To sú len niektoré z aktivít projektu Starttech, pomocou ktorého chce Technická univerzita v Liberci (TUL) priblížiť žiakom základných a stredných škôl technické odbory.

Libereckú technickú univerzitu trápi najmä stagnujúci počet záujemcov o štúdium. Univerzita je pritom okrem iného známa svojim výskumom v oblasti nanotechnológií, či automatickej premeny hovorenej reči do textu. Situáciu s nedostatkom študentov sa inštitúcia snaží riešiť tým, že sa dlhodobo pokúša zaujať stredoškolákov pomocou rôznych akcií ako sú deň otvorených dverí, súťaže, či prednášky usporiadavané priamo na stredných školách.

V minulom roku sa škola rozhodla, že pôjde ešte o krok ďalej a za pomoci prostriedkov z Operačného programu Vzdelávanie pre konkurencieschopnosť a v spolupráci s Krajskou vedeckou knižnicou a Strednou priemyselnou školou strojárskou a elektrotechnickou v Liberci, spustila projekt Starttech. Ten sa zameriava aj na deti zo základných škôl a ich učiteľov.

Treba začať od najmenších

Ako vysvetľuje koordinátor projektu a zároveň člen Ústav mechanotroniky a technickej informatiky na TUL Miloš Hernych, škola sa rozhodla vziať do úvahy rady psychológov, podľa ktorých sa predstava o budúcom povolaní vytvára už v rannom detstve.

„Hľadáme cesty ako deti atraktívnou formou prilákať k budúcemu štúdiu technických odborov v čo najmladšom veku,“ hovorí o projekte, v rámci ktorého si deti môžu vyskúšať napríklad programovanie priemyslového regulátora, zajazdiť si v riadenej modelovej železnici, či sa pohrať s robotickými stavebnicami Lego Mindstorms a Bioloid.

Pri ovplyvňovaní detí zohrávajú dôležitú úlohu aj učitelia a vedúci záujmových krúžkov, popisuje Hernych dôvody, ktoré autorov projektu viedli k rozšíreniu aktivít aj na dospelých, ktorí s deťmi pravidelne prichádzajú do styku.

„Pokiaľ bude stúpať kvalita výuky fundamentálnych predmetov ako sú matematika, fyzika či chémia i úroveň mimoškolských aktivít, bude prirodzene narastať aj záujem detí o techniku,“ vysvetľuje.

Príkladom aktivity pre dospelých je napríklad kurz „zábavnej fyziky“, pri ktorom mali účastníci začiatkom apríla tohto roku možnosť inšpirovať sa niektorými fyzikálnymi pokusmi. Tie môžu v budúcnosti pri výučbe alebo v krúžkoch sami využiť.

Technické odbory podporuje aj tamojší kraj

Projekt Technickej univerzity nie je v regióne z hľadiska podpory technického vzdelávania jediný. Podobný cieľ sleduje aj vedenie libereckého kraja. Ten vedie už od roku 2007 kampaň na podporu vzdelávania v technických odboroch s názvom TECHyes, ktorej súčasťou sú aj rovnomenný informačný portál a štipendijné programy pre študentov na krajom zriadených stredných školách.

Kraj na kampani spolupracuje tiež so zástupcami podnikateľov a priemyslu, napríklad s Hospodárskymi komorami a Zväzom podnikateľov v stavebníctve, s ktorých pomocou sa pokúša podporovať tie technické odbory, kde je nedostatok absolventov na trhu práce.

Kraj chce podľa libereckého hajtmana Stanislava Eichlera predísť stavu, kedy by nedostatok absolventov „dlhodobo brzdil rozvoj konkurencieschopnosti kraja alebo sa dokonca stal zásadným problémom pri zaisťovaní základných služieb obyvateľstvu“.

Liberecká univerzita, ktorá má status neziskovej organizácie a z organizačného hľadiska je tak nezávislá od kraja, má teda projektom Starttech na čom stavať.

Viac aktivít vďaka partnerom

Napriek tomu, že hlavnú úlohu v projekte hrá Technická univerzita v Liberci, bez spolupráce so Strednou priemyselnou školou strojárskou a elektrotechnickou by bolo spektrum ponúkaných činností výrazne chudobnejšie. „Niektoré aktivity by nebolo možné na pôde univerzity realizovať,“ zdôvodňuje Hernych prečo sa niektoré aktivity konajú v priestoroch strednej priemyslovej školy. „Využívame napríklad ich kováčsku a stolársku dielňu, či učebňu CNC obrábacích strojov.“

Deti si navyše môžu počas takzvaných „víkendových dní techniky“ v školských dielňach niečo sami vyrobiť, V minulosti to boli „drevené vianočné ozdoby, kŕmidla pre vtáčiky, či jednoduché elektrické obvody,“ spomína koordinátor.

Vedenie projektu zázemie priemyslovky využíva tiež k návrhom, výrobe a opravám pomôcok, ktoré môžu zvýšiť motiváciu žiakov a študentov k technickým odborom. Na niektorých akciách, ako napríklad decembrové popoludnie s fyzikálnymi a chemickými pokusmi, ale aj matematické rébusy a hlavolamy, univerzita spolupracuje aj s Krajskou vedeckou knižnicou. Tá jej v takomto prípade poskytuje priestory a pomáha celý projekt propagovať.

