Hlavná stránkaPodnikanie a prácaReforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky 2014 – 2020

Reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky 2014 – 2020

(Posledná aktualizácia: 16.07.2014)

Súčasná podoba Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP/CAP) platí od januára 2014. Ostatná reforma je najväčšia za posledné dekády. Rodila sa v širokej diskusii od apríla 2010 a tento rok pre ňu znamená prechodné obdobie.

Zhrnutie

„Naším cieľom bolo vytvoriť partnerstvo medzi spotrebiteľmi a daňovými poplatníkmi na jednej strane a s farmármi na druhej,“ hovorí o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky eurokomisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Dacian Cioloş.

Najvýznamnejšími zmenami v SPP sú:

  1. prehodnotenie platieb v prvom (priame platby farmárom) a druhom pilieri (politika rozvoja vidieka)
  2. koniec kvót a iných foriem podpory trhu
  3. dôraz na environmentálne aspekty poľnohospodárstva

Reforme SPP predchádzala verejná diskusia občanov a sektorových organizácií. Výsledkom má byť postupné zvyšovanie efektivity a súčasné znižovanie podielu poľnohospodárskej politiky na celkovom rozpočte Európskej únie; zo 41,6 % pre rok 2014 sa zníži na približne 38 %.

Najviac finančných prostriedkov z SPP dostáva Francúzsko (20 % ), nasledované Nemeckom a Španielskom (13 % ), Talianskom (11 % ) a Veľkou Britániou (9 %). V septembri 2011 Európska komisia v rámci revízie SPP navrhla presunúť väčšiu časť prostriedkov do novších členských krajín vo východnej Európe.

Európska komisia vyhlásila, prijaté znenie SPP odráža vývoj od počiatku 90.tych rokov. Historickým momentom je revízia kompletne celej politiky naraz.

Pozadie

Spoločná poľnohospodárska politika / Common Agricultural Policy (SPP/CAP) je jednou zo základných politík Európskych spoločenstiev od ich založenia v roku 1957. Do praxe vstúpila v roku 1962 a stala sa jednoznačne najnákladnejšou politikou ES.

Po druhej svetovej vojne neboli štáty schopné zabezpečiť vlastnú poľnohospodársku produkciu a bolo nutné nastaviť účinný mechanizmus pre kontrolu a zabezpečenie dodávok potravín. K tomu mala primárne slúžiť aj poľnohospodárska politika v rámci Spoločenstva.

Počas sedemdesiatych a osemdesiatych rokov prichádza ku kríze z nadprodukcie. Únia uvádza, že sa SPP stala obeťou vlastného úspechu. V dôsledku fixných cien, o ktorých rozhodovali ministri poľnohospodárstva zhora a nie trh, dochádza k hromadeniu zásob –tzv. horám potravín.

Zásoby bývali exportované za dumpingové ceny, čo kritizovali ostatní veľkí výrobcovia potravín ako USA, Kanada, Austrália, Argentína a tiež GATT.

V roku 1992 sa SPP preorientovala z podpory trhu na podporu farmárov. Zásahy do cien tovaru sa obmedzili v prospech novovzniknutých priamych platieb poľnohospodárom. Táto reforma prebieha súčasne s konaním Summitu Zeme v Riu de Janeiro a reflektuje environmentálnu diskusiu.

V polovici 90.tych rokov sa objavujú snahy o ochranu tradičných a regionálnych potravín. Vzniká prvé tiež nariadenie, ktoré sa týka organických potravín. Únia sa snaží, aby farmári citlivejšie reagovali na požiadavky spotrebiteľov. Projekt Agenda 2000 rozdeľuje štruktúru SPP do dvoch pilierov.

Počas reformy v roku 2003 sa objem vyplácaných prostriedkov stáva nezávislý na množstve produkcie. Cieľom bolo uvoľnenie finančných prostriedkov pre kvalitnejšiu produkciu, ktorá by v prvom rade napĺňala štandardy v oblasti bezpečnosti potravín či zaisťovala dobré životné podmienky pre zvieratá.

