Hlavná stránkaPodnikanie a prácaZákon o malých podnikoch: Odomkne potenciál mikrofiriem?

Zákon o malých podnikoch: Odomkne potenciál mikrofiriem?

(Posledná aktualizácia: 02.03.2011)

Francúzske predsedníctvo uspelo v snahe o prijatie „Zákona o malých podnikoch“ (Small business act) pre Európu, ktorý by mal upraviť podmienky na trhu pre malé a stredné podniky a podporiť hospodárstvo. Iniciatíva však od organizácií zastupujúcich mikropodniky dostala nálepku „papierový tiger“.

Pozadie:

  • 19. – 20.  marec 2000:  Na summite EÚ Feira schválili Euróspku chartu malých podnikov.
  • 9. novembra 2005: Komisia predstavila svoju novú politiku pre MSP „Najprv mysli v malom“.   
  • 25. júla 2008: Komisia zverejnila návrh Zákona o malých podnikoch (Small business act)
  • 11. – 12. december 2008: Rada schválila SBA.
  • 20. január 2009: Výbor EP pre právne záležitosti schválil štatút európskej s. r. o.

Malé a stredné podniky sú definované ako firmy s menej ako 250 zamestnancami a maximálnym obratom €50 miliónov, pričom tvoria 99 % z celkového počtu podnikov EÚ. Sú považované za pilier hospodárstva Únie a vytvárajú tri štvrtiny pracovných miest v súkromnom sektore.

Lisabonská agenda pre rast a zamestnanosť prijatá v roku 2000, ktorá chce z EÚ urobiť“ najdynamickejšiu a najkonkurencieschopnejšiu ekonomiku na svete do roku 2010,“ si ako prvá uvedomila potrebu podporiť schopnosť malých a stredných podnikov uplatniť sa na trhu.

V júni 2000 na summite v postugalskom Feira, EÚ schválila Európsku chartu pre malé podniky, prvý návod ako vytvoriť z Európy najlepšie prostredie pre mikrofirmy. V rámci iniciatív, ktoré nasledovali v marci 2005 vytvorili stratégiu, pre lepšiu reguláciu, ktorej cieľom je znížiť výdavky na administratívne prekážky pre drobné podniky.

V novembri 2005 Komisia zverejnila novú líniu s názvom „Najprv mysli v malom“. Jej cieľom bolo propagovať podnikanie a zručnosti prostredníctvom vzdelávania a tréningu, zlepšiť prístup na trh pre mikropodniky, zjednodušiť legislatívu a podporiť ich participáciu na Siedmom rámcovom programe pre výskum. Európska rada „Najprv mysli v malom“ prijala v marci 2006 a podporila aj skrátenie doby potrebnej na rozbehnutie biznisu.

Komisia následne v júni 2008 prezentovala návrh na tzv. Zákon o malých podnikoch (Small Business Act for Europe), ktorým by sa zjednotili všetky doterajšie iniciatívy do jedného legislatívneho dokumentu, ktorého súčasťou by boli novšie opatrenia, ktoré by proces urýchlili. Text prijali ministri pre priemysel na ich stretnutí 1. decembra 2008 (EurActiv 02/12/08).

Otázky:

  • Francúzske predsedníctvo sa snaží o presadenie SBA


Centrálnou myšlienkou je postaviť malé a stredné podniky do pozície rozhodovateľov a zamerať sa na prenos tvorby pracovných miest z priemyslu na mikrofirmy. Snahou EÚ je zabrániť tomu, aby konkurencia zo strany krajín s nízkou mzdou ako napríklad Číny nespôsobila obrovské straty zamestnania pre presťahovanie veľkého priemyslu do lacnejšej Ázie.

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, ktorý bol na čele EÚ do konca decembra 2008 deklaroval SBA ako prioritu a vyvíjal aktivity na dosiahnutie dohody medzi 27 členskými štátmi.

  • Desať hlavných princípov SBA:
  1. Vytvoriť prostredie v ktorom je podnikanie docenené.
  2. Uistenie sa, že čestní podnikatelia, ktorí zbankrotovali, dostanú druhú šancu.
  3. Prenesenie princípov „Najprv mysli v malom“ do všetkých oblastí legislatívy.
  4. Prispôsobenie verejnej správy pre potreby malých podnikov.
  5. Prispôsobenie nástrojov verejnej správy pre potreby malých podnikov, najmä pri podieľaní sa na verejnom obstarávaní a zlepšení využitia štátnej pomoci.
  6. Zjednodušiť malým a stredným podnikom prístup k financovaniu a rozvinúť právne a podnikateľské prostredie podporujúce včasné úhrady, ktoré sú súčasťou obchodných transakcií.
  7. Pomôcť malým a stredným podnikom viac získavať z príležitostí, ktoré ponúka jednotný trh.
  8. Propagovať pokrok a inovácie vo všetkých formách.
  9. Podporiť mikropodniky, aby environmentálne výzvy chápali, ako príležitosti.
  10. Umožniť malým podnikom, aby profitovali z rastu trhov.
  • Štyri legislatívne návrhy

SBA bude mať formu komunikácie a nie smernice alebo nariadenia, čo zo strany podnikateľov vyvolalo vlnu kritiky, že z neho nebude nič len zdrap papiera. No aj napriek tomu balík obsahuje štyri legislatívne návrhy:

1. Výnimky v štátnej pomoci


Novým všeobecným nariadením o skupinovej výnimke týkajúcim sa štátnej pomoci sa zjednodušia postupy a znížia náklady. Prostredníctvom neho sa zvýši intenzita podpory pre MSP a uľahčí sa im získavanie prostriedkov na odbornú prípravu, výskum a vývoj, ochranu životného prostredia a iné druhy podpory.

V snahe o zjednodušenie existujúcich pravidiel a zvýšenie priamej podpory z 15 na 20 %, regulácia malé podniky oslobodí od povinnosti vopred upozorniť EÚ na získanú štátnu pomoc v oblastiach vzdelávania, podpory zamestnanosti, výskumu a vývoja a regionálneho rozvoja.

2. Znížená sadzba DPH

Nový návrh DPH ponúkne členským štátom možnosť požiadať o zníženú sadzbu DPH na služby poskytované na miestnej úrovni vrátane služieb s intenzívnym využívaním pracovnej sily, ktoré poskytujú najmä malé a stredné podniky.

3. Obmedzovanie oneskorených platieb

Zmena smernice o oneskorených platbách plánovaná na rok 2009 pomôže zabezpečiť, aby MSP boli vyplatené v stanovenej 30 dňovej lehote. Dodatok k smernici o neskorých platbách prijatý v roku 2000 je predmetom posledných rozporov, no pre malé a stredné podniky je životne dôležitý. Menšie firmy sú totiž vystavené oveľa väčšiemu riziku a mnohé pre finančnú neefektívnosť prestávajú fungovať v priebehu prvých dvoch rokov svojej existencie.

4. Európska s. r. o.

Vysoké poplatky a rôzne administratívne požiadavky mnohým malým a stredným podnikom bránia v tom, aby operovali aj mimo svojej materskej krajiny. Aj keď mikrofirmy tvoria 99 % z celkového počtu podnikov v EÚ, len 8 % z nich sa zaoberá medzinárodným obchodom a len 5 % má pobočky v inom štáte, tvrdí Komisia. Obrovský vnútorný trh EÚ je teda stále veľmi ďaleko od reality.

Ak sa podnikatelia rozhodnú pre európsku súkromnú spoločnosť, ušetrí im to čas a peniaze vynaložené na právne poradenstvo, riadenie a administratívu. Štatút európskej s. r. o., ktorý je navrhovaný ako súčasť SBA zjednoduší právny rámec a firmy budú môcť vznikať a fungovať na základe rovnakých pravidiel a princípov vo všetkých členských štátoch. Minimálna hodnota vyžadovaného kapitálu pre európsku s. r. o. alebo European private company (SPE) je stanovená na symbolické jedno euro.

  • Znižovanie byrokracie


Ambiciózna regulačná stratégia chce zredukovať administratívne prekážky pre podniky o 25 % do roku 2012. Tento bod je základom celého SBA.

Redukciu byrokracie malé a stredné podniky považujú za najpálčivejšiu otázku, keďže ich výkazy ukazujú, že musia čeliť oveľa väčším administratívnym prekážkam ako veľké firmy. Kým veľká firma minie priemerne jedno euro na regulačné povinnosti za jedného zamestnanca, malá firma až 10 eur.

V roku 2007 Komisia vytvorila expertnú skupinu, ktorá sa mala zamerať iba na zníženie byrokracie. Európska exekutíva, že doteraz zavedené opatrenia zredukovali administratívne náklady priemerne z €813 za rok v 2003 na €554 v 2007 (v rámci vtedajšej 15-člennej eurozóny), no podniky žiadajú o ďalší progres a oveľa rýchlejší.

Jedným z opatrením, ktoré Komisia zvažuje princípe „spoločného zahájenia“, čo znamená, že nová legislatíva by mohla byť zavedená každý rok len vo vopred dohodnutých termínoch, tak aby malé a stredné podniky stíhali držať krok.

  • Lepší prístup k finančným prostriedkom   


Kľúčovou požiadavkou malých a stredných podnikov je zjednodušenie prístupu k zdrojom financovania, hlavne pre súčasnú krízu, ktorá spôsobila, že je oveľa ťažšie a nákladnejšie získať úver na podporu dlhodobých strategických investičných plánov.

  • Rovnaká šanca vo verejných tendroch


Ďalším dôležitým princípom SBA je napomáhať menším podnikom pri participácii na verejnom obstarávaní. Francúzsko uvažovali, že podľa vzoru USA zavedú pravidlo, že 25 % verejného trhu je rezervovaných pre malé a stredné podniky. Avšak stiahli sa pod tlakom liberálnych národov v bloku, ktoré sú proti akejkoľvek štátnej intervencii v tejto oblasti.

Opatrenie by mohlo odporovať multilaterálnej dohode o verejnom obstarávaní medzi EÚ a 27 inými krajiny, ktoré sa zaviazali, že verejné tendre sprístupnia aj pre medzinárodnú konkurenciu.

Francúzsko však poukázalo na fakt, že niektoré zainteresované strany, vrátane niekoľkých európskych hlavných obchodných partnerov získali výnimku, ktorá im umožnila pomáhať domácim firmám získať kontrakty. Od Komisie žiadajú, aby navrhla podobnú klauzulu aj pre európske firmy.

„Trváme na svojej požiadavke o klauzulu o výnimku, takže európske  mikropodniky majú rovnakú pozíciu ako americké, kanadské, japonské alebo kórejské,“ povedal francúzsky štátny tajomník pre podniky Hervé Novelli.

Francúzsko podporuje návrh Komisie, aby sa trhy spomenutých krajín ešte viac otvorili pre európske krajiny. „Mali by sme zaviesť taký systém, ktorý bude dočasne menej otvorený pre zahraničné firmy so sídlom v krajinách, ktorých verejný trh je uzavretý,“ dodal Novelli.

  • Slovenské malé a stredné podniky v čase krízy a SBA

V rámci vládnych opatrení proti hospodárskej kríze sa vláda zaviazala k úplnému vykonávaniu akčného plánu pre iniciatívu SBA.

Okrem toho sa snaží podporiť MSP v dvoch hlavných oblastiach:

Peniaze pre slovenské MSP


Zvýšenie základného imania Slovenskej záručnej a rozvojovej banky (SZRB) o asi 33 miliónov eur od začiatku roka 2009 malo vytvoriť priestor na financovanie programov pre malých a stredných podnikateľov. Popri tom sa do 31. marca malo pripraviť čerpanie úverovej linky Európskej investičnej banky v objeme 30-40 miliónov eur na rozvoj malého a stredného podnikania.

