Hlavná stránkaPodnikanie a prácaReforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky 2014 – 2020

Reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky 2014 – 2020

zdroj: TASR/AP

(Posledná aktualizácia: 29.04.2013)

Dlho očakávaný návrh Európskej komisie na reformu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) sa stal terčom kritiky. Jej odporcovia tvrdia, že sa v dostatočnej miere nevenuje spravodlivejšiemu prerozdeleniu finančných prostriedkov, zvýšeniu konkurencieschopnosti sektora a podpore zelených poľnohospodárskych postupov.

Zhrnutie

Zmyslom Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP) je pomôcť stabilnej a efektívnej výrobe vysokokvalitných potravín, ktoré sú schopné konkurencie na svetových trhoch a vyrobené environmentálne udržateľným spôsobom. Jej cieľom je tiež podporovať ekonomickú aktivitu na vidieku a zabrániť jeho vyľudňovaniu.

SPP je systém európskych dotácii a programov, ktoré podľa údajov Európskej komisie stoja každého daňového poplatníka približne 30 centov denne.

S rozpočtom okolo 53 miliárd eur tvorila približne 40 % viacročného rozpočtu EÚ na roky 2007 až 2013, pričom v roku 1984 to bolo až 71 %. Podľa odhadov by mal tento pomer klesnúť po terajšej reforme SPP na 36 %.

Najviac finančných prostriedkov z SPP dostáva Francúzsko (20 % ), nasledované Nemeckom a Španielskom (13 % ), Talianskom (11 % ) a Veľkou Britániou (9 %). V septembri 2011 Európska komisia v rámci revízie SPP navrhla presunúť väčšiu časť prostriedkov do novších členských krajín vo východnej Európe.

Zároveň sa orientuje aj na environmentálne aspekty poľnohospodárstva. Približne 30 % prostriedkov SPP by sa malo použiť na podporu farmárov, ktorí diverzifikujú svoju výrobu, striedajú pôdu alebo udržiavajú stále pastviny.

O návrhu reformy SPP spolu diskutujú Európsky parlament a všetkých 27 členských štátov EÚ. Objem prostriedkov okresala dohoda lídrov o celkovom rozpočtovom rámci 2014-2020 na summite vo februári. Aj s týmito škrtmi je SPP finančne stále najobjemnejšou politikou únie.

V poslednom období musela agropolitika EÚ reagovať najmä na pristúpenie nových členských štátov, zvyšovanie dopytu po kvalitných potravinách, klimatické zmeny, nestálosť cien potravín na svetových trhoch a na nerovnováhy v potravinárskom reťazci v EÚ.

Európsky parlament predovšetkým zdôrazňuje, že opodstatnením spoločnej poľnopolitiky musí byť zabezpečenie verejných statkov – potravinovej bezpečnosti a v druhom rade aj ochrany životného prostredia.

Spoločná poľnohospodárska politika má dva piliere, ich zachovanie podporuje návrh Komisie aj pozícia Európskeho parlamentu.  

1.       Priame platby a trhové výdavky (cca 70 %)

2.       Rozvoj vidieka  (cca 20 %)

Zvyšok sa využíva na exportné dotácie pre potravinové spoločnosti.

 

Míľniky:

  • Apríl 2010: Otvorenie verejnej diskusie o budúcnosti Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ
  • November 2010: Správa Komisie o SPP do roku 2020
  • 12. október 2011: Komisia predstavila návrh reformy SPP
  • 2011 – 2013: V Európskom parlamente a Rade prebieha diskusia o návrhoch reformy
  • 20. október 2011: Eurokomisár pre poľnohospodárstvo Dacian Ciolos usporiadal prvú diskusiu o navrhovanej reforme
  • 7. november 2011: Výbor Európskeho parlamentu pre poľnohospodárstvo si vypočul národných ministrov pre poľnohospodárstvo
  • 23. a 24. januára 2013: Výbor Európskeho parlamentu pre poľnohospodárstvo hlasoval o pozmeňovacích návrhoch k legislatívam SPP
  • 13.marca 2013: Európsky parlament schváli nové nastavenie Spoločnej poľnohospodárskej politiky
  • Koncom roka 2013: Očakávané schválenie jednotlivých regulácií a vykonávacích predpisov
  • 1.január 2014: Nová SPP by mala vstúpiť do platnosti

 

Otázky:

Rozpočet na prvom mieste

V júni 2011 predstavila Európska komisia návrh rozpočtu EÚ na roky 2014 až 2020.