Záujem je nesmierny

Podľa Hernycha je mnoho aktivít „beznádejne obsadených prakticky vzápätí po ich vyhlásení“ a dodáva: „Týka sa to najmä robotiky a chémie, ale aj elektroniky alebo prekvapivo strojárenstva.“ Veľký úspech podľa neho mali aj „zimné víkendové dni s technikou, na ktoré sa schádzali deti z okruhu viac ako sto kilometrov od Liberca“. Vo veľkom deti prilákali aj kurzy zvárania a ručného kovania, či výučba programovania jednočipových procesov.

Priveľa byrokracie

Ako u väčšiny podobných projektov, aj v tomto prípade „nás drvia najmä formality, extrémne množstvo „papierovačiek“ a ťažkopádna administratíva okolo projektu,“ sťažuje si Hernych na európske fondy.

Za príliš prísne považuje aj pravidlá pre vypisovanie verejných zákaziek. Nepáči sa mu, že sa na univerzitu kvôli jej veľkosti vzťahujú prísnejšie pravidlá „než aké by zodpovedali veľkosti konkrétnej zákazky“. Tvrdšie podmienky podľa neho môžu napríklad odradiť dodávateľov, ktorí by prípadne mohli daný tovar alebo služby dodať lacnejšie, ale nezvládnu formality výberového konania.

„Zväzuje nám to ruky pri riešení operatívnych potrieb. Niektoré veci je nemožné dopredu naplánovať. Pritom zorganizovať úspešné výberové konanie je záležitosť na niekoľko týždňov, a aj to len keď prebehne bez komplikácií,“ dodáva.

Aj napriek týmto ťažkostiam si ale Hernych spoluprácu s Ministerstvom školstva, mládeže a telovýchovy, ktoré má na starosti riadenie Operačného programu Vzdelávanie pre konkurencieschopnosť, pochvaľuje a prístup úradníkov hodnotí ako ústretový. „Pracovníci ministerstva sa skutočne zo všetkých síl snažia nám pomôcť,“ uvádza.

Českí príjemcovia prostriedkov z EÚ si ale i tak začínajú na pravidlá vyplácania peňazí z európskych fondov pomaly zvykať. Mnoho operačných programov hlási v posledných rokoch pokles chýb pri príprave projektových žiadostí i pri samotnej realizácii, a vyšší počet kvalitnejších projektov.

„Chybovosť žiadateľov sa vzhľadom na zvyšovanie ich skúseností znižuje,“ hovorí vrchný riaditeľ Sekcie riadenia operačných programov EÚ Jan Vitula, pod ktorého vedenie program spadá. Ministerstvo sa navyše snaží chybám súvisiacim s projektom predchádzať. „Usporiadavame semináre a ponúkame osobné alebo telefonické konzultácie so zástupcami riadiaceho orgánu,“ potvrdzuje Vitula.

Mäkké projekty a ich efektivita

O tom, že európske fondy Českej republike v oblasti vzdelávania pomáhajú nie je podľa Vitulu pochýb. „Európske fondy majú charakter dodatočných prostriedkov, ktoré by náš štát nebol absolútne schopný v tejto dobe na vzdelávanie vyčleniť.“ Dôležitú úlohu budú podľa neho európske fondy hrať aj v budúcnosti, keďže Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »„považuje vzdelávanie za kľúčovú oblasť.“

Liberecký hejtman Stanislav Eichler je s eurofondami zjavne tiež spokojný. „Súčasné nastavenie nášmu kraju vyhovuje,“ hovorí a vyzdvihuje v tejto súvislosti možnosť využiť prostriedky z EÚ na investície do „rozvoja dopravnej infraštruktúry, mestských a vidieckych sídiel, podnikateľského prostredia, či cestovného ruchu,“ teda primárne do takzvaných tvrdých projektov, kde je účinok európskych peňazí doslova hmatateľný.

V oblasti podpory projektov, kde sa podobne ako pri projekte Starttech jedná o investície do ľudských zdrojov, je ale primátor o niečo skeptickejší. „Pokiaľ ide o takzvané mäkké projekty, nie som si istý, že sa všetky prostriedky účinne vynakladajú,“ uvádza a dodáva, že ich výsledky sa ťažko merajú.

Na druhú stranu ale pripúšťa, že v „súčasnej svetovej hospodárskej kríze sú programy na podporu konkurencieschopnosti a vzdelávania potrebné- napríklad na podporu rekvalifikácie“.

Kontrola je nastavená dobre

Námietky na adresu mäkkých projektov sú v súvislosti s európskymi fondmi pomerne časté. Virtula ale verí, že konkrétny OP VK je schopný nekvalitné projekty včas zachytiť a neefektívnu podporu sa snaží minimalizovať „dvojstupňovým“ hodnotením. Projekty totiž najprv posudzujú najprv odborníci na problematiku vzdelávania a potom odborníci na ekonomické hodnotenie. V priebehu realizácie potom ministerstvo na plnenie cieľov dohliada pomocou pravidelných monitorovacích správ, ale aj kontrolou priamo na mieste.

V tomto ohľade sa liberecká univerzita o svoj projekt Starttech zrejme obávať nemusí a problém pravdepodobne nebude ani s udržateľnosťou celého projektu- to je boľavé miesto mnohých iných projektov.

„Máme povinnosť v aktivitách ešte najmenej päť rokov pokračovať,“ pripomína koordinátor podmienky, za ktorých univerzita dostala dotáciu. „Predpokladáme, že časť aktivít si budú následne aspoň z časti financovať samotní účastníci- ako napríklad rôzne kurzy, letné prímestské tábory a podobne- ďalšie budú v réžii školy,“ načrtáva Hernych svoju predstavu do budúcnosti.