Do toho istého dátumu malo byť zvýšené základné imanie Eximbanky asi o 11,5 milióna eur. Slúžia na financovanie exportných úverov, opäť so zameraním na MSP.

V rámci Mikropôžičkového programu plánuje vláda podporiť asi 500-750 podnikateľov, na čo má byť v rokoch 2009-2010 vyčlenených zo štátneho rozpočtu 5 miliónov eur.

V ďalšom opatrení plánuje vláda urýchliť implementáciu iniciatívy Jeremie, určenej pre malých a stredných podnikateľov. Cieľom je prednostne využiť bankové záruky a mikropôžičkový program, implementované prostredníctvom spoločností s osobitným postavením (SPV).

Priestor pre vyššiu finančnú pomoc prinesie aj aktualizovaná schéma štátnej pomoci (de minimis) pre Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, vo vzťahu k dočasnému dvojročnému oslobodeniu nad rámec prahu de minimis v oblasti štátnej pomoci do výšky 500 000 eur.

Podpora inovácií


Ďalšia skupina opatrení sa týka inovácií a zvyšovania konkurencieschopnosti. V protikrízovom pláne vláda konštatuje, že je potrebné podporiť inovácie a transfer technológií, najmä pre MSP, za účelom riešenia energetickej náročnosti, znižovania ekologických vplyvov a zvyšovania efektívnosti výroby. Vláda chce preto urýchlenie zaviesť program na podporu vzniku sietí a klastrov, program podpory aktivít k zapojeniu slovenských firiem do medzinárodných klastrov, vrátane využívania komunitárnych programov Komisie (napr. 7RP, CIP).

Aplikovaný výskum a inovácie majú byť podporované aj zo zdrojov Agentúry pre podpor výskumu a vývoja – v roku 2009 má ísť na ne minimálne 50% z jej rozpočtu. Dôraz sa tak presúva zo základného výskumu na aplikovaný.

V roku 2009 chce vláda podporiť sumou 26,6 milióna eur 20 projektov (firiem). Opatrenie má zvýšiť personálne kapacity vo firemnom výskume a vývoji, podniky získajú prostriedky za podmienky, že rozšíria pracovisko výskumu a vývoja, alebo vytvoria nové, je určené pre MSP, i veľké podniky.

Pomoc malým a stredným podnikom v iných členských štátoch:

Francúzsko

Plán, ktorý francúzska vláda zverejnila v októbri 2008, zahrňuje 22-miliardovú podporu pre MSP. Na základe dohody vlády  s bankami 17 miliárd z tejto sumy malým podnikom distribuujú banky. Tie musia každý mesiac zverejňovať správu nakoľko spĺňajú svoje povinnosti.

Zvyšných 5 miliárd dostal štátny orgán poverený podporou inovatívnych podnikov a rozvoju MSP OSEO, ktorý bude garantovať financovanie zo strany bánk a kapitálových investorov. OSEO doteraz zaznamenal 5500 žiadostí o asistenciu a garantoval pôžičky v objeme 450 miliárd eur.

Veľká Británia

Súčasťou stimulačného plánu pre hospodárstvo boli najmä daňové úľavy v jednotlivých regiónoch. Vláda redukovala DPH zo 17,5 % na 15 %, aby podporili podnikateľskú aktivitu a spotrebiteľskú dôveru.

Okrem toho v rámci finančných garancií pre podniky uvoľnili sumu 1,3 miliardy libier na podporu bankových pôžičiek v hodnote tisíc až milión britských libier. Garanciu môžu použiť na podporu nových pôžičiek či refinancovanie existujúcich, pri ktorých sa zvýšilo riziko.

Taliansko


Talianska vláda v apríli schválila plán na navýšenie rozpočtu Fondo di Granzia (garančného fondu) z 500 tisíc eur na 1,5 milióna eur. Rozhodnutie je súčasťou balíka na pomoc firmám vyhnúť sa bankrotu. Lobistické skupiny zastupujúce MSP žiadali viac úverov, menej byrokracie a zlepšenie podnikateľského prostredia. Vláda v súčasnosti pracuje na zjednodušení pracovného trhu a podpore rekvalifikácie zamestnancov.

Írsko

Írski exportéri čelia niekoľkým výzvam, najmä pre výkyvy kurzov britskej libry a eura. Veľká Británia je pre írske MSP najdôležitejším exportným trhom a Íri majú čoraz väčšiu tendenciu nakupovať v Severnom Írsku, kde sú ceny nižšie aj pre zníženú DPH.

Na pomoc MSP bol vytvorený 100-miliónový fond pre malých a stredných podnikateľov (Enterprise Stabilisation Fund) určený pre „firmy s medzinárodným obchodom“.

Okrem toho vláda zriadila tzv. zlú banku, ktorej úlohou je absorbovať toxické aktíva z finančných inštitúcií, aby sa opäť uvoľnil úverový tok smerom do MSP.

Česká republika


Cieľom českej vlády je v prvom rade vylepšiť podnikateľské prostredie a nezameriava sa na určitý typ spoločností či priemyselný sektor. Vytvorila regulačné nástroje, ktoré podnikateľov zaväzujú k predplácaniu daní. Nárok na štátnu podporu majú podniky, ktoré do 1. júla nesužovali žiadne finančné problémy. Čerpať ju budú môcť v priebehu tohto a budúceho roka.

Rumunsko

Rumunsko má trojročný makroekonomický plán na prekonanie krízy a plán na rekapitalizáciu štátnych bánk – CEC a EximBank. Podporu v nezamestnanosti predĺžili o tri mesiace. Tí, ktorí sú na nútenom obmedzenom pracovnom čase môžu tri mesiace dostávať 75 % svojho platu bez odvádzania dane.

Najväčšou prekážkou pre rumunské MSP je byrokracia. Podľa správy PricewaterhouseCoopers firmy trávia priemerne 202 hodín ročne pri administratívnych úkonoch spojených s odvodom daní.

Revízia 2011

Európska komisia v stredu (23. februára 2011) zverejnila dlho očakávanú revíziu SBA. Exekutíva v revízii uvádza 29 odporúčaní, ktoré majú zlepšiť zameranie vplyvu dvojročnej iniciatívy. Podľa komisára zodpovedného za podnikanie a priemysel Antonia Tajaniho je základom zjednodušovanie. „A to je niečo, čo malým a stredným podnikom nie je cudzie.“

 Spomedzi všetkých opatrení Tajani vyzdvihol najmä skrátenie času a zníženie nákladov potrebných na založenie firmy a to maximálne na tri dni a najviac za sto eur. EÚ okrem toho posilní schému úverových garancií a bude sa snažiť o zlepšenie prístupu malých firiem k verejným zákazkám.

Komisia však zaradila aj kontroverzný návrh. Ide o plánované predloženie legislatívy o zavedení spoločného základu dane z príjmov právnických osôb a novú stratégiu v oblasti DPH. Svoj postup exekutíva bráni tým, že sa tak odstránia prekážky, ktoré podniky odrádzajú od aktivít v iných členských štátoch.

S návrhom harmonizácie daňového základu prišli Nemci a Francúzi v rámci Paktu konkurencieschopnosti. Viacero krajín sa však vzoprelo. Hoci zatiaľ nebolo špecifikované, ako by to malo vyzerať, proti je napríklad Írsko Česko, Bulharsko či Slovensko.

Slovenský minister financií Ivan Mikloš na včerajšej tlačovej konferencii uviedol, že vláda pakt v zásade podporuje, s výnimkou spomínaného zjednotenia základu dane zo zisku firiem. „Na jednej strane chápeme racionálnosť tohto opatrenia z hľadiska sprehľadnenia daňových systémov, obávame sa však, že nie je reálne dosiahnuť dohodu tak, aby sme nemuseli zhoršovať slovenský daňový systém,“ vysvetli minister. Zároveň dodal, že konkurencia v oblasti priamych daní, narozdiel od nepriamych, nie je na škodu.

