Navrhované závery summitu, ktoré schválili všetky členské štáty pod taktovkou španielskeho predsedníctva, podľa všetkého odštartujú oveľa hlbšiu debatu o budúcnosti regionálnej politiky EÚ, na ktorú sa v súčasnosti vyčleňuje približne tretina celkového rozpočtu EÚ.

V nedávnych rokoch sa objavilo niekoľko odporúčaní zo strany dôležitých hráčov o tom, ako by mala vyzerať revízia tejto politiky- napríklad nezávislá správa talianskeho odborníka Fabrizia Barcu, či dokument bývalého eurokomisára pre regióny Pawela Sameckeho.

V navhrovaných záveroch summitu sa však po prvý raz odzrkadľuje pocit nástojčivosti zo strany členských štátov, ktoré chcú, aby sa táto debata rozšírila a prehĺbila, a to čo najskôr.

Okrem hodnotenia mnohých silných a slabých stránok súčasnej regionálnej politiky, dokument tvrdí, že Komisia musí predovšetkým zabezpečiť, že novú politiku a s ňou spojené legislatívne opatrenia sa jej poradí zaistiť bezpodmienečne do januára 2014. Vtedy totiž začne plynúť nové sedemročné rozpočtové obdobie.

To dobré...

Dokument chváli regionálnu politiku EÚ za to, že je dostatočne flexibilná, aby reagovala na súčasnú celosvetovú finančnú krízu a zároveň sa simultánne zameriavala aj na dlhodobé ciele z Lisabonskej stratégie.

Členské štáty stratégiu obzvlášť ocenili za to, že vyčlenili väčšinu prostriedkov na špecifické ciele, a tento plán považujú za úspešný.

Rovnako privítali aj hodnotenie čerpania fondov EÚ v polovici obdobia súčasnej kohéznej politiky a strategickú správu analyzujúcu úspechy a neúspechy tejto politiky v období rokov 2000 až 2006.

... a to zlé

Niektorým členským štátom sa však nepáčia zdržania vo vyberaní projektov v „dôležitých oblastiach“ ako sektor železničnej dopravy, určité investície v energetike a oblasti životného prostredia, digitálne hospodárstvo, sociálna inklúzia, či spravovanie a budovanie kapacity v štruktúrach v niektorých krajinách EÚ.

Podčiarkli tiež niekoľko oblastí, kde by radi videli zlepšenie, ako napríklad zjednodušenie manažmentu a procesov uchádzania sa o EÚ fondy, ako aj takzvaný pákový efekt (leverage effect) regionálnych fondov voči prijímateľom v jednotlivých členských štátov.

Odporúčania Komisie

Okrem tohto neustáleho opakovanie existujúcich priorít navrhli členské štáty aj konkrétne kroky. Konečný dokument sa ale zameriava predovšetkým na takzvané „tranzitívne regióny- teda tie, ktoré v Európskej únii viac nepatria medzi najchudobnejšie, ale ktorých HDP per capita stále nedosahuje potrebnú úroveň. Správa preto Komisii navrhuje, aby našla riešenie ako „efektívne zorganizovať svoje regionálne programy.“

Postoje

Grécky poslanec za socialistov a podpredseda výboru EP pre regionálny rozvoj Georgios Stavrakakis pre EurActiv povedal, že podľa neho je „záver ustanovení správny. Štáty vo všeobecnosti vysielajú správny signál,“ povedal, ale dodal: „Je škoda, že závery neberú do úvahy možnosť poskytnúť takú víziu budúcej kohézne politiky, ktorá by bola celoeurópska a mala by korene v potenciály regiónov.“

Riaditeľka stratégie v Rade európskych samospráv a regiónov (CEMR) Angelika Poth- Mögele privítala závery návrhu, najmä dôraz na „potrebu ďalšej celoeurópskej debaty o politických a strategických záležitostiach.“

CEMR zároveň potešilo „spojenie kohéznej politiky so stratégiou EÚ 2020, keďže jedna druhú dopĺňajú. Kohézna politika by však nemala byť jedinou politikou, ktorá bude financovať EÚ 2020, ale skôr len jednou z mnohých, vďaka ktorým sa podarí dosiahnuť ciele stratégie.“

Na druhej strane sa vyjadrila, že „jedným z hlavných nedostatkov“ návrhu je, že „sa tam výslovne neuvádza spojenie „všetky regióny“ keď sa hovorí, o tom, že pri „zameraní sa na najmenej prosperujúce regióny, by mala kohézna politika pokračovať aj v podpore konkurencieschopnosti, inovácií...“.“

Podľa CEMR by mali z kohéznej politiky ťažiť všetky regióny.