V rámci iniciatívy „všetko okrem zbraní“ (Everything but arms/EBA) sa európsky trh otvára výrobcom z najmenej rozvinutých krajín. Po dvoch vlnách rozšírenia v rokoch 2004 a 2007 sa zdvojnásobil počet európskych farmárov, mení sa tým aj typický charakter poľnohospodárskej a vidieckej krajiny.

Reforma z roku 2003 prechádza v roku 2008 kontrolou stavu (Health Check), ktorá preveruje pripravenosť SPP na nové výzvy akými sú klimatické zmeny, hospodárenie s vodou či bioenergie.

Od roku 2010 následne prebiehala diskusia, ktorá viedla k dnešnej podobe Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Míľniky:

  • Apríl 2010: Otvorenie verejnej diskusie o budúcnosti Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ
  • November 2010: Správa Komisie o SPP do roku 2020
  • 12. október 2011: Komisia predstavila návrh reformy SPP
  • 2011 – 2013: V Európskom parlamente a Rade prebieha diskusia o návrhoch reformy
  • 20. október 2011: Eurokomisár pre poľnohospodárstvo Dacian Ciolos usporiadal prvú diskusiu o navrhovanej reforme
  • 7. november 2011: Výbor Európskeho parlamentu pre poľnohospodárstvo si vypočul národných ministrov pre poľnohospodárstvo
  • 23. a 24. januára 2013: Výbor Európskeho parlamentu pre poľnohospodárstvo hlasoval o pozmeňovacích návrhoch k legislatívam SPP
  • 18. apríla 2014: Návrh Komisie na vytvorenie prechodných ustanovení
  • 26. júna 2013: Európsky parlament, Rada ministrov a Európska komisia dosiahli politickú dohodu o novom smerovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky
  • 16. decembra roka 2013: Rada EÚ schvaľuje 4 základné nariadenia a prechodné ustanovenia
  • 1. januára 2014: Vstúpila nová SPP do platnosti
  • 11. marca 2014: Komisia prijala prvý balík delegovaných aktov, ktoré majú praktickú realizáciu SPP uľahčiť

 

Zmeny v rozpočte

Reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky pozostáva zo štyroch prepojených legislatívnych textov, ktoré by mali SPP výrazne zjednodušiť. Štruktúra dvoch pilierov ostáva zachovaná, ale zvýšilo sa medzi nimi množstvo styčných bodov.

Z viacročného finančného rámca EÚ (VFR) na obdobie rokov 2014 až 2020 si poľnohospodárstvo odčerpá 408,31 miliárd eur, čo predstavuje asi 38 % celkových zdrojov. Komisia pripomína, že ešte v roku 1984 bolo až 70 %. Na výdavky súvisiace s trhom a priamu pomoc (1. pilier) poputuje z celkového objemu 312,74 miliárd eur a na rozvoj vidieka (2. pilier) pôjde 95,58 miliárd.

Rozdelenie výdavkov medzi piliermi sa do istej mieri môže zmeniť, každý členský štát môže 15 % zo svojej finančnej alokácie presúvať z jedného piliera do druhého. Flexibilitu týchto prostriedkov orámujú presne definované regulačné a rozpočtové limity, ktoré zaistia dodržanie spoločných cieľov.

Spoločná poľnohospodárska politika máva v rozpočtoch EÚ výnimočné postavenie, ale údaje OECD za rok 2009 ukazujú, že agrárny sektor dnes vytvára iba 1,7 % európskeho HDP.

Zelená politika

Nariadenie o podpore rozvoja vidieka reaguje na mieru rozdielov medzi rôznymi vidieckymi oblasťami a obmedzené finančné zdroje členských štátov v rozšírenej únii. Pre zabezpečenie udržateľného rozvoja vidieckych oblastí sa bude EÚ sústrediť na limitovaný počet základných priorít.

Okrem prenosu znalostí a inovácií v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a vo vidieckych oblastiach patria do tohto rámca aj otázky životného prostredia. Komisia vyhlásila, že chce zelenšiu SPP. Trvalá udržateľnosť poľnohospodárskej produkcie je pre potravinovú bezpečnosť v Európe kľúčová. Únia investuje vyše 100 miliónov eur na ochranu pôdy, biodiverzity a na boj proti zmene klímy.