Komisia navrhovala, aby sa na SPP použilo 371,72 miliárd eur, čo predstavuje 36,2 % celkového rozpočtu EÚ na dané obdobie. V terajšom rozpočtovom období je jej podiel 39,4 %. Tieto finančné prostriedky mali byť doplnené o ďalších 15,2 miliardy eur na výskum a inovácie, potravinovú pomoc pre ľudí v núdzi, na novú rezervu pre krízy v poľnohospodárskom sektore a podobne.

Na priame platby a trhové opatrenia na podporu farmárov (prvý pilier) bolo v novom rozpočtovom období určených celkovo 281,8 miliárd eur. V súčasnom období ide o 289 miliárd eur. Zvyšná časť rozpočtu (89,9 miliardy EUR) bola určená na rozvoj vidieka (druhý pilier). V terajšom rozpočtovom období je na túto položku určených 96 miliárd eur. Aj druhý pilier má postupne klesať, z 13,6 miliardy v roku 2014 na 12 miliárd eur v roku 2020.

Konečná suma určená na SPP (373, 179 mld eur) vzišla z rokovaní národných vlád členských štátov EÚ o celkovom rozpočte pre roky 2014-2020.

Priame platby pre farmárov sa pomaly presúvajú na východ

Návrh na reformu SPP predstavila Komisia v októbri 2011.

Reforma v sebe obsahuje systém „konvergencie“, ktorý má postupne vyrovnávať platobné rozdiely medzi farmármi v západnej a východnej Európe. Zotieranie rozdielov v priamych platbách bolo zároveň jednou z hlavných priorít aj slovenských vyjednávačov. 

Národné priame platby sa budú meniť tak, aby „všetky členské štáty s priamymi platbami pod 90 % priemeru EÚ-27 uzavreli počas tohto obdobia jednu tretinu z rozdielu medzi terajšou úrovňou a 90 % priemeru priamych platieb v EÚ“.

Minimálny vyrovnávací príspevok krajín, ktoré sa pohybujú nad úrovňou 90 %, je jedno percento „a pre krajiny s najvyššou úrovňou platieb bude maximálny pokles okolo 7 %“, povedal pre EurActiv Dacian Ciolos, eurokomisár pre poľnohospodárstvo.

Po roku 2013 vstúpi v platnosť tzv. „režim základných platieb“, ktorý nahradí režim jednotných platieb (SPS) a jednotnú platbu na plochu (SAPS) a zavedie tak jeden jednotný systém. SPS platí pre EÚ-15 a týka sa historických poľnohospodárskych oblastí, platieb na hektár alebo kombinácie týchto dvoch faktorov. SAPS platí pre EÚ-12.

S cieľom znížiť rozdiely v platbách pre farmárov v rôznych členských štátoch, a pre farmárov z rôznych regiónov v rámci národných štátov, bude celá EÚ-27 povinná zaviesť do roku 2019 jednotný systém platieb na hektár. 

Vo finálnych fázach rokovania o európskom rozpočte začiatkom roku 2013 sa slovenská pozícia začala viac koncentrovať na čo najvyššie vyrovnanie platieb aj nad rámec navrhovanej rýchlosti. Riešením sa ukázala byť vyššie flexibilita v presúvaní prostriedkov z druhého piliera (rozvoj vidieka) do priamych platieb.

V súčasnosti možno z druhého (rozvoj vidieka) do prvého piliera (priame platby)  presúvať len 15 % (Komisia na nové obdobie navrhovala len 5 %), po novom pôjde až o 25 %. Ak Slovensko využijeme túto flexibilitu, tak sa priemerná úroveň priamych platieb v SR zdvihne z 210 eur na hektár až na 246 eur na hektár v bežných cenách. O to menej však pôjde na projekty na rozvoj vidieka.

Za normálnych okolností je prvý pilier financovaný výlučne zo zdrojov EÚ, zatiaľ čo druhý pilier je spolufinancovaný členskými štátmi, ktorý je zameraný predovšetkým na vopred definované oblasti rozvoja vidieka a environmentálne nástroje.

Všetky platby budú predmetom princípu „podmienenosti“, ktorý funguje aj teraz. Na základe tohto princípu musia farmári dodržiavať niekoľko environmentálnych pravidiel a zabezpečiť zvieratám dobré životné podmienky. V rámci diskusie o novej spoločnej poľnohospodárskej politike sa navrhujú aj rôzne zjednodušenia tohto princípu.

