Kurzové lístky

CZK stay 25.390 down
HUF stay 299.78 down
USD stay 1.2557 down
Hlavná stránkaRegionálna politika a rozvojKrajiny míňajú málo regionálnych fondov EÚ

Krajiny míňajú málo regionálnych fondov EÚ

(EN)

(01.04.2010)

Správa, ktorá hodnotí využívanie regionálnych fondov v EÚ preukázala, že medzi členskými štátmi sú pomerne veľké rozdiely. Európska komisia preto žiada, aby „oneskorenci“ ako napríklad Poľsko, urýchlili čerpanie prostriedkov z fondov EÚ.

Pri predstavovaní správy v stredu (31. marca) Komisia uviedla, že ide o prvý dokument svojho druhu a dúfa, že tento krok  zavedie do notoricky komplexnej byrokracie okolo regionálnej politiky novú úroveň transparentnosti.

Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »poznamenala, že „v priemere sa z prostriedkov na roky 2007 až 2013 podarilo alokovať do špecifických projektov viac ako 27 percent, čo predstavuje investície v celkovej hodnote viac ako 93 miliárd eur.“

Pozadie

Prostriedky na regionálne fondy EÚ tvoria približne tretinu rozpočtu na obdobie rokov 2007 až 2013, ktorý predstavuje 347 miliárd eur. Podľa Európskej komisie je väčšina prostriedkov na regionálnu politiku (približne 230 miliárd eur) určená na investície do kľúčových oblastí, ktorými sú rast a zamestnanosť.

Správa Európskej komisie po prvý raz hodnotí mieru pokroku jednotlivých členských krajín pri napĺňaní hlavných cieľov EÚ. Dokument zároveň obsahuje „indikatívny výber 40 príkladov projektov, ktoré ukazujú široký rámec investičných priorít.

Inými slovami, dve tretiny rozsiahleho finančného balíka sú aj v polovici obdobia stále nevyužité.

Na otázku novinárov, či toto číslo naznačuje pozitívny alebo negatívny trend, eurokomisár pre regióny Johannes Hahn nezáväzne odpovedal, že výsledok je vo veľkom podobný predošlému obdobiu.

Predstavitelia Komisie sa pre EurActiv pod prísľubom anonymity už menej diplomaticky vyjadrili, že „by samozrejme uprednostnili, ak by bolo číslo väčšie“. Dodali tiež, že vzhľadom na oslabujúce efekty ekonomickej krízy mohli byť výsledky ešte horšie, a treba to preto chápať aj v tomto zmysle.

Stále máte čas, ale nie veľa, varuje Hahn

Správa ukazuje, že medzi jednotlivými členskými štátmi panuje rozdielna výkonnosť v čerpaní fondov Únie. Čistí prispievatelia do rozpočtu EÚ ako Belgicko Belgicko je jednou z najhustejšie osídlených krajín s najhustejšou cestnou sieťou v Európe. V hlavnom meste Belgicka, Bruseli, sídli väčšina inštitúcií EÚ, ale aj medzinárodné organizácie, napríklad NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » viac na www.EuropskaUnia.sk » Írsko Írsko patrilo medzi najchudobnejšie krajiny Európy, vďaka viacerým špecifikám však dokázalo plne využiť výhody členstva a dostať sa na ekonomicky medzi špičkových európskych hráčovviac na www.EuropskaUnia.sk »a Holandsko vyšli z hodnotenia najlepšie keď dosiahli v plnení 50 až 60 percent.

Na druhej strane, hlavný čistý prijímateľ regionálnych fondov, Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk » zaznamenal veľmi nízke čerpanie vo výške len približne 19 percent, čo je v rozpore s nedávnym tvrdením poľského ministra pre regionálne záležitosti. Ten povedal, že „využívanie fondov EÚ zo strany Poľska je najefektívnejšie zo všetkých nových členských štátov“.

