Dokument Komisie pod názvom Mýty o rozpočte EÚ sa objavil 29. júna ako súčasť kampane, ktorú údajne inicioval predseda EK José Manuel Barroso Predseda Európskej komisie (2004-2009)viac na www.EuropskaUnia.sk » Druhý materiál venovala Komisia pridanej hodnote európskeho rozpočtu.

Komisia tvrdí, že kohézna politika v rokoch 2000 až 2006 priniesla za každé investované euro 2,1 eura. Do roku 2020 odhaduje prínos jedného eura z EÚ rozpočtu na 4,2 eura.

Kohézna politika má podľa Komisie priamy dopad na zamestnanosť, pričom do roku 2009 v dôsledku regionálnych fondov alokovaných medzi rokmi 2000 až 2006 (minulé rozpočtové obdobie malo vzniknúť 5,6 milióna pracovných miest).

V priemere to znamená 560 tisíc pracovných miest za rok, ktoré by podľa dokumentu bez regionálnej politiky neexistovali.

Komisia sa snaží komunikovať, že kohézna politika prináša pozitívne efekty nie len pre chudobnejšie krajiny a nových členov v strednej a východnej Európe ale aj starším členom na západe. Bruselská administratíva odhaduje, že kumulatívny efekt na rast HDP sa bude v EÚ v priemere rovnať 4 % , v krajinách bývalej EÚ -15 to bude 3,3 %.

Poľská analýza vo forme 111 stranovej brožúry nazvaná „Hodnotenie prínosov pre krajiny EÚ-15 ako dôsledkov implementácie kohéznej politiky v Poľsku“. Brožúru distribuovali 2. júla v Bruseli novinárom pozvaným na pracovnú cestu do Poľska pod patronátom ministerky pre regionálny rozvoj Elzbiety Bienkowskej.

V texte sa uvádza, že každé euro vynaložené na kohéznu politiku v Poľsku získali krajiny EÚ-15 36 centov vo forme zvýšeného exportu tovarov a služieb. Pre Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk »je návratnosť odhadovaná na 72 eurocentov v dôsledku „zvýšenie exportných kontraktov“. Na otázku odkiaľ pochádzajú údaje z brožúry ministerka odkázala novinárov na autorov z Inštitútu pre štrukturálny výskum.

Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »sa obáva, že snaha Francúzska brániť farmárske dotácie a britská neochota vzdať sa svojho rabatu budú mať za následok znížené financovanie politiky súdržnosti.

Pozície

Podľa slovenského europoslanca Miroslava Mikolášika (KDH, EĽS) musí rozpočet musí odzrkadľovať politické ambície EÚ vyjadrené v stratégii Európa 2020 a stať sa odpoveďou na očakávania občanov Európskej únie. „Rozpočet by mal jednoznačne zostať odôvodnený, stimulujúci a prorastový, aby hospodárska a sociálna kríza v bola čo najskôr prekonaná a Únia upevnila svoje postavenie na svetových trhoch.

V diskusiách o návrhu rozpočtu som obhajoval názor, že politika súdržnosti pokiaľ má skutočne vyrovnávať regionálne rozdiely, pomáhať chudobnejším napredovať a zabezpečiť plynulý, udržateľný všeobecný rast, si vyžaduje primerané finančné prostriedky, ktoré v žiadnom prípade nesmú byť nižšie než v súčasnom programovom období.“

Europoslanec Alajos Mészáros (SMK, EĽS) upozorňuje, že plánovanie viacročného rozpočtu nie je jednoduché ani v privátnej sfére, a keď sa ten rozpočet má týkať 27 európskych krajín je to ešte o veľa zložitejšie. Poľsko podľa neho nechce, aby sa diskusia zvrhla na hádku medzi krajinami, kto do rozpočtu najviac priamo prispieva.

„Vieme, že pre stredoeurópske štáty bude prioritou pri rozpočtových rokovaniach udržanie politiky súdržnosti a reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky. Ide nám najmä o dosiahnutie spravodlivého systému priamych platieb pre farmárov z takmer 400 miliárd eur vyčlenených na CAP (Spoločnú poľnohospodársku politiku). Považujem za dôležité, že na vedu a inovácie navrhla Komisia vyčleniť 80 mld. eur, na vedu a výskum 15,2 mld. eur a na dopravu, energetiku a informačné technológie 50 mld. eur,  na boj s nezamestnanosťou a chudobou 84 mld. eur, čo sú sumy, ktoré sumy výrazne presahujú predchádzajúci rozpočet.

„Nový viacročný rozpočtový rámec je politickou realitou doby. Objem rozpočtu stúpa, ale jeho percento z hrubého národného dôchodku klesá“, hovorí europoslanec Peter Štastný (SDKÚ-DS, EĽS). „Pozícia EP je jasná. Ak chceme silnejšiu a konkurencieschopnejšiu EU, tak potrebujeme viac zdrojov. Sú rôzne návrhy, ale ja som zasadne proti ďalšiemu zdaňovaniu občana EÚ. Skôr som naklonený efektívnejšiemu nakladaniu so súčasnými zdrojmi, napríklad znižovanie výdavkov cez rušenie nepotrebných programov, znižovanie byrokracie, ale aj ďalšie nové vlastne zdroje. Nie však dane, lebo tie z princípu subsidiarity patria do kompetencie členských štátov.“

Poslanec Eduard Kukan (SDKÚ-DS, EĽS) si myslí, že návrh rozpočtového rámca na 2014-20 má správne nastavené priority. Únia by sa mala v budúcom období viac venovať podpore inovácii, vedy a výskumu a zlepšeniu infraštruktúry. Iba takýmto spôsobom môžeme byť v budúcnosti konkurencieschopní.  Tieto priority spolu s posilnením kohéznej politiky by mali byt jednoznačným prínosom tiež pre Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »

Návrh Komisie podľa Anny Záborskej (KDH, EĽS) bohužiaľ nerešpektuje želanie štátov, aby v čase úsporných opatrení šetrila aj EÚ. "Namiesto toho prišla Komisia s trikom - presunula veľké balíky plánovaných investícií mimo rozpočet EÚ. To je však len optický klam, nakoniec totiž aj tak všetko musia zaplatiť daňoví poplatníci. Zodpovedný hospodár pripravuje rozpočet tak, že si najprv zráta príjmy a potom plánuje výdavky. Žiaľ, úradníci a mnohí politici postupujú presne opačne."