Distribúcia platieb pre farmárov

Komisia chcela zaviesť strop pre dotácie pre najväčšie poľnohospodárske spoločnosti, ktoré podľa nej „dostávajú neprimeranú mieru priamej podpory príjmov z SPP.“ V rámci reformy sa plánoval zaviesť progresívny strop na platby, ktorý by začínal na úrovni 150 tisíc eur, pričom maximálna výška podpory pre jednu farmu na jeden rok by bola limitovaná na 300 tisíc eur. Tento progresívny strop by platil až od momentu, keď by sa z celkovej sumy odrátali náklady na sociálne zabezpečenie a mzdy.

Po hlasovaní v Európskom parlamente sa má strop v duchu pôvodného návrhu nachádzať na úrovni 300 tisíc eur na jednu farmu, pričom už od výšky 250 tisíc by sa na hektár vyplácalo len 30 % z jednotkovej dotácie, pri farmách, ktoré dostávajú medzi 200 000 a 250 000 len 60 % a medzi 150 000 a 200 000 len 80 % dotácie na hektár.

Na Slovensku ako aj v Českej republike, či východnej časti Nemecka sú ale veľké poľnohospodárske podniky pozostatkom historického vývoja. Europoslanci vyňali zo zastropovania práve poľnohospodárske družstvá.

Navyše, finančné prostriedky SPP budú poskytnuté iba aktívnym farmárom, ktorí sú schopní preukázať hmatateľnú činnosť. Definícia aktívneho farmára, ktorú prijala Komisia, je však veľmi široká. Podporu tak pravdepodobne dostanú aj farmári, ktorých ročný príjem z poľnohospodárstva predstavuje iba 5 %.

Komisia navrhla aj špeciálnu „schému pre malých farmárov“, ktorej rozpočet by sa mal pohybovať okolo desiatich percent celkového národného príspevku. Zaviesť by sa mala aj špecifická pomoc pre nových farmárov, ktorí sú mladší ako 40 rokov. Táto forma pomoci by predstavovala približne dve percentá z celkového národného príspevku.

Europoslanci podporili Komisiu v pláne vyčleniť 2 % zdrojov SPP na nalákanie mladých ľudí k farmárčeniu. Žiadajú, aby poľnohospodári do 40 rokov dostali 25 % bonus na priamych platbách počas prvých piatich rokov, pričom strop na veľkosť by v tomto prípade bol jednotný 50 hektárov, nie individuálny podľa priemernej veľkosti farmy v členských štátoch.

Viac ako navrhovala Komisia by chceli europoslanci dať aj malým farmám.

Zelenšia

Komisia navrhovala, aby sa 30 % priamych platieb podmienilo troma „zelenými“ podmienkami:

  • Udržiavanie trvalých pastvín.
  • Diverzifikácia – farmári budú musieť pestovať na svojej ornej pôde aspoň tri druhy plodín. Jedna plodina môže zaberať maximálne 70 % z celkovej plochy a minimálne 5 % z celkovej plochy.
  • Udržiavanie „ekologického rázu krajiny“. Minimálne 7 % plochy, okrem trvalých pastvín, musí byť použitých na medze oráčin, živé ploty, stromy, na úhor, na krajinné prvky, biotopy, ochranné pásma a zalesnené oblasti.

Európsky parlament sa však na základe podnetov od organizácii poľnohospodárov a niektorých členských štátov rozhodol hlasovať za vyňatie malých fariem z tzv. „zelených pravidiel“. Výnimku majú dostať aj tí producenti, ktorí plnia podmienky národnej environmentálnej certifikácie.

Farmy s menej ako 10 hektármi kultivovateľnej pôdy dostanú výnimkou automaticky, podniky s pôdou o rozlohe medzi 10 a 30 hektármi sa budú môcť o výnimku uchádzať. Podľa údajov Parlamentu sa tak výnimky budú vzťahovať na 82 % európskych fariem.

Pôvodná predstava Európskej komisie pritom bola, aby sa výnimky vzťahovali na farmy, ktoré hospodária organicky.

