Premiéri ôsmych krajín EÚ – Bulharska, Českej republiky, Maďarska, Nemecka, Rakúska, Rumunska, Slovenska a Slovinska – súhlasili s „vytvorením atraktívneho, bezpečného a prosperujúceho dunajského regiónu so spoločnými hodnotami, princípmi a základnými cieľmi,“ píše sa v deklarácii podpísanej minulý týždeň (25. až 26. februára) v Budapešti.

Veľa konkrétnych návrhov však počas konferencie v tejto oblasti nepadlo a vlády sa sústredili najmä na prezentovanie svojich priorít v tejto oblasti.

Žiadne nové finančné zdroje

Deklarácia spečatila tvrdenie Európskej komisie, že sa na túto stratégiu neuvoľnia žiadne ďalšie prostriedky zo strany EÚ. Namiesto toho deklarácia tvrdí, že „stratégia je finančne neutrálna a spolieha sa na koordinovaný prístup, synergické efekty a na efektívnejšie využitie už existujúcich nástrojov a fondov EÚ, rovnako ako aj na ďalšie už zavedené zdroje a finančné nástroje“.

Podľa deklarácie sa ako Baltická tak ani Dunajská stratégia nemôžu v budúcnosti spoľahnúť na priame dotácie z regionálnych fondov. Potreby a riešenia je tak potrebné spojiť s „dostupnými územnými zdrojmi, bez predsudkov ohľadne vyjednávaní budúcej kohéznej politiky“.

Inými slovami, Brusel rád podporí regionálne snahy, no musia byť financované z vlastných zdrojov. Priame financovanie stratégie nie je možné, lebo súčasný rozpočet na roky 2007 až 2013 neumožňuje oddelené financovanie makroregionálnej spolupráce, povedal šéf zastúpenia Európskej komisie v Maďarsku Tamás Szűcs.

Prvé detaily nového rozpočtu na roky 2014 až 2020 sa však objavia práve počas maďarského predsedníctva v prvej polovici budúceho roka. „To by mohlo Maďarsko Maďarsko je jednou z nových členských krajín, do Európskej únie vstúpilo rovnako ako Slovensko v máji 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »alebo akúkoľvek inú krajinu legitimizovať, aby navrhla nech sa na Dunajskú alebo Baltickú stratégiu vyčlení väčšia časť prostriedkov [z rozpočtu],“ hovorí Szűcs no dodáva, že rozhodnutie si bude vyžadovať schválenie všetkých členských štátov EÚ.

Konferencia necháva detaily na neskôr

„Dnes vynecháme diskusiu o konkrétnych projektoch, ktoré prinesú dlhodobé výsledky. Vítam najmä vysokú úroveň politického zastúpenia. To dokazuje, že hľadanie riešení našich spoločných výziev berieme ako záväzok,“ povedal prítomný eurokomisár pre regionálnu politiku Johannes Hahn.

Deklarácia zároveň tvrdí, že osem zapojených krajín „bude spolupracovať s cieľom nájsť spoločné riešenia výziev, ktorým región čelí“. Ide o široké spektrum oblastí ako životné prostredie, príroda, dopravná infraštruktúra vrátane železničnej prepravy, energetická bezpečnosť, rozvoj vidieka, turizmus, šport, dobré spravovanie, bezpečnosť potravín, migrácia, demografia, klimatické zmeny či globálne krízy.

Doprava a záležitosti ohľadne vody sú kľúčové, hovoria ministri

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Balázs zdôraznil, že stratégia sa „nevyhnutne“ zameria na otázky dopravy v oblasti Dunaja. To sa týka nielen vnútroriečnej lodnej dopravy, ale aj existujúcich a budúcich mostov, ciest, železníc, leteckých liniek a ďalšej dopravnej infraštruktúry, ktorá si vyžaduje medziregionálne riešenia, povedal.

Jeho slová potvrdil aj slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, ktorý na konferencii povedal: "Mali by sme splavniť pôvodné koryto všade, kde je to možné, čím vznikne kvalitná vodná cesta z Ulmu do Čierneho mora.“

Balázs tiež upriamil pozornosť na oblasť ochrany životného prostredia, vodného manažmentu a čistoty vody, keďže Dunaj má pre regióny strategický význam.

Podľa rumunského člena Parlamentu Petra Luhana sa má Dunajská stratégia stať jedným z hlavných pilierov ekonomického rastu v regióne a tiež ma slúžiť ako hlavný energetický zdroj ľudí.

Aj nečlenské štáty EÚ sa zapájajú

„V súčasnosti brehy Dunaja obmývajú šesť členských štátov Európskej únie. Sú to Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk » Rakúsko Neskorý vstup do EÚ bol výsledkom špecifického postavenia krajiny počas druhej svetovej vojny. Na základe dohody veľmocí, ktoré Rakúsko okupovali v rokoch 1945-55, bolo nezávislé Rakúsko vyhlásené za "trvalo neutrálne". viac na www.EuropskaUnia.sk » Maďarsko, Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk » Rumunsko Rumunsko musí po vstupe do EÚ 1. januára 2007 splniť podmienky v oblasti reformy súdnictva, boja proti korupcii a organizovanému zločinu, v opačnom prípade mu hrozia sankcie, vrátanie zadržania finančnej pomoci EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Bulharsko. Na druhej strane ďalšie dve krajiny – Slovinsko Slovinsko bolo prvou z častí Juhoslávie, ktorá začiatkom 90. rokov vyhlásila samostatnosť. Na rozdiel od iných krajín regiónu sa mu podarilo osamostatniť pomerne pokojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Česká republika – naznačili, že sa tiež cítia ako súčasť tohto regiónu,“ povedal Balázs.

Spoločná deklarácia ôsmych krajín ostala otvorená aj pre ďalších šesť krajín, cez ktoré Dunaj preteká, no nie sú členskými štátmi EÚ: Chorvátsko Chorvátsko je jednou z bývalých juhoslovanských republík, vojnou poškodená ekonomika sa však rýchlo zotavuje aj vďaka príjmom z turistického ruchu a zahraničným investíciám.viac na www.EuropskaUnia.sk » Srbsko Po rozpade bývalej Juhoslávie vznikol štát Srbsko a Čierna hora, v roku 2006 si však Čierna zvolila cestu nezávislosti a osamostatnila sa, čím vzniklo Srbsko ako samostatný štát. viac na www.EuropskaUnia.sk » Ukrajinu, Moldavsko Moldavsko sa osamostatnilo pri rozpade ZSSR v roku 1991. Vláda sa snaží o vstup do NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk »a EÚ, akékoľvek nádej na realizáciu tohto plánu je však v blízkej dobe nepravdepodobná.viac na www.EuropskaUnia.sk » Bosnu a Hercegovinu a Čiernu Horu, ktorých vládni predstavitelia sa ale tiež zúčastnili konferencie v Budapešti.