Britský konzervatívny europoslanec Malcolm Harbour, ktorý je na čele výboru pre vnútorný trh sa tiež obáva, že pôjde len o predstupeň harmonizácie daňových sadzieb. Toto opatrenie označil za prvý klinec do rakvy daňovej konkurencie.

Dokument obsahuje aj novinky. Komisia chce napríklad do konca roku 2011 prijať iniciatívu zameranú na sociálne podniky - teda firmy, ktorých zámerom nie je zisk, ale plnenie určitých sociálnych alebo environmentálnych cieľov. Vzniknúť by mal i nástroj na poskytovanie informácií o zmluvnom práve v členských krajinách pre firmy, ktoré chcú začať operovať v zahraničí. Novinkou by malo byť aj zavedenie jednotnej procedúry pre vymáhanie cezhraničných dlhov.

„Komisia už toho urobila veľa, ale ak sa chceme z tejto krízy dostať, musí toho urobiť ešte viac,“ uzavrel komisár Tajani.

Pozície:

Predseda Komisie José Manuel Durão Barroso povedal: „Small Business Act predstavuje krok smerom k Európe podnikateľov s menšou byrokraciou a s priaznivejšími podmienkami pre 23 miliónov MSP v Európe. Jej cieľom je pomôcť malým podnikom prosperovať a tým najlepším poskytnúť „odrazový mostík“, aby sa mohli stať svetovou špičkou. Iniciatíva Small Business Act je rozhodujúcim míľnikom pri realizácii lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť. Bude znamenať ústretovejšie verejné správy, menej oneskorených úhrad faktúr, prístup k lepšej podpore v oblasti financovania, inovácií a odbornej prípravy, nižšie DPH za služby poskytované na miestnej úrovni a lepšie možnosti získať zmluvy v rámci verejného obstarávania. Tento súbor opatrení okrem toho umožní MSP získať štatút európskej súkromnej spoločnosti, čím sa zníži byrokracia a zvýši jasnosť.“

Podpredseda Komisie Günter Verheugen, ktorý je zodpovedný za politiku v oblasti podnikania a priemyslu, uviedol: „Podnikatelia a podnikanie majú pre naše spoločnosti mimoriadny význam. Malé a stredné podniky už dnes poskytujú a v budúcnosti budú ešte vo väčšej miere poskytovať odborné vzdelávanie a pracovné príležitosti. Urobiť niečo pre MSP preto znamená urobiť niečo pre súčasné a budúce pracovné miesta v EÚ. Preto je najvyšší čas, aby sa ústretovosť k MSP stala základom politiky EÚ. Prostredníctvom iniciatívy Small Business Act, ktorá sa riadi zásadou „najprv myslieť v malom“, vyjadruje EÚ a jej členské štáty malým spoločnostiam plnú podporu. Spoločne to dokážeme.“

Komisár zodpovedný za vnútorný trh a služby Charlie McCreevy vyhlásil: „Malé podniky v celej Európe sa môžu tešiť na nový nástroj, ktorý podporí ich činnosť na jednotnom trhu. Európska súkromná spoločnosť je transparentná, flexibilná a všade bude mať vysoký kredit. Preto vyzývam Radu a Európsky parlament, aby urýchlene dosiahli dohodu o návrhu Komisie.“

Reklama

SPONZOR SEKCIE

Reklama

PARTNERI

EEN AmCham

Komentár

Stephane Arditi (15.12.2014)

Pozor! Byrokrati sú aj vo vašej kúpeľni!

Pozor! Byrokrati sú aj vo vašej kúpeľni!

V EÚ dokážeme prijať opatrenia, ktoré pomôžu nám všetkým. Ale nie ak budeme počúvať len senzácie chtivých kritikov, píše Stephane Arditi.

© 2003-2014 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. ISSN 1337-0235