Krátka správa

EP schválil súbor správ zaoberajúcich sa dopadmi prírodných katastrof na poľnohospodárstvo, regionálny rozvoj a životné prostredie. Lepšia vzájomná koordinácia v rámci EÚ by mala pomôcť vhodnejšie reagovať pri zvládaní následkov povodní, sucha či požiarov. Model ochrany pred prírodnými katastrofami a rizikovými faktormi sa má opierať o tri piliere: o systém riadenia katastrof, systém riadenia rizík a stabilizačný systém.
Pôvodný návrh z dielne Komisie požadoval vypracovanie rizikových plánov len pri povodniach, poslanci odporučili zapracovať aj suchá a požiare. Ako prostriedok boja proti prírodným katastrofám sa zdôrazňuje nutnosť správnej politiky lesného hospodárstva.

V rámci nového sedemročného rozpočtu na roky 2007-2013 je podľa prijatej správy nevyhnutné zriadiť program na ochranu pred vznikom lesných požiarov a na informovanie verejnosti o rizikách vzniku takýchto požiarov.  Za nevyhnutné označujú správy aj vypracovanie celoeurópskej stratégie boja proti prírodným katastrofám, ktorej bude predchádzať detailný výskum miest najčastejšie a najviac postihovaných dlhotrvajúcim suchom a preveriť prostriedky, ktoré sú na takýchto miestach k dispozícii. Správy zdôrazňujú význam Fondu solidarity ako hlavného nástroja pomoci pre štáty postihnuté najrôznejšími typmi katastrof. Z tohto fondu čerpá pomoc aj Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »pri odstraňovaní následkov víchrice v Tatrách v novembri 2004.

V správach sa požaduje vytvorenie Európskej jednotky civilnej ochrany, európskeho observatória pre sledovanie sucha a kompenzácia pre obete prírodných katastrof a ich rodiny, ako aj pomoc pre poľnohospodárov, ktorým pohromy zničili úrodu.

Ministri životného prostredia členských štátov Európskej únie v týchto dňoch dosiahli dohodu o smernici o lepšej spolupráci a ochrane pred povodňami. Členské krajiny tak budú musieť vyhodnotiť riziko na všetkých svojich tokoch a pobrežiach a vypracovať povodňové mapy a protipovodňové akčné plány pre rizikové oblasti. Smernica takisto predpokladá vzájomnú koordináciu medzi susednými štátmi pri prijímaní bezpečnostných opatrení. Spolupráca je pritom obzvlášť dôležitá v prípade vodných tokov s mnohými prítokmi, ako napríklad Dunaj. Cieľom smernice je znížiť riziko, ktoré predstavujú povodne pre obyvateľstvo, životné prostredie, infraštruktúru a majetok. V rokoch 1998-2004 čelila EÚ stovke záplav, ktoré si vyžiadali vyše 700 ľudských životov a ďalších pol milióna osôb muselo dočasne opustiť svoje domovy. Po odsúhlasení v Európskom parlamente by smernica mala vstúpiť do platnosti v roku 2008.

Slovensko riadi civilnú obyvateľstva prostredníctvom odborov krízového riadenia pri krajských úradoch, buduje integrovaný protipovodňový systém POVAPSYS a v rámci cezhraničnej spolupráce veľmi úzko spolupracuje s okolitými krajinami, kde v rámci euroregionálnych komisií pracujú komisie pre predvídanie a poskytovanie vzájomnej pomoci pri prírodných pohromách. Rovnako má podpísané medzinárodné zmluvy o vodách, ktoré nás zaväzujú k integrovanému prístupu riešenia krízových situácií pri riziku povodní.