Räpina je najstaršou a najväčšou odbornou školou, ktorá vyučuje záhradnícke predmety v Estónsku. Ponúka pritom tradičné kurzy ako záhradkárčenie, záhradnú architektúru, kvetinárstvo a textilné práce, ale aj modernejšiu výučbu o ochrane prírodných zdrojov.

Odkedy sa Estónsko Estónsko je najmenším z pobaltských štátov. Nezávislosť od ZSSR získalo v roku 1991, ruské jednotky odišli však až v roku 1994. V roku 1994 vstúpilo, spolu so Slovenskom, do EÚ i NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk »viac na www.EuropskaUnia.sk »stalo v roku 2004 členom Európskej únie, škola nestrácala čas a stala sa členom niekoľkých európskych sietí. Räpina tak v súčasnosti prijíma študentov cez študijný program Leonardo a podobne aj jej žiaci majú možnosť praxovať v ôsmych členských krajinách EÚ.

Navyše, tento rok sa škola pridala do európskej ekonomickej záujmovej skupiny Flornet- tá je medzinárodnou sieťou kvetinárskych škôl a iných zoskupení, ktorých cieľom je zlepšiť vzdelanie v oblasti kvetinárstva v Európe.

Nová škola, nové štandardy

Školu v Räpine založili v roku 1924, ale v posledných rokoch si prešla renováciou. Vďaka tomu sa dostaval nový skleník, nocľaháreň a jedáleň, a zároveň sa nakúpili technológie a nástroje. Tým sa škola významne modernizovala.

Riaditeľ školy Heino Luiga pre EurActiv vysvetlil, že novinky majú úspech: skleník dovoľuje študentom viesť praktický tréning aj v zime a nové ubytovacie kapacity zasa zlepšili životné podmienky. Spolu s tým vzrástla aj motivácia študentov.

Eurofondy mali „veľmi veľký vplyv“ na tento rozvoj, hovorí riaditeľ a dodáva, že bez nich a len s estónskou štátnou pomocou by táto zmena nebola možná.

Možnosť čerpania prostriedkov z regionálnych fondov EÚ mnohí v krajine vnímajú ako jeden z hlavných faktorov, ktorý zrýchľuje rozvoj viacerých sektorov.

Priveľa byrokracie vedie k nižším štandardom

Rovnako ako v ostatných členských štátoch ale aj v Estónsku pretrvávajú problémy s eurofondami. V prípade Räpiny jej riaditeľ potvrdil, že sa s fondami spájalo „jednoducho príliš veľa papierovačiek“ v procese žiadania o prostriedky a samotného financovania.

Podľa Luiga zároveň nadmerná byrokracia ako v Estónsku tak i na úrovni EÚ škole znemožnila, aby sa jej dostalo najlepšieho obstarávania a tým aj maximálnej kvality.

Napriek tomu pristupuje Räpina k budúcnosti sebavedomo. Kľúč k úspešným projektom podľa tamojšćh projektových lídrov leží vo včasnom zostavení dobrého tímu. Luigi zároveň dodáva, že sa pri projekte učili z chýb iných a snažili sa zabezpečiť, aby škola ostala udržateľná a životaschopná aj po skončení financovania z eurofondov.