Pozadie

Komisia definuje „podnikanie (podnikavosť)“ ako „spôsob myslenia a proces (potrebný na) vytváranie a rozvoj ekonomických aktivít spájaním ochoty niesť riziko, kreativity a/alebo inovatívnosti s rozumným manažmentom, v rámci novej alebo už existujúcej organizácie“.

Malé (menej ako 50 zamestnancov) a stredné (menej ako 250 zamestnancov) podniky sú považované za chrbtovú kosť európskej ekonomiky. Vytvárajú pracovné miesta pre milióny Európanov a sú základnom ekonomickej inovácie. Podmienky pre malé a stredné podniky (MSP) a začínajúce firmy však v EÚ nie sú tak výhodné, ako v USA, a podnikateľská iniciatíva a ochota podstupovať riziká sú aj preto menej vyvinuté. Prieskum Eurobarometra z roku 2002 zistil, že občania EÚ sa stávajú podnikateľmi menej ochotne a viac sa boja rizík ako obyvatelia USA. Keď je už firma založená, jej rast býva tiež pomalší než v USA. Okrem toho sú podmienky pre zloženie novej firmy v jednotlivých častiach EÚ značne rozdielne.

EÚ si tento problém uvedomuje a podnikanie (resp. podnikateľského ducha) urobila jedným z hlavných cieľov Lisabonskej stratégie prijatej v roku 2000. Komisia preto spustila sériu iniciatív namierených na podporu malých firiem v EÚ. V januári 2003 prijala Zelenú knihu o podnikaní v Európe, ktorá mala stimulovať debatu medzi rozhodovateľmi, podnikateľmi, zástupcami organizácií a expertmi, s cieľom nájsť spôsoby efektívnejšej podpory podnikania v EÚ. Štúdia mala nájsť odpovede na dve základné otázky: „Ako vytvoriť väčšie množstvo podnikateľov?“ a „Ako zabezpečiť, aby rástlo viac firiem?“

Otázky

Po procese konzultácii o Zelenej knihe vydala Komisia 11. februára „Akčný plán: Európska agenda pre podnikanie“. Mal vytvoriť strategický rámec podpory podnikania, dopĺňajúc už prebiehajúce snahy, hlavne pod Viacročným programom pre podniky a podnikanie 2000.

Cieľom Akčného plánu je podporiť väčšie množstvo ľudí v rozhodnutí začať podnikať a pomôcť im následne uspieť. Komisia zdôraznila, že je potrebná spoločná snaha členských krajín, profesných organizácií, i regionálnych vlád. Preto presadzovala „koordinovaný prístup“.

Pre zlepšenie podnikateľského prostredia v Európe navrhla Komisia konkrétne kroky v piatich strategických oblastiach:

• Podnikateľské myslenie: Komisia sa snaží podporiť podnikateľského ducha prezentovaním najosvedčenejších modelov a podporiť podnikateľské zručnosti a postoje medzi mladými ľuďmi.
• Lepšie incentívy pre podnikateľov: Netýka sa to len možnosti rýchlo a lacno zaregistrovať firmu, ale aj potreby spravodlivejšej rovnováhy medzi rizikom a odmenou. Komisia sa chce zaoberať negatívnymi efektmi neúspechov v podnikaní, poskytnúť podporu pri transfere spoločností a prispôsobiť viac systémy sociálnej ochrany v prospech podnikateľov.
• Rast a konkurencieschopnosť: Komisia sa snaží podporovať manažérske tréningové programy pre podnikateľov s rôznym sociálnym zázemím, zamerané na ženy a etnické minority. Komisia tiež plánuje podporovať cezhraničné podnikanie a siete a strategické partnerstvá medzi podnikateľmi.
• Prístup k financiám: Cieľom Komisie je vytvoriť väčšie možnosti na získanie financií zlepšením dostupnosti venture kapitálu a  investičných fondov. Využité budú existujúce nástroje a bude vynaložená snaha na zníženie kapitálovej dane.
• Regulačný a administratívy rámec: Administratívne bariéry a regulačné prekážky musia byť zredukované a zjednodušené v oblastiach ako je zdaňovanie, zamestnávanie či životné prostredie. Komisia sa sústredí na implementáciu jednotlivých krokov jej vlastného programu Európske riadenie (2002), a to lepšou legislatívou, odhadmi dopadov nových noriem a konzultáciami zúčastnených.

