Kurzové lístky

CZK stay 25.390 down
HUF stay 299.78 down
USD stay 1.2557 down
Hlavná stránkaRegionálna politika a rozvojEurópsky parlament chce viac z eurofondov na výskum

Európsky parlament chce viac z eurofondov na výskum

(14.11.2011)

Európsky parlament zvažuje, že by členské štáty EÚ „prinútil“ k tomu, aby vynakladali aspoň jednu tretinu svojich regionálnych fondov na vedeckú infraštruktúru. Tým by sa zvýšil súčasný rozpočet na vedu a inovácie na obdobie rokov 2014 až 2020.

Parlament už Komisii, ktorá s návrhom nového sedemročného finančného rámca prišla, naznačil, že je pripravený v ňom urobiť niektoré zmeny. Tie by sa mali dotýkať požiadavky vyčleniť spolu 100 miliárd eur na plánovaný  8. rámcový program pre výskum, nazývaný Horizon 2020. Komisia pritom v pôvodnom návrhu hovorí len o sume 80 miliárd eur, čo už samo o sebe predstavuje v prípade schválenia rekordné navýšenie. Parlament však tlačí na dodatočné financie vo výške 20 miliárd eur.

Nová správa, ktorá by mala byť prerokovaná ešte tento mesiac v EP navyše vyzýva k prijatiu radikálnych opatrení na odblokovanie tretiny štrukturálnych fondov pre vedeckú infraštruktúru, čím by sa uvoľnilo ďalších 120 miliárd eur.

Štrukturálne fondy Štrukturálne fondy sú spolu s kohéznymi fondmi finančnými nástrojmi regionálnej politiky Európskej únie. Ich cieľom je znižovať rozdiely medzi regiónmi členských štátov.viac na www.EuropskaUnia.sk »sa na výskum používajú len málo

Snaha, s ktorou prichádza Parlament nie je nová, keďže regionálne fondy, nazývané aj štrukturálnymi fondami či eurofondami, boli vždy k dispozícii pre oblasť vedy a infraštruktúrne projekty v tejto oblasti. V praxi sa však prostriedky na tieto účely míňajú zriedkavo z dôvodu byrokratických prekážok spojených s výskumnými projektami. Členské štáty preto eurofondy využívajú na oblasti, kde je cesta k nim menej náročná – napríklad pri výstavbe diaľnic, či rýchlostných ciest.  

Správa z dielne portugalskej europoslankyne Marie da Graça Carvalho preto podčiarkuje synergiu medzi rámcovým programom v oblasti výskumu a štrukturálnymi fondami, pričom navrhuje, aby členské štáty vyčlenili viac eurofondov na výskum. V návrhu sa hovorí aj o „odmenách“ pre tie krajiny, ktoré tak urobia – mohlo by im to napríklad postupne uľahčiť prístup k financiám z programu Horizont 2020.  

Očakáva sa tiež, že Carvalho - bývalá portugalská ministerka pre vedu, ktorá v minulosti pracovala pre kabinet predsedu EK José Manuela Barrosa, bude vymenovaná aj za vedúcu spravodajkyňu návrhu ohľadom Horizontu 2020 v Parlamente. Prinajmenšom by sa ním mal stať niekto z jej blízkeho okolia, či jej kolegov v strane ľudovcov.

Návrh má podnietiť diskusiu na tému „excelentnosť verzus kohézia“

Carvalhovej návrh by sa napokon mohol ocitnúť aj v oficiálnej odpovedi Parlamentu na program Horizont 2020. Niektorí Europoslanci Europoslanec je člen priamo voleného zákonodarného orgánu Európskej únie - Európskeho parlamentu. Europoslanci sú ekvivalentom poslancov národných parlamentov na európskej úrovni. viac na www.EuropskaUnia.sk »z tábora socialistov a demokratov, rovnako ako aj východoeurópske členské štáty však pravdepodobne nebudú nadšené. Podľa nich totiž návrh posilňuje rozdelenie štrukturálnych fondov spôsobom, ktorý by umožnil získať bohatším európskym krajinám veľký podiel z Horizontu 2020, keďže už majú vybudovanú výskumnú infraštruktúru. Chudobnejšie krajiny by tak mohli prísť o tretinu eurofondov, ktorých pôvodným zámerom bolo preklenúť rozdiely medzi chudobnejšími a bohatšími regiónmi za cieľom takzvanej kohézie, teda súdržnosti.

Ak by tak Carvalhovej návrh prešiel, chudobné východoeurópske krajiny by boli nútené míňať svoje štrukturálne fondy na podpory vedeckej infraštruktúry než by sa mohli uchádzať o fondy z programu Horizont 2020. V rozhovore pre EurActiv však bývalá portugalská ministerka túto možnosť zamietla s tým, že ona sama manažovala výdavky zo štrukturálnych fondov na výskum v Portugalsku a v tom čase sa nepreukázalo, že by návrh akokoľvek poškodil potenciál krajiny uchádzať sa o fondy z programu.

Postoje

„Horizont 2020 bude rovnovážnym programom,“ uviedla v prejave v Royal College of Physicians v Dubline 20. októbra eurokomisárka pre vedu a výskum Máire Geoghegan-Quinn. Dodala: „Táto rovnováha sa využije na to, aby sa zabezpečilo, že Horizon 2020 pomôže k excelentnosti v častiach Únie, kde v súčasnosti neexistuje. Na to, aby sme to dosiahli, zlepšujeme synergie medzi Horizontom 2020 a štrukturálnymi fondami.“

„Podarilo sa nám, myslím, nájsť racionálne rozdelenie práce medzi týmito dvoma. Horizont 2020 bude identifikovať potenciálne centrá excelentnosti, jasne ich rozoznávať – schvaľovať ich, ak chcete – a ponúkať im rady a podporu. Zlepšovanie infraštruktúry a zariadení, na druhej strane, bude spadať pod štrukturálne fondy,“ doplnila eurokomisárka.

„Súhlasím so zvýšením rozpočtu pre nový program financovania Horizont 2020, no domnievam sa, že alokácia financií sa bude musieť udiať otvorenejšie, prístupnejšie a vo väčšej rovnováhe,“ povedal rumunský europoslanec Ioan Enciu a dodal: „Navyše, čo sa týka návrhov na zvýšenie podnetov na využívanie štrukturálnych fondov na výskum tak považujem súčasné úrovne za správne a nemali by sa podľa mňa meniť.“

SPONZOR

US Steel Košice

Reklama

PARTNERI

fairlogo Aliancia Fair Play AFP cri ti transparency
Inštitút zamestnanosti

Komentár

Günther Oettinger (18.05.2012)

Energetický plán do roku 2050

Energetický plán do roku 2050

Energetika je jednou z najväčších výziev, ktorým v súčasnosti Európa čelí. Kým v boji proti klimatickým zmenám sa nachádzame v čele, naša ekonomická konkurencieschopnosť plne závisí od spoľahlivých dodávok cenovo dostupných energetických surovín, ktoré sú zase závislé od primeranej infraštrukt...

Sieť EurActiv

prev

© 2003-2012 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva.