Makroregión V4

Najvyšší ústavní činitelia vyhodnotili vzťahy medzi jednotlivými členmi Vyšehradskej štvorky, vrátane Maďarska, ako z prevažnej časti bezproblémové, a to najmä v oblastiach ako energetika, doprava či cezhraničná spolupráca. Slovenský prezident Ivan Gašparovič dokonca povedal, že v rámci Európskej únie podporuje koncept makroregionálnej stability a vytvorenie makroregiónu štátov V4.

Poslanec za SMK József Berényi však v panelovej diskusii dodal, že spolupráca krajín Vyšehradskej štvorky nie je na takej úrovni ako iných regionálnych združení, napríklad Beneluxu či severské krajín. Jedným z dôvodom je podľa neho strata spoločného cieľa, ktorým bol vstup krajín V4 do Európskej únie a do NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk »  Zároveň je to dané tým, že podľa zmluvy sa štáty musia stretávať iba raz ročne na úrovni ministerskej konferencie. „Je tak na ministroch, či bude spolupráca formálna alebo aktívna,“ uviedol.

To, že štáty V4 záujem o spoluprácu majú, však dokazuje aj fakt, že „príspevok do Vyšehradského fondu je vyšší ako do OSN, čo hovorí dosť o prioritách,“  povedal Generálny riaditeľ sekcie európskych záležitostí Ministerstva zahraničných vecí František Ružička.

Krajiny Vyšehradu podľa Berényiho ukázali, že vedia byť voči sebe solidárne. Príkladom je vstup do Schengenského priestoru, kedy vznikali v EÚ obavy, či Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »dostatočne zabezpečilo svoju hranicu s Ukrajinou. Po tlaku, ktorý na Európsku úniu ostatné krajiny V4 vyvinuli, sa však podarilo termín rozšírenia schengenského priestoru dodržať, uvádza Berényi.

Naopak, v prípade minuloročnej kandidatúry Slovenska ako sídla Európskej agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov nás Maďarsko Maďarsko je jednou z nových členských krajín, do Európskej únie vstúpilo rovnako ako Slovensko v máji 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »ako jediná krajina Vyšehradskej štvorky nepodporila. Ružička na to povedal, že „ešte musíme zlepšiť koordináciu našich kandidatúr“.

Spoločný postoj bude dôležitý aj v súvislosti s tým, že Slovensko sa v júni stane na rok predsedníckou krajinou V4, čo sa bude priamo prelínať s maďarským predsedníctvom v prvej polovici roku 2011 a predchádzať poľské Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk »v druhej polovici budúceho roku.

„Máme záujem rokovať s kýmkoľvek“

Práve vzťahy Slovenska a Maďarska sa dostali v rámci V4 do najväčšieho centra pozornosti. Fico však na konferencii povedal: „Maďarská republika je náš sused, s ktorým máme najdlhšiu hranicu a už pätnásť rokov máme s touto krajinou aj Zmluvu o dobrom susedstve a vzájomnom partnerstve. Zároveň je to aj náš partner, spojenec v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii. Máme preto prirodzený záujem na permanentnom dialógu na všetkých úrovniach a dobrých vzťahoch s akoukoľvek vládou, ktorá vzíde z demokratických volieb v Maďarskej republike.“

V súvislosti s nedávnymi voľbami tiež dodal, že so svojim maďarským kolegom je pripravený sa stretnúť kedykoľvek, kdekoľvek a rokovať s ním o čomkoľvek, čo sa týka spoločných záujmov oboch krajín ako susedov a členských štátov NATO a Európskej únie.

„Moja predstava slovensko- maďarských vzťahov je vcelku jednoduchá. Treba stavať na tých viac ako 90 percent našich vzťahov, ktoré sú dobré a vynikajúce, a kde máme jasne identifikovateľné spoločné, ba priam strategické záujmy. A v tých málo oblastiach, kde máme názorové rozdiely chceme viesť kultivovaný dialóg,“ uvádza Fico.

Slovenská vláda však podľa neho „nemala a nebude mať záujem znervózňovať našich partnerov a spojencov z Európskej únie a NATO ťahaním názorových nezhôd na medzinárodné fóra, pretože v konečnom dôsledku si obidva štáty iba kazia medzinárodný imidž,“ čím narážal najmä na názorové nezhody ohľadne slovenského jazykového zákona.