Na Jarnom summite v roku 2004 prijala Európska rada závery o „Podpore podnikania“. Uznala v nich, že podnikanie je hlavným motorom inovácií, konkurencieschopnosti, zamestnanosti a rastu, a podpora a tréning väčšieho počtu ľudí k tomu, aby sa stali podnikateľmi, sú nevyhnutnými predpokladmi na dosiahnutie Lisabonských cieľov. Komisia a členské krajiny sú v záveroch vyzývané, aby podporovali podnikateľského ducha prostredníctvom vzdelávania, tréningu, zlepšenia regulačného rámca, podpory prístupu k informáciám a posilnením dialógu medzi podnikateľmi a rozhodovateľmi.

Komisia publikovala 29. júla 2004 detaily kľúčových krokov v Akčnom pláne pre podnikanie, popisujúcich 38 plánovaných čiastkových opatrení, cieľov a dopadov, ktoré by tieto aktivity mali mať. Dokument tiež stanovuje úlohy pre rozličných zainteresovaných aktérov (Komisia, národné vlády a regionálne inštitúcie, organizácie podporujúce podnikateľov), ako aj príklady úspešných postupov.

Pozície

Európsky parlament prijal 23. októbra 2003 vlastnou iniciatívou správu, v ktorej od členských krajín žiada:

• intenzívnejšie využitie pozitívnych príkladov z iných členských krajín pre ich vlastné programy na podporu podnikania,
• urýchlenie implementácie Európskej charty pre malé podniky, prijatej Európskou radou v júni 2000 vo Feira,
• zintenzívnenie snáh v oblastiach ako vzdelávacia politika, regulácie, náklady a čas potrebný na začatie podnikania, poskytovanie rizikového kapitálu a financovania začínajúcich firiem, inovácie a transfer technológií, daňové úľavy.

Európska zamestnávateľská organizácia UNICE podporuje Akčný plán Komisie. Podľa nej sú priaznivejšie rámcové podmienky bezprostrednou nutnosťou pre podporu podnikateľského ducha v Európe. UNICE identifikovala niekoľko krokov potrebných k ich vytvoreniu:

• integrácia podnikateľského vzdelávania do školských osnov,
• zredukovanie všeobecného daňového zaťaženia firiem,
• zlepšenie prístupu k financiám,
• zbavenie podnikateľov administratívnej záťaže

UEAPME, Európska asociácia remeselníkov a malých a stredných podnikateľov, podporuje kroky a ciele prezentované v Akčnom pláne. Asociácia však od Komisie žiada, aby implementovala niektoré kľúčové kroky, ako je „rýchlejšia redukcia komplexnosti regulácie týkajúcej sa zamestnávania pracovníkov v mikrofirmách“ (podľa plánov by sa to malo stať v roku 2006). UEAPME tvrdí, že komplexné a obtiažne regulácie sú stále jedným z hlavných problémov, ktorý v Európe bráni malým a mikrofirmám zamestnávať väčší počet ľudí.

EUROCHAMBERS, Asociácia európskych obchodných a priemyselných komôr, Akčný plán rovnako privítala, podľa nej však mohol ísť ďalej v prinášaní novej iniciatívy Lisabonskému procesu. Asociácia kritizovala hlavne nedostatok konkrétnych cieľov a detailného implementačného plánu. EUROCHAMBERS tiež žiada konkrétne kroky v oblastiach ako vzdelávanie, podpora žien – podnikateliek, a podpora cezhraničných aktivít MSP.

Ďalšie kroky

• Správy o Akčnom pláne, ktoré predkladá Komisia, budú od roku 2005 zahrnuté do mechanizmu sledovania implementácie Európskej charty malých podnikov.
• Druhé kolo kľúčových konzultácií bude spustené v roku 2006.