Pozadie

V novembri 2004 postihla Vysoké Tatry ničivá víchrica, ktorá spôsobila obrovské materiálne škody, ako aj škody na životnom prostredí najstaršieho národného parku SR a v jeho ochrannom pásme. Prostriedky pridelené EK z fondu sú určené na obnovu infraštruktúry, záchranné a zabezpečovacie práce a vyčistenie oblastí postihnutých kalamitou, ako napríklad oprava ciest, či odstraňovanie zlomených a vyvrátených stromov. Celkovo udelila v minulosti Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »iba 20 grantov tohto typu. Napríklad EÚ ho poskytla aj v susedných Čechách po zničujúcich povodniach z roku 2002.

Celkové škody, ktoré napáchala vo Vysokých Tatrách veterná kalamita 19. novembra 2004, vyčíslili na 8,689 miliardy Sk. Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »vyčerpalo 52,8 milióna korún z Fondu solidarity Európskej únie na odstraňovanie následkov veternej kalamity vo Vysokých Tatrách z novembra 2004. Predstavuje to menej ako 24 % prideleného príspevku (5,67 milióna eur , 218 miliónov Sk). Čas ostáva do novembra 2006.

Otázky

Správa o stave čerpania finančných prostriedkov z Fondu solidarity EÚ bola aktualizovaná začiatkom júna 2006. Rezorty zodpovedné za použitie nenávratného príspevku tvrdia, že sú schopné využiť pridelené prostriedky v predpísanom termíne.

Vládny výbor pre obnovu Vysokých Tatier zasadal k danej problematike podľa informácii oficiálnej stránky Úradu vlády SR poslednýkrát v novembri 2005, kedy prerokoval použitie prostriedkov z Fondu solidarity EÚ a aj výsledok súťaže „Štúdie trvalo udržateľného rozvoja Vysoké Tatry” z roku 2005.

Zdroj: TASR, 2006

Pozície

Úrad vlády zodpovedný za správu nerovnomerné čerpania odôvodňuje chýbajúcimi skúsenosťami v administrácii príspevku tohto typu a nedostatočnými ľudskými zdrojmi. Rizikovým faktorom je aj to, že podmienky využitia prostriedkov z Fondu solidarity sú samotnou Európskou komisiou stanovené iba veľmi všeobecne, čo vytvára priestor na nejednoznačné výklady pri oprávnenosti výdavkov.

Ochranárske združenia a aktivisti z tretieho sektora vytvorili Mimovládny výbor Naše Tatry. Poukazujú i na fakt, že nielen Vysoké Tatry, ale i Nízke Tatry, Orava, Muránska planina a ďalšie miesta na Slovensku boli zasiahnuté veternou smršťou. Veterná kalamita sa stala „nielen previerkou odolnosti monokultúr v našich lesoch, ale aj testom jednostrannosti uvažovania a odolnosti voči vetru potrebných zmien vo vzťahu k našim národným parkom.“ Poukazujú na nedostatočnosť v šírke prístupu politikov a iných zainteresovaných strán k riešeniu kalamity. Výbor v októbri 2005 predložili pod gesciou MVO „Regionálne environmentálne centrum (REC Slovensko) a Spoločnosť pre trvalo udržateľný rozvoj (STUŽ SR)“ na verejnú diskusiu štúdiu „Stratégia trvalo udržateľného rozvoja tatranského regiónu“. Ide o príspevok nezávislých odborníkov oproti štúdií trvalo udržateľného rozvoja Vysokých Tatier, ktoré boli vypracované a predložené v rámci súťaže vypísanej Úradom vlády SR.

Ďalšie kroky:

Samotný EUFS čakajú niektoré zmeny pre nasledujúce obdobie. Plénum Európskeho parlamentu v máji 2006 schválilo správu o Fonde solidarity Európskej únie (EUSF) od roku 2007. Ten má pokrývať následky teroristických útokov, ohrozenie verejného zdravia a závažné ekologické, priemyselné a technologické katastrofy. Katastrofu pritom definuje ako ničivú udalosť veľkého rozsahu, pri ktorej obyvateľstvu a životnému prostrediu vzniknú veľké škody. Týka sa to aj povodní, požiarov či sucha.

Podľa súčasných pravidiel mohol členský štát požiadať o príspevok z fondu solidarity jedine, že následky katastrofy dosiahli aspoň 3 miliardy eur, alebo 0,6 % hrubého národného dôchodku (HND) krajiny. Správa žiada tieto podmienky zmierniť a podporuje nový návrh Komisie, aby sa spomínaná hranica pre poskytnutie pomoci z Fondu znížila na 1 miliardu eur, alebo 0,5% HND. Navyše požaduje, aby aj v prípade nesplnených kvantitatívnych kritérií mohla Komisia "za výnimočných a správne odôvodnených okolností uznať, že v určitej časti územia zasiahnutého štátu došlo k závažnej katastrofe", a umožniť tak využiť Fond solidarity.

Finančná pomoc z EUSF by podľa správy mala zahŕňať tieto oblasti:

• vytvorenie infraštruktúry pre prípad núdzovej situácie a zaistenie okamžitého zásobovania obyvateľstva v odvetví energetiky, pitnej vody/odpadových vôd, telekomunikácií, dopravy, zdravotníctva a vzdelávania
• zabezpečenie potrieb obyvateľstva
• okamžitú lekársku pomoc a opatrenia na ochranu obyvateľstva pri výskyte závažnej krízovej situácie v oblasti verejného zdravia
• opatrenia za účelom okamžitého zvládnutia prírodných katastrof, resp. ich okamžitých dopadov a tiež okamžité zaistenie ochrannej infraštruktúry
• záchranné opatrenia v oblasti lekárskej pomoci priamym obetiam závažných katastrof a teroristických útokov a psychologickú a sociálnu pomoc obetiam a ich rodinám.
• Pri priemyselných a technologických katastrofách sa musí uplatniť zásada "platí znečisťovateľ ". Štáty žiadajúce o financie z fondu preto musia najprv podať dôkaz, že spravili všetko, čo bolo možné, aby získali náhradu od tretích osôb, ktoré sú za katastrofu zodpovedné.
• V prípade získania finančnej pomoci z fondu bude mať členský štát povinnosť o tejto skutočnosti informovať bezprostredne postihnuté obyvateľstvo, ako aj širokú verejnosť.