Slovensko sa v Rade EÚ priklonilo k návrhu Rakúska, aby sa pestovanie sóje a strukovín uznalo ako alternatíva v oblasti „zazelenania“ 7 % poľnohospodárskych plôch. Pre Európanov ide o zaujímavý návrh už aj z toho dôvodu, že EÚ dováža obrovské množstvá sóje zo Spojených štátov, pričom by si časť mohla vyprodukovať doma a v rámci pravidiel spoločnej poľnohospodárskej politiky. Pre Slovensko je to podľa ministerstva pôdohospodárstva určite zaujímavý návrh aj preto, lebo napríklad pri suchách aké priniesol rok 2012 sa ukázalo ako veľmi výhodné zvýšenie výmery plôch na strukoviny.

Manažment trhu

Platnosť práva na osádzanie viníc a kvót na mlieko čoskoro vyprší, pričom Komisia sa chystá zrušiť aj kvóty na cukor. Európsky systém momentálne určuje každému členskému štátu limity na produkciu cukru a určuje minimálnu cenu. Tento systém by mal skončiť 30. septembra 2015. Súčasne sa mali zrušia aj dovozné kvóty.

Za odklad lobovali Neemcko, Francúzsko aj Španielsko. Európsky parlament odhlasoval odsun konca kvót na cukor až na rok 2020 a na osádzanie viníc až na rok 2030.

Terajší systém štátnych intervencii a podpory súkromného skladovania, ktorý sa používa ako forma pomoci v prípade výkyvov na trhu, by mal byť pozmenený, aby dokázal „rýchlejšie reagovať a bol viac efektívny“. Navrhuje sa je aj nová ochranná doložka, ktorá Komisii umožní prijať mimoriadne opatrenia v prípade trhových výkyvov. V pamäti je stále živá panika z mája a júna 2011 okolo baktérie e.coli.

Reforma by mala zlepšiť aj vyjednávaciu pozíciu producentov voči obchodným reťazcom. Cieľom je vytvoriť dodávateľské a medziodborové organizácie a podporiť priamy predaj medzi producentmi a spotrebiteľmi.

Rozvoj vidieka

Súčasné programové obdobie má tri osi – ekonomickú, environmentálnu a sociálnu. Nové bude mať šesť priorít:

Podpora prenosu poznatkov a inovácií

Podpora konkurencieschopnosti

Podpora tvorby potravinových reťazcov a manažment rizík

Obnova, zachovanie a posilnenie ekosystémov

Podpora efektívneho využívania zdrojov a prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku

Podpora sociálnej inklúzie, znižovanie chudoby a hospodársky rozvoj vidieka.

Členské štáty musia štvrtinu svojich zdrojov určených na rozvoj vidieka investovať do programov, ktoré sa budú venovať manažmentu pôdy a zmierneniu a adaptácii na klimatickú zmenu.

Pozície

Veľvyslanec SR pri EÚ Ivan Korčok v rozhovore pre EurActiv.sk povedal:  ...“videli (sme) riziko, že sa zacementuje rozdiel v platbe na hektár, ktorý je dnes pre Slovensko nepriaznivý  v porovnaní s našimi najbližšími susedmi, a to najmä s Českou republikou a Maďarskom. ...videli sme, že na pomyselnú konvergenciu, na ktorú sme tlačili, nebola vôľa. Tak sme hľadali iné riešenie a musím povedať, že je to slovenské riešenie.“

„Potvrdzujem, že druhý pilier – rozvoj vidieka, kde majú inak obce obmedzené možnosti čerpania z iných zdrojov, je dôležitý (...) Dnes to bude na rozhodnutí Slovenska v rámci flexibility, ktorú máme, aby sme dosiahli istú rovnováhu, kde chceme znížiť rozdiely medzi platbami na hektár medzi nami a okolitými krajinami. Na druhej strane sa prihováram za to, aby sme to urobili citlivo voči malým obciam, ktoré z druhého piliera tie peniaze rovnako potrebujú.“

Europoslanec Peter Šťastný (SDKÚ-DS, EĽS) nesúhlasí s presunom zdrojov z rozvoja vidieka na priame platby: "Fico sa chváli, čo dosiahol, ale pre náš hospodársky rast je to rozhodne negatívny krok. Veď peniaze z priamych platieb sa viac-menej prejedia, ale peniaze na rozvoj vidieka musia ísť 100%-ne do investícií, kde zvyšujú zamestnanosť a podporujú rast práve tam, kde je najpotrebnejší. Na vidiek!“

Europoslanec Sergej Kozlík ( ĽS-HZDS, ALDE) hovorí, že po veľkom rozšírení k 7 miliónom farmárov v starých členských krajinách pribudli 4 milióny poľnohospodárov zo starých členských krajín. Preto došlo ku krokom, ktoré mali znížiť produkciu v nových členských štátoch a pretrvávajú silné diskriminačné tlaky aj z pohľadu dotácií.

rozhovore pre EurActiv.sk uviedol, že okrem boja za postupné vyrovnávanie platieb by mal následne aj štát zvýšiť svoju angažovanosť a platby z národného balíka, pretože je lepšie priplatiť poľnohospodárom na rozšírenie výroby a zvýšenie zamestnanosti ako platiť prostriedky na nezamestnanosť a sociálne dávky. „To vyčítam Slovenskej republike.“

„Ďalej je to otázka organizácie regionálnych trhov. Slovensko ako najvidieckejší štát v Európe, by mohlo tieto regionálne trhy využiť vo väčšej miere tak, že by aspoň 50 % produkcie mohlo byť realizovaných na regionálnych trhoch priamo medzi producentom a spotrebiteľom. Takýmto spôsobom by sme sa vyhli reťazcom a náklady na produkciu a kvalita by lepšie zodpovedali tomu, čo chceme dosiahnuť ako komplikované systémy platieb.“

Samotné zozelenenie SPP pokladá za správnu myšlienku, ale je potrebné docieliť celosvetovú akceptáciu takýchto postupov.

Europoslankyňa Anna Záborská (EĽS, KDH): „Tretinou rozpočtu priamych platieb určených na ekologizáciu by sme nemali podplácať poľnohospodárov, aby zabezpečili alebo neznečisťovali vodu alebo nezneužívali pôdny fond. Na to by mali slúžiť rôzne pokuty alebo zvýšenie daní, ale práve touto tretinou by mali robiť niečo čo je nad rámec, na skvalitnenie poľnohospodárskej výroby a zveľadenie verejného dobra.“ Zelené opatrenia by podľa nej nemali viesť k väčšej administratívnej záťaži.

Boris Zala, europoslanec (SMER-SD, S&D): „Poľnohospodárska politika je niečo o čo sa bojuje už od roku 1960.  Pre slovenských poľnohospodárov je najdôležitejšie, aby boli dotácie rovnaké, k čomu sa EÚ zaviazala aj v našej prístupovej zmluve. Za to treba bojovať aj tu v Parlamente, ale samozrejme aj na Európskej rade a v Európskej komisii.“

Alajos Mészáros, europoslanec (SMK, EĽS): „My sme zrušili starú štruktúru poľnohospodárstva vo veľkej miere aj pod tlakom vstupu do EÚ a tú druhú sa nám nepodarilo efektívne vybudovať. Ako príklad môžem uviesť naše cukrovary. Ďalšia vec, ktorá nám môže brániť v rozvoji novej štruktúry poľnohospodárstva je tzv. „capping“ a „greening“. Pokiaľ ide o sledovanie nových ekologických cieľov, my si zatiaľ nemôžeme dovoliť, aby sme nechali úhorom 7 % pôdy, pretože väčšinu pôdy majú naši aktívni poľnohospodári v prenájme.“

Miroslav Mikolášik, europoslanec (KDH, EĽS): „Príjemcov vo vidieckych oblastiach môže zaujímať zakladanie skupín výrobcov v nových členských štátoch, podpora poľnohospodárstva v znevýhodnených oblastiach, obnova dedín a vidieckych zariadení, ochrana a zachovanie vidieckeho dedičstva ale aj agro-environmentálne opatrenia na zlepšenie životného prostredia. Návrh počíta aj s pomocou mladým poľnohospodárom do 40 rokov, čo považujem tiež za veľmi zaujímavé.“

Vladimír Maňka, europoslanec (SMER-SD, S&D): „Do roku 2050 pribudne na našej planéte 2 miliardy obyvateľov a bude potrebné urobiť  väčšie množstvo potravín pri ťažších podmienkach a menšom objeme pôdy, vody a energie. Dôležité je, aby sme zabezpečili potravinovú bezpečnosť a to chce konkurencieschopné a stabilné poľnohospodárstvo.“

Europoslankyňa Katarína Neveďalová (SMER-SD, SD): "Ak chceme hovoriť o novej spoločnej poľnohospodárskej politike, musíme si stanoviť jasné priority. Za tie hlavné považujem potravinovú bezpečnosť a ochranu životného prostredia. Príjemcami priamych poľnohospodárskych platieb by v budúcnosti mali byť výhradne aktívni farmári. Pričom vlastníci pôdy, ktorí svoje pozemky využívajú na rozličné aktivity, ktoré sú poľnohospodárstvu vzdialené míľovými krokmi, by mali o nárok na priame platby prísť. Prerozdelenie priamych platieb pre farmárov z rôznych členských štátov musí byť v každom prípade spravodlivé. Je potrebné zlepšiť transparentnosť v zverejňovaní poberateľov poľnohospodárskych dotácií tak, aby nebolo poškodené právo farmárov na súkromie.

Ak chceme priniesť čerstvú krv do starnúceho poľnohospodárskeho sektora, mladí farmári musia získať nárok na vyššie dotácie. Avšak je pravda, že priame platby pre veľké farmy by mali byť postupne znižované. Je dôležité, aby spoločná poľnohospodárska politika EÚ bola čoraz zelenšia, pričom 30 % celkových prostriedkov by malo byť podmienených dodržiavaním záväzných ekologických opatrení. Definovanie zelených opatrení by malo závisieť od veľkosti farmy a miery uplatňovania ďalších ekologických opatrení.

Bývalý minister pôdohospodárstva a súčasný člen Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Zsolt Simon hovorí, že „každá reforma sa deje na chrbte sedliaka“. Venoval sa reforme z roku 2003, ktorá odviazala poľnohospodársku politiku od produkcie. Viedlo to k poklesu produkcie výrazne v nových členských štátoch a v menšej miere v starých členských štátoch. Politika sa viac orientovala na obnoviteľné zdroje energie, životné prostredie a životné podmienky zvierat. Takýto krok však je podľa jeho slov možné urobiť až, keď si to možno dovoliť a EÚ to spravila vtedy, keď si to ešte nemohla dovoliť.

Nerovnováhy v platbách podľa neho bude veľmi ťažké odstrániť pre rôzne prírodné podmienky členských krajín. Okrem toho stále nie je zjednotená miera spolufinancovania z národných rozpočtov.

Udržateľnosť v podmienkach Slovenska v rámci spoločnej agropolitiky na obdobie 2014 – 2020 si podľa jeho slov bude vyžadovať dostatočnú adaptabilnosť politiky, previazanosť platieb na sektory (živočíšna výroba, ochrana prírody), definíciu aktívneho farmára v zmysle čím vyššieho príjmu z poľnohospodárstva a zameranie sa prioritne na produkciu potravín.

Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík zdôrazňuje, že sektor očakával do roku 2014 rovné podmienky pre podnikanie. Rozdiely však zrejme budú pretrvávať oveľa dlhšie. Poukázal najmä na fakt, že aká môže byť konkurenčná pozícia slovenského farmára voči napríklad rakúskemu, keď podpora slovenského dosahuje 31 % rakúskeho.

K citlivej otázke zastropovania dotácií pre veľké farmy, ktoré však už tradične na Slovensku dominujú a viedlo by teda k strate. Jeho prijatie by podľa jeho slov malo negatívne dôsledky nielen pre Slovensko, ale aj pre EÚ. V hre je totiž konkurenčná schopnosť Únie voči zvyšku sveta v čase globalizácie. Ako uzavrel, súčasne navrhovaná reforma nebude viesť k zjednodušeniu politiky, ale k pravému opaku.

Riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová označila navrhovanú reformu za neefektívnu. Poukázala na výrazné rozdiely v platbách a skritizovala navrhované dorovnanie jednej tretiny rozdielu tým krajinám, kde platby nedosahujú 90 % priemeru v EÚ. Stropy pre platby veľkým farmám, ktoré tradične na Slovensku prevažujú, podľa nej nemajú žiadne opodstatnenie. Zelené opatrenia zas z jej pohľadu skomplikujú prístup k dotáciám a zvýši sa administratívna záťaž. Ako ďalej uviedla, EÚ je závislá od svetového trhu a situáciu môže skomplikovať aj fakt, že za starnúcich farmárov chýba náhrada. Dve tretiny majú viac ako 55 rokov, priemerný vek slovenských poľnohospodárov je však zatiaľ únosných 47 rokov. Len 7 % farmárov v EÚ má menej ako 35 rokov. Zamestnanosť v sektore však na Slovensku od roku 2004 klesla o viac ako 30 %. Z pohľadu reformy apelovala najmä na dôstojné podmienky na to, aby sektor prežil.

Komisár EÚ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Dacian Cioloş: „Opäť v kritickom čase diskusií o rozpočte EÚ počúvam nebezpečné názory. Niektorí ľudia stále podliehajú ilúzii, že SPP má priestor na manévrovanie, ktoré zvykla mať v minulosti. Poviem to jasne - nemá. EK poctivo splnila svoju úlohu prísť s návrhom o SPP, ktorý je ambiciózny a zároveň realistický. Náš návrh zabezpečí pre oba piliere SPP udržateľnú budúcnosť.“

Poslanec Európskeho parlamentu Paolo De Castro (S&D), spravodajca EP k časti návrhu reformy (priame platby): „Reforma by sa mala zamerať na obranu európskeho poľnohospodárskeho potenciálu. Dvadsať rokov reformovania SPP nám zabezpečilo udržateľnejšie poľnohospodárstvo, ktoré je dnes konzistentnejšie s potrebami spoločnosti a bližšie k trhu. Dôležité výsledky musíme ubrániť a prehĺbiť. Parlament jasne požadoval, aby sa rozpočet na SPP udržal na rovnakej úrovni ako v súčasnom období.“

Farmárska loby Copa-Cogeca vyzýva k „väčšiemu dôrazu na nástroje, ktoré môžu zlepšiť výnosnosť a produktivitu európskeho poľnohospodárstva a poľnohospodárskeho sektora, a taktiež zlepšiť aj životné prostredie.“

Predseda Copa-Cogeca Gerd Sonnleitner vyjadril obavy z ďalších povinných environmentálnych požiadaviek na farmárov. Podľa Sonnleitnera to iba „zvýši zaťaženie EÚ farmárov,“ pričom to ohrozuje aj konkurencieschopnosť a ekonomickú životaschopnosť roľníckych rodín a poľnohospodárskych družstiev. „Poľnohospodári musia mať možnosť vybrať si medzi nástrojmi, ktoré budú pre ich farmu najvhodnejšie,“ dodal.

Organizácia Via Campesina (ECVC) tvrdil, že návrh Komisie ponechá „trhy bez pohonu, farmárov bez príjmu, platby bez spravodlivosti“ a „ochraňuje záujmy priemyslu, väčších predajcov a sektor zaoberajúci sa vývozom a dovozom“.

ECVC sa nepáčia platby podľa rozlohy a obhajuje platby, ktoré budú rozlišovať medzi aktívnym a neaktívnym farmárom. „Platby na hektár, odtrhnuté od produkcie, majú perverzný efekt na cenu poľnohospodárskej pôdy a povedie k príjmom vlastníkov pôdy,“ tvrdí organizácia.

Zároveň sa domnieva, že strop pre priame platby je príliš vysoký. „Množstvo financií získaných týmto spôsobom by bol malý.“ Podľa odhadov organizácie by šlo iba o 0,2 % celkových základných platieb pre Nemecko a iba o 1,3 % pre EÚ ako celok. „EP a Rada musí znížiť tento strop, aby tak uvoľnila zdroje pre malých farmárov a pre znevýhodnené oblasti tohto sektora,“ tvrdí ECVC.

Európska organizácia mladých farmárov (CEJA) privítala opatrenia, ktorých cieľom je podporiť mladých farmárov, avšak volá po zvýšení stropu pre maximálne platby na 50 hektárov. „Mladí farmári zvyknú mať väčšie farmy ako je priemerná veľkosť. Maximálny strop by to mal brať do úvahy.“

FoodDrinkEurope, európska asociácia výrobcov potravín a nápojov (FDE) je sklamaná, že „sa návrh nezameriava viac na produktivitu“. Predseda FDE, Jesús Serafin Pérez, povedal: „Európska asociácia výrobcov potravín a nápojov nakupuje a spracováva 70 % európskej poľnohospodárskej produkcie a má preto veľký záujem podporovať konkurencieschopný, produktívny a udržateľný európsky poľnohospodársky sektor, ktorý bude dodávať adekvátne množstvo poľnohospodárskych surovín, ktoré budú zodpovedať špecifickým kritériám kvality a ktoré budú mať konkurencieschopné ceny. Reforma SPP by mala brať túto vzájomnú závislosť medzi farmármi a potravinovým priemyslom do úvahy.“

Priatelia Zeme v Európe (FoEE) tvrdia, že navrhovaná reforma „nechráni životné prostredie a väčšinu farmárov v dostatočnej miere.“ Podľa Stanky Bechevovej, členky potravinovej kampane FoEE, chýbajú v návrhu Komisie niektoré úplne najzákladnejšie nástroje – zabezpečiť, aby farmári striedali plodiny na svojich poliach so strukovinami, bohatými na dusík, čo zníži našu závislosť na sójových krmivách, ktorá poškodzuje dažďové pralesy. Vynechanie týchto opatrení naznačuje vplyv poľnohospodárskeho biznisu, ktorý presadzuje poľnohospodárske monokultúry, na úkor spravodlivejšieho a zeleného poľnohospodárstva.

Ďalšie nedostatky reformy vidia predstavitelia FoEE v udržiavaní exportných dotácii a nepriamych foriem podpory exportu.

Európska ornitologická spoločnosť, BirdLife Europe, je z reformy veľmi sklamaná. „Napriek opakovaným sľubom Komisie, že reforma bude zelená a bude odmeňovať farmárov, ktorí budú dodávať verejné statky, zverejnený návrh väčšinu sľubov nespĺňa,“ tvrdí spoločnosť. Najproblematickejšie oblasti podľa BirdLife: „1. Obrátená modulácia: veľká skupina krajín bude môcť presunúť peniaze z druhého piliera do prvého. Ide to proti všetkým predošlým reformám a presúva peniaze smerom od ich efektívneho využitia k obyčajnému podporu príjmu. 2. Viazaná podpora pre rozdielne produkty a to bez kontroly dôvodov opätovného zaviazania zo strany Komisie. 3. Zvýšenie intenzity pomoci pre nástroje určené na rozvoj vidieka, s výnimkou environmentálnych nástrojov.“

Eurogroup for Animals, koalícia organizácií na ochranu zvierat v Európe, tvrdí, že Komisia premrhala možnosť riešiť životné podmienky zvierat, ktoré sú v dôsledku intenzívnej poľnohospodárskej produkcie ohrozené. „Ani jedna základná platba nie je určená pre farmárov, ktorí zlepšujú životné podmienky zvierat. Navyše, životné podmienky zvierat už nie sú v návrhu reformy spomenuté ako jeden z cieľov Spoločnej poľnohospodárskej politiky, tak ako tomu bolo v roku 2003,“ tvrdí Véronique Schmitová z Eurogroup for Animals. „Budúca SPP bude naďalej poskytovať dotácie pre vývoz živého dobytku do tretích krajín, a to spolu so všetkými problémami, ktoré sú spojené s prepravou na veľké vzdialenosti. Európska komisia nevyužila šancu postaviť sa k veci čelom a začať kroky k zrušeniu exportných dotácii,“ dodala Schmitová.

Olivier De Schutter, osobitný spravodajca OSN pre právo na potraviny, povedal, že ešte stále sa priveľa verejných peňazí investuje do tvorby konkurencieschopného európskeho poľnohospodárstva – peniaze, s ktorými sa v rozvojom svete nemôžu porovnávať a malí farmári v rozvojom svete sú tak odsúvaní na okraj.

„Zelené podmienky by mali byť podporené každým centom z peňazí daňových poplatníkov – a nie iba skromnými 30 %. Reforma SPP by mala riešiť aj závislosť EÚ na zvyšujúcom sa importe sóje a kukurice, ktorými je kŕmený európsky dobytok, a ktoré namáhajú prírodné zdroje vo zvyšku sveta,“ dodal.

Concord, Európska konfederácia mimovládnych rozvojových a humanitárnych organizácií, ľutuje, že v návrhu nie je žiadna zmienka o záväzku ukončiť vývozné náhrady a exportné dotácie, ktoré EÚ dovoľujú vyvážať aj pod výrobnú cenu, čím sú farmári v rozvojových krajinách vystavení nespravodlivej súťaži.

 

EurActiv.sk je členom konzorcia Enterprise Europe Network Slovensko.

Sieť Enterprise Europe Network poskytuje služby malým a stredným podnikateľom, komplexné a ľahko dostupné poradenstvo a podporu v oblasti podnikania, inovácií a výskumu.

Združuje vyše 500 organizácií so 4000 skúsenými profesionálmi, ktorí poskytujú svoje služby vo viac ako 50 krajinách.

Reklama

SPONZOR SEKCIE

Reklama

PARTNERI

EEN AmCham

© 2003-2014 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. ISSN 1337-0235