Debata o budúcnosti regionálnej politiky vzrastá na intenzite už od mája 2009, kedy odborná správa Taliana Fabrizia Barcu vyzvala ku „komplexnej“ reforme po roku 2013, najmä zavedením prísnejších kvantifikovateľných cieľov.

Počas minulotýždňového (14. až 15. apríla) plenárneho zasadnutia v Bruseli prijali členovia výboru správu nemeckého politika Michaela Schneidera v nádeji, že požiadavky regiónov a miest budú Komisiou brané do úvahy už v ranom štádiu.

Evolúcia, nie revolúcia

Výbor regiónov Výbor regiónov so sídlom v Bruseli slúží ako miesto pre zviditeľnenie sa regiónov a oblastí členských krajín v EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »Komisiu tlačí do toho, aby zachovala súčasné štruktúry a finančné mechanizmy regionálnej politiky- inými slovami sa snaží presadiť status quo.

Správa „nevidí žiadnu potrebu pre úplne nové nástroje štrukturálnej politiky alebo [...] dodatočné ciele,“ s jedinou významnou výnimkou: Schneider vyzýva k novému postoju voči takzvaných „tranzitívnym regiónom“.

Výbor pre regióny sa obáva, že tieto regióny sú v súčasnosti vystavené riziku ako prechádzajú z kategórie „najchudobnejších regiónov“ (cieľ 1)- ktoré majú nárok na využívanie štrukturálnych fondov EÚ v plnom rozsahu- do ďalšej kategórie „tranzitívnych“ regiónov, kde je ich financovanie vo veľkej miere obmedzené.

Členovia Výboru regiónov tvrdia, že je potrebný lepší a spravodlivejší tranzitný systém, aby sa zabezpečilo, že s badateľným znížením fondov EÚ na regionálnu politiku dôjde k pozastaveniu rozvoja regiónov. Výbor preto žiada „evolúciu, nie revolúciu“ existujúcej štruktúry regionálnej politiky, uzatvára Schneider na plenárnom zasadnutí.

Ďalší regionálni hráči pre EurActiv povedali, že návrh vítajú. Rada európskych samospráv a regiónov sa napríklad vyjadrila, že je „veľmi spokojná so Schneiderovým proaktívnym a otvoreným“ postojom.

Status quo Výboru pre regióny vyhovuje, tvrdí think-tank

Niektorí ďalší hráči však tento názor nezdieľajú. Euroskeptický think- tank Open Europe, ktorý je dlhodobým kritikom regionálnej politiky EÚ, o výbore po zverejnení správy povedal, že inštitúcii súčasný status quo vyhovuje.

„Regionálne financie nespĺňajú svoj účel, sú neflexibilné, nehospodárne a v rozpore so súčasnou hospodárskou situáciou. Je neuveriteľné, že Výbor regiónov naďalej obhajuje systém, pomocou ktorého niektoré z najbohatších krajín EÚ recyklujú svoje prostriedky cez Brusel za veľkej „jalovej straty“ (deadweight cost) pre európskych daňových poplatníkov- a to v čase najhoršej recesie za niekoľko generácií,“ povedal pre EurActiv jeho riaditeľ Mats Persson.

„Zmysluplnejším prístupom by bolo obmedziť financie iba na jasne chudobné regióny a krajiny, a tak spraviť regionálne financovanie v EÚ oveľa adresnejším a nákladovo efektívnejším,“ povedal Persson.

Persson zároveň spochybnil samotnú existenciu Výboru regiónov. „Mali by sme mať diskusiu o pokračujúcej existencii samotného Výboru, keďže nie je zďaleka jasné, čo tento orgán skutočne robí alebo čo má vlastne robiť. Daňových poplatníkov však každoročne stojí milióny eur.“

Postoje

Nemecký stredopravicový politik Michael Schneider komentuje: „Dlhodobý charakter európskej pomoci by mal regiónom poskytnúť istotu, aby pokračovali v regióny a mal by im umožniť reagovať na svoje vlastné situácie bez strachu, že môže dôjsť k obmedzeniu ich financií. Vo všeobecnosti sa však domnievam, že veľká časť Kohézneho fondu by sa mala byť naďalej zameriavať na regióny, ktoré to najviac potrebujú a že existujúce kritéria dokázali ich hodnotu.“

Ohľadne tranzitívnych regiónov, kde je ohrozené budúce financovanie, dodal: „Tranzitívne regióny potrebujú špeciálny prístup. Pomoc regiónom, ktoré viac nebudú zastrešené cieľom konvergencie by mala byť garantovaná nezávisle od budúcej architektúry regionálnej politiky a jej meniacich sa cieľov.“

V prvom príhovore pred plénom Výboru regiónov eurokomisár Johannes Hahn povedal: „Spája nás spoločný záujem posilnenie regionálnej a miestnej úrovne. Ak chceme zviditeľniť Európu, najlepšie tak môžeme spraviť cez silnú regionálnu politiku. Čo potrebujeme je dobrá vyváženosť medzi zameraním sa na vybrané kľúčové priority a maximálna flexibilita pri implementácii týchto priorít v regiónoch.