Na otázku, či by Poľsko mohlo stratiť veľkú časť z 67 miliárd eur, ktoré dostalo v rámci fondov EÚ na regionálny rozvoj, Hahn nesmelo odpovedal, že „stále majú čas, ale už nie veľa“ na dobehnutie.

Predstavitelia Komisie boli opäť priamočiarejší, keď povedali: „Ak ste pod priemerom EÚ (27 percent alokovaných prostriedkov), musíte sa oveľa viac snažiť“ a dodali: „Niektoré členské štáty majú pred sebou ťažké časy ak chcú minúť prostriedky, ktoré im boli vyčlenené.“

Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »zatiaľ zaostáva za európskym priemerom v rýchlosti využívania zdrojov pridelených Európskou úniou. V rokoch 2007 - 2009 dokázalo alokovať prostriedky vo výške 18,6 %, teda približne dve miliardy eur z celkového objemu pridelených zdrojov viac ako jedenásť miliárd eur.

Horší podiel ako Slovensko z členských štátov zaznamenali len Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk »(približne 12 percent) a Rumunsko Rumunsko musí po vstupe do EÚ 1. januára 2007 splniť podmienky v oblasti reformy súdnictva, boja proti korupcii a organizovanému zločinu, v opačnom prípade mu hrozia sankcie, vrátanie zadržania finančnej pomoci EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »(14,1 percenta. Zo štátov Vyšehradskej štvorky vyčnieva len Maďarsko Maďarsko je jednou z nových členských krajín, do Európskej únie vstúpilo rovnako ako Slovensko v máji 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »s viac ako 46- percentným využitím zdrojov, Poľsko má 19,5  percenta a Česká republika Česká republika vstúpila do EÚ spolu so Slovenskom v máji 2004. Česká republika a Slovensko majú dlhú históriu spolužitia v jednom štáte.viac na www.EuropskaUnia.sk »21,6  percenta, uvádza agentúra TASR.

Cielenie funguje, tvrdia komisári

Druhým hlavným tvrdením Komisie bolo, že politika EÚ zameraná na cielené vyčlenenie prostriedkov na dosiahnutie špecifických strategických rozvojových cieľov EÚ funguje veľmi dobre.

K výraznému pokroku došlo napríklad v dôležitých oblastiach ako výskum a vývoj, inovácie, celoživotné vzdelávanie či aktívne politiky na trhu práce- to sú politiky, ktoré definovala Lisabonská stratégia V marci 2000 sa šéfovia štátov a vlád dohodli na ambicióznom cieli: urobiť z EÚ „do roku 2010 najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu poznatkovo orientovanú ekonomiku sveta, schopnú trvalo udržateľného rastu s väčším množstvom pracovných miest a väčšou sociálnou kohéziou“.viac na www.EuropskaUnia.sk »pre rast a zamestnanosť.

Naopak, v niektorých sektoroch je potrebné urýchliť proces implementácie projektov- najmä v oblasti železničnej prepravy, kľúčové investície do energetiky a životného prostredia, digitálna ekonomika a podpora sociálnej inklúzie, uvádza Komisia.

Jej predstavitelia zároveň tvrdia, že členské štáty by sa mali zamerať na tieto prioritné oblasti a ak to bude nutné, aj zaviesť akčné plány na prekonanie oneskorení v projektoch týkajúcich sa regionálnych fondov.

SPONZOR

US Steel Košice

Reklama

PARTNERI

fairlogo Aliancia Fair Play AFP cri ti transparency
Inštitút zamestnanosti

Komentár

Günther Oettinger (18.05.2012)

Energetický plán do roku 2050

Energetický plán do roku 2050

Energetika je jednou z najväčších výziev, ktorým v súčasnosti Európa čelí. Kým v boji proti klimatickým zmenám sa nachádzame v čele, naša ekonomická konkurencieschopnosť plne závisí od spoľahlivých dodávok cenovo dostupných energetických surovín, ktoré sú zase závislé od primeranej infraštrukt...

Sieť EurActiv

prev

© 2003-2012 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva.