Mestu Snina v prešovskom kraji sa darí realizovať projekty za pomoci EÚ niekoľko rokov, pričom ich počet stále narastá. „V súčasnosti pripravujeme projekty zamerané na rekonštrukciu a rozšírenie verejného osvetlenia na vybraných sídliskách, komplexný informačný systém digitálneho mesta, výstavbu vodovodu a kanalizácie, chodník oddychovej zóny do rekreačnej oblasti Rybníky popri rieke Cirocha a zároveň umelú ľadovú plochu, či protipovodňové opatrenia,“ objasňuje Anna Brečková z tamojšieho Mestského úradu. 

Dodáva, že mesto dokonca vytvorilo samostatný útvar regionálneho rozvoja, kde pracujú traja pracovníci. Títo zabezpečujú prípravu projektov, ako aj ich implementáciu.

Pre slovenské mestá a obce, vrátane Sniny, predstavujú eurofondy veľký prínos. „Za minimálny vlastný vklad je možné formou nenávratnej pôžičky vyriešiť si vlastné problémy, respektíve naštartovať alebo iniciovať zmeny, ktoré tieto problémy  môžu pomôcť vyriešiť. Slovenská republika od dôb Marshallovho plánu takúto možnosť nemala,“ uvádza generálny riaditeľ Regionálnej rozvojovej agentúry Prešov Peter Németh.

Brečková súhlasí a dodáva, že bez EÚ by mesto nemohlo z vlastných prostriedkov zrealizovať rekonštrukciu, či modernizáciu mnohých objektov. Takto sa Snine v posledných rokoch podarilo okrem iného získať fondy na obnovu štyroch miestnych škôl, kaštieľa, námestia, či cestnej premávky.

Podľa niektorých nespokojných obyvateľov sa však rekonštrukcia námestia už dlhší čas odkladá a mnoho ciest ostáva v dezolátnom stave. Realizáciu projektov pritom podľa nich navyše poznačila netransparentnosť.

„Ťažíme z nevýhod“

Pred niekoľkými rokmi v Snine zanikol najväčší, šesťtisícový zamestnávateľ Vihorlat, ktorého funkciu zatiaľ neprebral žiaden investor. Jedným z dôvodov je opäť infraštruktúra- vzdialenosť od Prešova a Košíc je približne sto kilometrov a cesty sú vo veľmi nepriaznivom stave. Výsledkom je, že mnohí ľudia z mesta odchádzajú a sťahujú sa do iných oblastí a regiónov. Počet obyvateľov Sniny tak v tomto roku po prvý raz klesol pod 21 tisíc.

Aj preto predstavitelia mestského úradu hovoria o zlepšovaní dopravnej situácie ako o jednom z bodov, ktorý by mal figurovať medzi zámermi budúcej Kohéznej politiky na Slovensku.

Zatiaľ sa mesto snaží nevýhodu vzdialenosti od centier obrátiť na výhodu- podľa vlastných slov sú aspoň bližšie poľským a ukrajinským regiónom, čo so sebou prináša aj možnosť čerpať prostriedky pomocou programov cezhraničnej spolupráce.

„Doposiaľ sa nám podarili dva projekty- s ukrajinským mestom Chust a poľským mestom Lesko, predovšetkým v oblasti kultúrnej spolupráce. S týmito mestami pripravujeme ďalšie dva projekty na tému rozvoja prihraničného cestovného ruchu.“ V Snine sa vďaka tomu uskutočnil folklórny festival, či konferencia pracovníkov samospráv a podnikateľských subjektov, a v auguste sa pri sninských rybníkoch uskutoční už po ôsmy krát festival Rockfest.

Nie všetci občania sú však snahami mestského úradu nadšení. „Koľko občanov bolo na folklórnom festivale? Veď v Snine už nie sú mladí ľudia, každý odchádza za prácou, takže na folklórny festival sa prídu pozrieť možno starší občania. Jediná akcia, ktorá má pre Sninu prínos je Rockfest, ktorý do mesta dotiahne aspoň raz za rok turistov, aj keď iba na deň či dva,“ uvádza tamojší obyvateľ vystupujúci pod preudonymom Juraj Sninský, ktorý je zároveň správcom stránky sninaonline.sk. Tá sa často vyjadruje kriticky k mnohým aktivitám mesta. Na sociálnej sieti Facebook zasa vznikla skupina „Snina- mesto, v ktorom chcem žiť?!“ s popisom „Fórum pre všetkých, ktorí nechcú žiť v Snine takej, aká je dnes.“ Z reakcií jej členov vyplýva, že medzi mestským úradom a niektorými obyvateľmi panuje napätie.  Podľa Sninského je dôvodom neochota úradu komunikovať s občanmi o určitých otázkach, medzi ktorými figuruje aj vynakladanie prostriedkov z fondov EÚ.

Občania verzus mesto

Mesto podľa hovorkyne tamojšieho úradu nezanedbáva ani oblasť životného prostredia, v rámci ktorej realizuje projekt rozšírenia separovaného zberu, zameraný na zber biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu. S uvedeným projektom úzko súvisí výstavba regionálneho centra na zhodnocovanie tohto odpadu fermentáciou na zhygienizovaný a zhomogenizovaný kompost pre energetické účely. V súčasnosti pritom prebiehajú verejné obstarávania na dodávateľa stavby. Mesto tiež vypracovalo projekt inovácie čistiacej techniky, kde tiež prebieha verejné obstarávanie na dodávateľa čistiacich vozidiel.

Vzhľadom na to, že na operačný program Životné prostredie Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »vyčlenilo z eurofondov 1,8 miliardy eur a zároveň ide o jeden z cieľov novej stratégie EÚ 2020, predstavujú pre mestá a obce projekty orientované na životné prostredie dobrý spôsob ako zlepšiť kvalitu života svojich občanov.

Snina má zároveň v súčasnosti v hodnotiacom procese podaný projekt v poľskom Krakove s názvom Plávanie cez Karpaty. Cieľom je výstavba kúpacích biotopov s inovačnou a ekologickou technikou čistenia vôd bez chemickej úpravy v rekreačnej oblasti Rybníky. Mesto už pritom projekt realizuje z vlastných zdrojov a v prípade jeho úspešnosti očakáva refundáciu zo strany EÚ.

Podľa júnového článku košického Korzára však kvôli nepriaznivému počasiu stavba biobazénov na Rybníkoch mešká šesť týždňov. Keďže v Snine nefunguje ani mestský bazén, občania sú toto leto odkázaní na návštevu kúpalísk v okolitých mestách. Dôvodom omeškania a zvýšenia nákladov o približne 129 tisíc eur je však podľa médií aj to, že si staré bazény budú vyžadovať výmenu potrubia. „Pritom agentúra SITA ešte pred začatím projektu informovala, že projekt v sebe zahŕňa aj nové inžinierske siete,“ upozorňuje Sninský.

Obyvateľka Sniny zároveň dodáva: „Mesto získalo nejaké peniaze z eurofondov a malo sa tam vystavať riadne kúpalisko, keďže ide o dobrú lokalitu a príroda naokolo je krásna. Nakoniec tam postavili dom, vraj informačné stredisko, kde nikto nie je a vôbec sa nevyužíva. Však prečo by aj, keď bazény stále nie sú hotové.“

Podobná situácia podľa nespokojných reakcií panuje aj v otázke rekonštrukcie kaštieľa, námestia, či tamojších ciest- teda tých projektov, na ktoré mesto tiež získalo eurofondy.