Pozadie

Kohézny fond (KF) je jedným z mladších eurofondov a vznikol v 90. rokoch 20. storočia ako zvláštny fond solidarity na pomoc štyrom najmenej prosperujúcim členským štátom: Grécku, Portugalsku, Írsku a Španielsku.

Týmto najmenej prosperujúcim štátom s HDP na obyvateľa nižším ako 90% priemeru  EÚ mal pomôcť zapojiť sa do hospodárskej aj menovej únie. Portugalsko Hoci bolo Portugalsko zakladajúcim členom NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » do európskej integrácie sa mohlo plne zapojiť až po páde salazarovskej diktatúry v 70. rokoch 20. storočia.viac na www.EuropskaUnia.sk » Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk » Írsko Írsko patrilo medzi najchudobnejšie krajiny Európy, vďaka viacerým špecifikám však dokázalo plne využiť výhody členstva a dostať sa na ekonomicky medzi špičkových európskych hráčovviac na www.EuropskaUnia.sk »i Španielsko Španielsko má najväčšie príjmy z cestovného ruchu spomedzi všetkých európskych krajín.viac na www.EuropskaUnia.sk »dokázali vďaka jeho pomoci splniť prísne Konvergenčné kritériá Aby sa zaručilo udržateľné zbližovanie potrebné pre výkon Hospodárskej a menovej únie (EMU), zmluva stanovuje päť konvergenčných kritérí, ktoré musia byť splnené každým členským štátomviac na www.EuropskaUnia.sk »a stali sa súčasťou eurozóny, kde Írsko je dokonca na 2. mieste v rámci HDP EÚ-27.

Otázky 

• Ktoré štáty čerpajú z Kohézneho fondu

Vzhľadom na to, že hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa Slovenska nedosahuje 90% priemeru EÚ (nižší ako 60%), ostávame v rokoch 2007-2013 naďalej oprávnení so všetkými našimi regiónmi uchádzať sa o tieto prostriedky KF. V  EÚ-27 sa jedná sa o regióny v nasledovných krajinách: Bulharsko Bulharsko muselo tesne pred koncom predvstupového procesu čeliť hrozbe odloženia vstupu do EÚ o rok v prípade, že nestihne implementovať požadované reformy.viac na www.EuropskaUnia.sk » Česká republika Česká republika vstúpila do EÚ spolu so Slovenskom v máji 2004. Česká republika a Slovensko majú dlhú históriu spolužitia v jednom štáte.viac na www.EuropskaUnia.sk » Estónsko Estónsko je najmenším z pobaltských štátov. Nezávislosť od ZSSR získalo v roku 1991, ruské jednotky odišli však až v roku 1994. V roku 1994 vstúpilo, spolu so Slovenskom, do EÚ i NATO.viac na www.EuropskaUnia.sk » Grécko, Cyprus Cyprus je ostrovný štát rozdelený od roku 1974 na dve časti – tureckú a grécku. Doterajšie pokusy (v minulosti predovšetkým OSN, dnes najmä EÚ) o jeho zjednotenie stroskotali.viac na www.EuropskaUnia.sk » Lotyšsko Podobne ako ostatné dve pobaltské krajiny (Estónsko, Litva), Lotyšsko dosiahlo nezávislosť od ZSSR v roku 1991, ruské jednotky odišli v roku 1994. Členom Únie i NATO sa stalo spolu so Slovenskom v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk » Litva Litva je postkomunistickou pobaltskou krajinou, ktorej sa podarilo vstúpiť do EÚ spolu s ďalšími deviatimi krajinami v zatiaľ najväčšej vlne rozširovania v histórii Únie.viac na www.EuropskaUnia.sk » Maďarsko Maďarsko je jednou z nových členských krajín, do Európskej únie vstúpilo rovnako ako Slovensko v máji 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk » Malta Malta vstúpila do EÚ v máji 2004, nepatrí však do skupiny postkomunistických krajín. Modernú politickú nezávislosť získala až v roku 1964.viac na www.EuropskaUnia.sk » Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk » Portugalsko, Rumunsko Rumunsko musí po vstupe do EÚ 1. januára 2007 splniť podmienky v oblasti reformy súdnictva, boja proti korupcii a organizovanému zločinu, v opačnom prípade mu hrozia sankcie, vrátanie zadržania finančnej pomoci EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk » Slovinsko Slovinsko bolo prvou z častí Juhoslávie, ktorá začiatkom 90. rokov vyhlásila samostatnosť. Na rozdiel od iných krajín regiónu sa mu podarilo osamostatniť pomerne pokojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »

Členským krajinám, ktoré by boli oprávnené, ak by sa kritérium 90% priemeru HDP na hlavu  prepočítalo na EÚ-15 a nie EÚ-25 (príprava na roky 2007-2013 prebiehala ešte bez započítavania pristupujúcich krajín Balkánu), bola poskytnutá prechodná pomoc, ktorá sa postupne znižuje. To sa týka toho času už iba Španielska. Oprávnenosť členských štátov na podporu z Kohézneho fondu sa prehodnotí v roku 2010 na základe údajov Spoločenstva o HND pre EÚ 25. 

• Rozpočet fondu

V rokoch 2000 až 2006 bol pre KF stanovený rozpočet 18 miliárd eur, Slovenská republika mala z fondu na skrátené programové obdobie 509,7 miliónov eur. Pre 2007-2013 Únia schválila Kohéznemu fondu takmer 69,6 mld. eur, pričom Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »môže čerpať takmer 3,9 mld. eur. (vyše 132 mld. korún pri/kurz marec 2007).

Prerozdelenie prostriedkov Kohézneho fondu, ako aj ďalších prostriedkov kohéznej politiky 2007-2013 nájdete tu.

Hlavným rozdielom oproti štrukturálnym fondom je to, že jeho základnou bunkou je štát. Je určený na podporu veľkých infraštruktúrnych investícií v oblasti dopravy a životného prostredia s nákladmi nad 25 miliónov eur. Fond podporuje oblasti životného prostredia a transeurópskych sietí. Má prispievať spolu s ERDF/EFRR v rámci viacročných investičných programov, ktoré sú riadené decentralizovane, než na základe schvaľovania jednotlivých projektov na úrovni Komisie.

• Oblasti podpory

Pomoc z fondu sa poskytuje na základe potrieb investícií a infraštruktúry osobitných pre každý členský štát na akcie v týchto oblastiach:

• a) transeurópske dopravné siete, najmä prioritné projekty spoločného záujmu vymedzené v rozhodnutí č. 1692/96/ ES;
• b) životné prostredie v rámci priorít politiky Spoločenstva v oblasti ochrany životného prostredia podľa politiky a akčného programu v oblasti životného prostredia.

Fond môže pôsobiť aj v oblastiach, ktoré súvisia s trvalo udržateľným rozvojom a jednoznačne prospievajú životnému prostrediu, t. j. energetická efektívnosť a obnoviteľné zdroje energie a v oblasti dopravy mimo oblasti transeurópskych sietí, železničná, riečna a námorná doprava, intermodálne dopravné systémy a ich vzájomná interoperabilita, riadenie cestnej, námornej a leteckej dopravy, environmentálne vhodná mestská doprava a verejná doprava. 

• Veľké projekty 

V prípade životného prostredia náklady prevyšujú sumu 25 miliónov eur a 50 miliónov eur v ostatných oblastiach (ďalej len „veľké projekty“). Schválenie týchto projektov financovaných z KF podlieha Európskej komisii a členský štát o nich Komisiu náležite informuje.  

• KF na Slovensku v rokoch 2007-2013

V rokoch 2007-2013je pomer prostriedkov z KF na Slovensku priaznivejší v prospech dopravnej infraštruktúry – 2,33 mld eur/60%) oproti prostriedkom pre životné prostredie (1,57 mld eur/40%). Kohézny fond spolufinancuje dva najväčšie operačné programy Národného strategického referenčného rámca 2007-2013 – Operačný program Životné prostredie (1,8 mld. eur) a Operačný program Doprava (3,21 mld. eur). Riadiacimi orgánmi pre uvedené programy sú Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a Ministerstvo životného prostredia SR.