovinsko bolo prvou z častí Juhoslávie, ktorá začiatkom 90. rokov vyhlásila samostatnosť. Na rozdiel od iných krajín regiónu sa mu podarilo osamostatniť pomerne pokojne.viac na www.EuropskaUnia.sk » môžu spolu čerpať 10 % tejto sumy. Množstvo finančných prostriedkov vyčlenených pre jednotlivé krajiny na obdobie 2007 – 2013 ukazuje nasledujúci graf 1:

Zdroj: KPMG: Fondy v krajinách strednej a východnej Európy

Čerpanie finančných prostriedkov v období 2007 – 2008

Počas prvých dvoch rokov, bolo v spomínaných krajinách alokovaných 30 miliárd EUR , čo predstavuje 11 % z celkového rozpočtu 265,96 miliardy EUR.

Pozícia Slovenska

Celkový rozpočet eurofondov spolu s národným spolufinancovaním predstavuje pre Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »sumu 14,75 miliardy EUR.na obdobie 2007 – 2013.

Podľa podielu schválených projektov za prvé dva roky programovacieho obdobia sa Slovensko s 13 percentami delí o štvrté miesto s Estónskom. Prvé miesto, podľa podielu schválených projektov na celkovom rozpočte eurofondov spolu s národným spolufinancovaním, patrí Maďarsku s 25 %, druhé Českej republike a Slovinsku s 23 %, tretie Lotyšsku so 17 %, nadpriemerné hodnoty zaznamenalo aj Bulharsko Bulharsko muselo tesne pred koncom predvstupového procesu čeliť hrozbe odloženia vstupu do EÚ o rok v prípade, že nestihne implementovať požadované reformy.viac na www.EuropskaUnia.sk »s 12 %. V Rumunsku a Poľsku klesol podiel schválených projektov pod 11 %.

Pre správnu analýzu je vhodné porovnať množstvo pridelených finančných prostriedkov v jednotlivých krajinách v rokoch 2007 – 2008 k celkovému objemu financií určených pre toto obdobie pre každú krajinu.

Zdroj: KPMG: Fondy v krajinách strednej a východnej Európy

Zdroj: KPMG: Fondy v krajinách strednej a východnej Európy

Na základe tohto pohľadu sa v implementačnom procese ako naúspešnejšie javí Maďarsko, za ním nasleduje Česká republika Česká republika vstúpila do EÚ spolu so Slovenskom v máji 2004. Česká republika a Slovensko majú dlhú históriu spolužitia v jednom štáte.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Slovinsko. 10 % „neúspech Poľska“ je spôsobený najmä vysokým rozpočtom finančných prostriedkov pre túto krajinu vyčlenených na roky 2007 – 2008.

Rozdielna miera pokroku v implementácií fondov EÚ je podľa štúdie spôsobená v rôznom stupni pripravenosti vnútorných štruktúr jednotlivých krajín na čerpanie. Ako príklad môžu slúžiť rozdielne termíny spustenia implementácie jednotlivých programov. Ako prví zverejnili výzvy na predkladanie projektov už v prvej polovici roku 2007 Maďarsko, Slovinsko a Česká republika. Na Slovensku boli prvé výzvy na predkladanie projektov zverejnené až v roku 2008 a v Litve dokonca až v druhej polovici roku 2008.

Programové oblasti

Zaujímavé je sledovať implementačný proces aj podľa jednotlivých programových oblastí, do ktorých intervencie smerovali. V rokoch 2007 – 2008 sa vyše 50 % pridelených prostriedkov rozdelilo do nasledujúcich troch oblastí

• doprava
• životné prostredie
• rozvoj ľudských zdrojov

Zaujímavý je aj fakt, že hoci prioritnou oblasťou podpory z fondov EÚ má byť výskum a vývoj, svedči o tom 18,507 mil. EUR vyčlenených na obdobie 2007 – 2013, za prvé dva roky bolo v krajinách strednej a východnej Európy podporených len 3 % projektov tohto typu.

Graf 4

Zdroj: KPMG: Fondy v krajinách strednej a východnej Európy

Na základe objemu finančných prostriedkov určených na obdobie 2007 – 2008 boli na Slovensku podporené najviac projekty z oblasti rozvoja ľudských zdrojov, rozvoja vidieka, životného prostredia, ekonomického rozvoja a technickej pomoci.

S čerpaním eurofondov nie je spokojné ani Združenie miest a obcí Slovenska. Ako pre TASR uviedol výkonný podpredseda ZMOS Milan Muška:“ Problematikou eurofondov sa orgány ZMOS zaoberali na každom zasadnutí svojich orgánov už od septembra 2008, teda už po zverejnení nepriaznivej prognózy čerpania eurofondov za nové 7-ročné programové obdobie.“ Ďalej uviedol,že v rámci agendy eurofondov sa pre členov ZMOS ako najčastejšie ukazujú "obavy pri dodržiavaní termínov procesu implementácie konkrétnych projektov, dostatok administratívnych kapacít na ministerstvách a nastavenie podmienok čerpania eurofondov v jednotlivých výzvach, ktoré vyhlasujú RO".

Analýzu KPMG: Fondy EÚ v krajinách strednej a východnej Európy si môžete siahnuť