Členské štáty únie sa ďalej dohodli, že 30 % platieb z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) pôjde na opatrenia súvisiace s klímou a životným prostredím. Tento krok má zabezpečiť udržiavanie trvalých pastvín, ekologického rázu krajiny a podporiť diverzifikáciu plodín.

Do konečnej podoby SPP sa však dostalo množstvo výnimiek, ktoré tieto nástroje čiastočne neutralizujú, upozornili environmentálne hnutia. Podľa oponentov reformy sa spod zelenších pravidiel vymanilo až 89 % farmárov a asi tretina pôdy.

Podpora menších fariem a mladých farmárov

V roku 2013 poberalo 20 % až 80 % z priamych platieb z prvého piliera. Takýto stav bol častým terčom kritiky. Po novom budú členské štáty poskytovať priame platby podľa obrábanej výmery, čo by malo problém čiastočne vyriešiť. Zaviazali sa tiež, že na tento účel vynaložia minimálne 70 % prostriedkov z prvého piliera.

V rámci harmonizácie platieb medzi starými a novými členskými štátmi únia zaviedla pravidlo, že do roku 2019 nesmie žiadny štát poberať menej ako 75 % európskeho priemeru.

S cieľom znížiť rozdiely v platbách pre farmárov v rôznych členských štátoch, a pre farmárov z rôznych regiónov v rámci národných štátov, bude celá EÚ-28 povinná zaviesť jednotný systém platieb na hektár.

Všetky platby budú predmetom princípu „podmienenosti“, ktorý funguje aj teraz. Na základe tohto princípu musia farmári dodržiavať niekoľko environmentálnych pravidiel a zabezpečiť zvieratám dobré životné podmienky. V rámci diskusie o novej spoločnej poľnohospodárskej politike sa navrhujú aj rôzne zjednodušenia tohto princípu.

EÚ sa tiež pokúša zvrátiť nepriaznivý demografický trend v agrárnom sektore. Mladých farmárov do 40 rokov bude pozitívne diskriminovať zavedením dodatočnej platby 1250 eur ročne. Národné ministerstvá budú ďalej rozdeľovať dodatočné 2 % z prvého piliera výhradne na projekty mladých poľnohospodárov.

Koniec systému kvót

Súčasťou reformy SPP bude aj koniec systému kvót na cukor, víno a na mlieko. Európsky trh s potravinami vytrvalo rastie. Pomáha mu v tom najmä export do Číny a na Blízky východ. V roku 2013 sa Európa stala po prvýkrát najväčším svetovým vývozcom potravinových výrobkov. Na tento rok odhaduje Svetová obchodná organizácia pokračovanie rastúceho trendu.

Deregulácia trhu s komoditami by mohla byť ďalším zdrojom rastu európskeho poľnohospodárstva a potravinárstva. Z obáv o budúci vývoj však poslanci Európskeho parlamentu oddliali zrušenie kvót na cukor o 2 roky a na pestovanie vinnej révy o ďalších minimálne 6 rokov.

V apríli 2015 sa naopak skončia kvóty na mlieko. Viacero ministrov členských krajín pred týmto krokom varovalo. Obávajú sa kríz z nadmernej produkcie a požadujú garančný mechanizmus. EÚ sa preto v rámci tzv. mliečneho balíčka zaviazala trh sledovať a v rokoch 2014 a 2018 vydá správy o implementácii sektorovách opatrení.

SPP a TTIP

K Transatlantickej obchodnej a investičnej dohode (TTIP) medzi úniou a Spojenými štátmi zatiaľ pristupujú európski poľnohospodári so značnou nedôverou. Počas rokovaní o atlantickom obchodnom partnerstve upozornili sa viacero sporných miest. Z rokovaní, ktoré priebiehajú za zatvorenými dverami, vyplynulo, že sa vyjednávači nevedia zhodnúť na zosúladení sanitárnych štandardov alebo na ochrane spotrebiteľa.

Z európskej strany zaznievajú výhrady voči geneticky modifikovaným potravinám, ktoré väčšina členských štátov EÚ odmieta. Podľa júnového rozhodnutia Rady EÚ však bude o tejto otázke rozhodovať každý člen dvadsaťosmičky sám. Trh EÚ nie je otvorený ani pre hormonálne upravované hovädzie a kuracie ošetrované chlórom. Poľnohospodári varujú aj pred vyššími dotáciami, ktoré v USA do sektoru prúdia. Američanom naopak prekáža európska ochrana zemepisných označení (PGI).

Pozície:

Vláda SR počas príprav novej SPP žiadala dorovnanie priamych platieb medzi starými a novými členskými krajinami. Vo výslednej pohode poľnohospodárskej politiky EÚ sa k tomuto kroku napokon nepristúpilo. Vláda však hodnotí ako „významný úspech“ rozšírenú možnosť presunu finančných prostriedkov (až 25 %) z druhého piliera do prvého. Malo sa tak stať na základe intervencie predsedu vlády.

Slovenská exekutíva sa tiež úspešne pokúšala zmeniť maximálnu výšku priamych platieb. „Pôvodný návrh zastropovania platieb hovoril až o 100 %-nej redukcii objemu priamych platieb nad 300 000 EUR. Nové, vyrokované, znenie hovorí iba o 5 %-nej redukcii objemu priamych platieb nad 150 000 EUR,“ uvádza Úrad vlády. Viacerí odborníci upozornili, že systém, ktorý by zvýhodňoval malé farmy na úkor väčších, je pre Slovensko nevýhodný.

Vláda mala výhrady aj k snahe únie o zelenšiu politiku, ktorá by mohla mať nepriaznivý vplyv na schopnosť produkovať. V tomto smere uvítala rozšírenie zoznamu tzv. dobrých poľnohospodárskych postupov.

Kabinet Roberta Fica zmenil nesúhlasný postoj v oblasti podpory mladých farmárov. Podľa neho môže práve podpora mladých viesť k zvýšenej tvorbe pracovných miest. Pozícia predchádzajúcej vlády bola preto údajne nepochopiteľná.

V hodnotiacej správe o 10 rokoch členstva SR v EÚ v súvislosti s SPP uvádza, že v budúcnosti chce presadzovať „nediskriminačné podmienky v spoločnej poľnohospodárskej politike“. V praxi to teda opäť znamená dôraz na znižovanie rozdielov v historickom princípe pre výpočet priamych platieb.

Minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek má obavy aj z niektorých iných čiastkových aspektov SPP. Vo februári 2014 vyhlásil, že Európa ešte nie je na koniec mliečnych kvót pripravená. Dodal, že "mliečny balík," ktorý EK spustila ako prvú fázu v mliekarenskom sektore, je pre Slovensko nepoužiteľný a pre našich farmárov pomoc nepredstavuje.

Stabilizácia v sektore s mliekom ale aj opätovná motivácia poľnohospodárov do chovu dobytka, ošípaných a hydiny sú cieľmi Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPaRV). Snaha ministerstva smeruje k naplneniu 80 % potravinovej sebestačnosti, ktorá je uvedená v strednodobej koncepcii rozvoja poľnohospodárstva. Minister v tomto smere upozornil, že ekonomické nástroje doteraz nahrávali produkcie energetických plodín na úkor živočíšnej výroby.

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek vidí dopad reformovanej SPP na slovenských poľnohospodárov pozitívne. Podľa neho sa v slovenskom agrorezorte podarilo udržať stúpajúci trend dotácií napriek tomu, že celoeurópsky trend je opačný.

Europoslanec Richard Sulík (SaS, ALDE) v priebehu príprav reformy SPP kritizoval rozdielnu výšku priamych platieb v starých a v nových členských štátoch. „Nepovažujeme dotácie za správne a sme proti nim, ale ak je raz európske poľnohospodárstvo riadené prostredníctvom dotácií, tak trváme na tom, aby boli rozdeľované spravodlivo na základe rovnakých a férových pravidiel,“ povedal Sulík v roku 2012.

Europoslankyňa Anna Záborská (EĽS, KDH): „Tretinou rozpočtu priamych platieb určených na ekologizáciu by sme nemali podplácať poľnohospodárov, aby zabezpečili alebo neznečisťovali vodu alebo nezneužívali pôdny fond. Na to by mali slúžiť rôzne pokuty alebo zvýšenie daní, ale práve touto tretinou by mali robiť niečo čo je nad rámec, na skvalitnenie poľnohospodárskej výroby a zveľadenie verejného dobra.“ Zelené opatrenia by podľa nej nemali viesť k väčšej administratívnej záťaži.

Boris Zala, europoslanec (SMER-SD, S&D): „Poľnohospodárska politika je niečo o čo sa bojuje už od roku 1960.  Pre slovenských poľnohospodárov je najdôležitejšie, aby boli dotácie rovnaké, k čomu sa EÚ zaviazala aj v našej prístupovej zmluve. Za to treba bojovať aj tu v Parlamente, ale samozrejme aj na Európskej rade a v Európskej komisii.“

Miroslav Mikolášik, europoslanec (KDH, EĽS): „Príjemcov vo vidieckych oblastiach môže zaujímať zakladanie skupín výrobcov v nových členských štátoch, podpora poľnohospodárstva v znevýhodnených oblastiach, obnova dedín a vidieckych zariadení, ochrana a zachovanie vidieckeho dedičstva ale aj agro-environmentálne opatrenia na zlepšenie životného prostredia. Pomoc mladým poľnohospodárom do 40 rokov považujem tiež za veľmi zaujímavú.“

Vladimír Maňka, europoslanec (SMER-SD, S&D): „Do roku 2050 pribudne na našej planéte 2 miliardy obyvateľov a bude potrebné urobiť  väčšie množstvo potravín pri ťažších podmienkach a menšom objeme pôdy, vody a energie. Dôležité je, aby sme zabezpečili potravinovú bezpečnosť a to chce konkurencieschopné a stabilné poľnohospodárstvo.“

Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory (SPPK) Milan Semančík v apríli 2014 pripomenul, že predstavy, s ktorými pred 10 rokmi do únie vstupovali slovenskí poľnohospodári a potravinári, neboli naplnené.

Farmárom prekáža najmä pretrvávajúca nerovnosť priamych platieb. Predseda  SPPK avizuje, že k úplnej rovnosti príspevkov príde až v roku 2028. „Z toho určite nie sme nadšení, pretože tých 10 rokov bolo prechodných, to sme brali, ale rok 2014 už mal pre nás znamenať rovné podmienky pre podnikanie v rámci celej EÚ,“ uviedol Semančík.

Exminister pôdohospodárstva a poslanec NR SR Zsolt Simon problém v nedostatku finančných prostriedkov, ktoré by na slovenský vidiek prúdili nevidí. „Otázka produkcie nie je otázkou podpory, ale otázkou nastavenia systému. [...] Je treba pochopiť a vnímať poľnohospodárstvo nie len ako výrobné odvetvie, ale aj ako nosnú časť ekonomiky vidieka a podľa toho je treba nastaviť jeho podporu,“ povedal v diskusii s čitateľmi nášho portálu.

Predseda Slovenskej potravinárskej komory Daniel Poturnay nan margo poľnohospodárstva a potravinárstva v kontexte obchodnej dohody medzi EÚ a USA TTIP hovorí, že „Spoločná poľnohospodárska politika EÚ, tak ako je teraz nastavená, je na 10 rokov nekompatibilná s TTIP“.

Podľa neho ide v TTIP hlavne o zvýšenie konkurencieschopnosti a SPP s ňou a vytváraním nových odbytísk neráta.

Riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová v minulosti označila reformu za neefektívnu. Poukázala na výrazné rozdiely v platbách a skritizovala navrhované dorovnanie jednej tretiny rozdielu tým krajinám, kde platby nedosahujú 90 % priemeru v EÚ. Stropy pre platby veľkým farmám, ktoré tradične na Slovensku prevažujú, podľa nej nemajú žiadne opodstatnenie. Zelené opatrenia zas z jej pohľadu skomplikujú prístup k dotáciám a zvýši sa administratívna záťaž.

Daniel Lešinský z Centra pre trvaloudržateľné alternatívy (CEPTA) v rozhovore pre Hospodárske noviny uviedol, že priame platby považuje za necielený a neefektívny spôsob pomoci farmárom, ktorý mal za následok degradáciu životného prostredia. Farmári by mali dostávať cielenú podporu, ktorá je založená na kombinácií environmentálnych a sociálnych kritérií, napríklad podporou malých a rodinných fariem.

Komisár EÚ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Dacian Cioloş si od novej SPP sľubuje „ďalekosiahle zmeny“. Podľa neho povedie reforma poľnohospodárskej politiky k spravodlivejším a ekologickejším priamym platbám, posilní postavenie poľnohospodárov v potravinovom reťazci a spraví SPP účinnejšou a transparentnejšou. „Je to rozhodná reakcia EÚ na výzvy v podobe bezpečnosti potravín, zmeny klímy, rastu a zamestnanosti vo vidieckych oblastiach,“ zhrnul Eurokomisár.

Predseda Copa-Cogeca Gerd Sonnleitner vyjadril obavy z ďalších povinných environmentálnych požiadaviek na farmárov. Podľa Sonnleitnera to iba „zvýši zaťaženie EÚ farmárov,“ pričom to ohrozuje aj konkurencieschopnosť a ekonomickú životaschopnosť roľníckych rodín a poľnohospodárskych družstiev. „Poľnohospodári musia mať možnosť vybrať si medzi nástrojmi, ktoré budú pre ich farmu najvhodnejšie,“ dodal.

Ariel Brunner z ornitologickej spoločnosti BirdLife Europe je s výslednou podobou SPP nespokojný. „Máme vedecký dôkaz, že “nové” pravidlá sú prinajmenšom rovnako zlé ako tie predchádzajúce, čo je absolútne nedostatočné, aby sa nám podarilo chrániť prírodu a zastaviť pokles biodiverzity,“ povedal. Jeho organizácia preto jednak apeluje na národné štáty, aby využili nástroje vo svojej kompetencii, a jednak volá do novej revízii SPP.

Ústup zo zelených ambícií SPP vadí aj riaditeľovi európskej pobočky environmentálne organizácie World Wide Fund for Nature Tonymu Longovi. Kritizuje pritom najmä Európsky parlament: „EP ukázal, že nie je pripravený zvládnuť svoju spolurozhodovaciu právomoc v oblasti poľnohospodárskej politiky.“ Výbor pre poľnohospodárstvo sa podľa neho snažil reformu zmierniť pri každej príležitosti.

Európska organizácia mladých farmárov (CEJA) privítala opatrenia, ktorých cieľom je podporiť mladých farmárov, avšak volá po zvýšení stropu pre maximálne platby na 50 hektárov. „Mladí farmári zvyknú mať väčšie farmy ako je priemerná veľkosť. Maximálny strop by to mal brať do úvahy.“

Hovorkyňa britskej Konzervatívnej strany Julie Girling povedala, že v reformovanej Spoločnej poľnohospodárskej politike nie je nič, čo by oceňovalo vysokú efektivitu tamojších farmárov. „Namiesto toho sa opäť vo veľkom štýle zavádzajú staromódne tržné intervencie, ktoré nás môžu vrátiť do čias hôr masla a vínnych jazier,“ vyhlásila.

 

SPONZOR SEKCIE

Reklama

PARTNERI

EEN AmCham

Komentár

Vladimír Bartovic (31.10.2014)

Česká desaťročnica v EÚ

Česká desaťročnica v EÚ

Zostávať na okraji EÚ nie je z pohľadu záujmov Českej republiky obhájiteľné, píše riaditeľ Inštitútu pre európsku politiku - EUROPEUM.

© 2003-2014 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. ISSN 1337-0235