Pozadie:

Do skupiny malých a stredných podnikov (MSP) zaraďujeme tie, ktoré majú menej ako 250 zamestnancov. Ich ročný obrat nesmie presiahnuť 50 miliónov eur, respektíve ich ročná bilancia nesmie prekročiť 43 miliónov eur.

V rámci MSP ďalej podľa veľkosti rozoznávame:

• Mikropodniky – menej ako 10 zamestnancov.
• Malé podniky - 10 – 49 zamestnancov.
• Stredné podniky – 50 – 249 zamestnancov.

Podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat MSP v hospodárstve EÚ predstavujú:

• 99,8 % všetkých európskych podnikov.
• 67,1 % pracovných miest v súkromnom sektore.
• Viac ako 80 % zamestnanosti v niektorých priemyselných odvetviach (kovovýroba, stavebníctvo, nábytkárstvo).

MSP teda právom označujú za chrbtovú kosť európskeho hospodárstva a hlavného zamestnávateľa, keďže väčšina veľkých spoločností sa pre nižšie náklady usádza v ázijských krajinách. Európske inštitúcie vkladajú všetky nádeje najmä do rýchlo rastúcich inovatívnych firiem, ktoré by dokázali plne konkurovať americkým malým a stredným podnikom.

Otázky:

Ekonomická kríza prudko zasiahla malé a stredné podniky (MSP) a tisíce vyhlásili bankrot. Európska komisia odhaduje, že do konca roka bude insolventných dokopy 200 tisíc firiem. MSP čelia ťažkému obdobiu. Väčšina z nich je závislá od obmedzeného počtu zákazníkov či odberateľov a odbyt ďalej klesá. Okrem toho pre bezprecedentné obmedzenie dostupnosti úverov je pre ne príliš veľkým rizikom rozširovať portfólio svojich produktov, či obrátiť sa na iné regióny nielen v rámci sídelného štátu, ale aj za hranicami.

Aj keď MSP veľmi citlivo reagujú na hospodársky pokles, sú na druhej strane oveľa obratnejšie v snahe o záchranu ako väčšie firmy a preto sa dokážu rýchlejšie prispôsobiť stavu trhu, či už napríklad zdieľaním nákladov na prenájom administratívnych priestorov s inou malou firmou. Keďže dokážu ušetriť aj inak – nepristupujú v takej veľkej miere k prepúšťaniu, či rušeniu prevádzok ako veľké spoločnosti.

Na druhej strane sú však v nevýhode, pretože k štátnej pomoci sa väčšinou dostávajú systémovo podstatnejšie a hlavne oveľa väčšie podniky. Túto dilemu riešila aj slovenská vláda pri tvorbe protikrízových opatrení. „V prvom rade sme sa rozhodli naštartovať domáci dopyt prostredníctvom pripravených, respektíve schválených veľkých štrukturálnych projektov ako je výstavba diaľnic, dostavba Mochoviec a letiska a podobne,“ vysvetlil základ vládnej stratégie štátny tajomník ministerstva hospodárstva Peter Žiga počas diskusie EurActiv-u „Slovensko a hospodárska kríza: budúcnosť už nie je to, čo bývala“.

Na stranu vládnych krokov sa tiež zniesla vlna kritiky, že pomoc dostávajú len veľkí a na malých sa zabúda. Podľa štátneho tajomníka veľké projekty sú príležitosťou aj pre malé firmy – napríklad subdodávateľov v prípade automobiliek či výroby elektroniky. „Keď chceme podporiť hospodárstvo, musíme tak urobiť systémovo. Nemôžeme podporiť mikropodnik, ktorý má síce pridanú hodnotu 200 %, ale na objeme milióna eur. My potrebujeme 20 %, ale na objeme miliardy eur. Chceme podporovať veľké projekty, aby sa najedli aj tí malí.“

Ťažko a ľahko zdolateľné prekážky

Marko Curavic z DG pre podnikanie Európskej komisie počas panelovej diskusie v rámci prvého Európskeho týždňa malého a stredného podnikania v Bruseli hovoril o prekážkach, ktoré Európanom bránia v tom, aby sa aj napriek tomu, že stratili zamestnanie pokúsili rozbehnúť svoj vlastný biznis.

Podľa jeho slov európske malé a stredné podniky (MSP) v súčasnosti negatívne ovplyvňujú dva typy faktorov – hard (tvrdšie) a soft (jemnejšie).

Za hard faktory označil:

• Byrokraciu a administratívne prekážky. Dlhodobým cieľom Komisie je skrátiť založenie firmy v členských krajinách na tri pracovné dni.
• Zablokovaný prístup k finančným prostriedkom. Vplyvom finančnej krízy majú banky oveľa prísnejšie pravidlá na sprístupňovanie úverov pre nové MSP, ktoré sú v súčasnosti považované za príliš rizikové.
• Okrem toho za tvrdú prekážku považujú daňové zaťaženie a nedostatok zručností a podnikateľského vzdelania.

Komisia sa snaží presadiť, aby bolo podnikanie zaradené do školských osnov v jednotlivých členských štátoch. Osobitným typom programu ako získať podnikateľské know-how je Erazmus Business Programme. V rámci neho dochádza k vzájomnej výmene podnikateľov z jedného členského štátu do druhého.

Soft faktory, ktoré Európanom bránia v podnikaní je strach z bankrotu a strach zo straty majetku. Curavic poukázal najmä na to, že firemný bankrot je v Európe vnímaný takmer ako trestný čin. „Naším cieľom je však poukázať, že aj napriek riziku je podnikanie atraktívne a zábavné,“ vysvetlil Curavic.  

Podľa Gerharda Huemera z UEAPME, únie zastupujúcej európske MSP, najviac podnikov vzniká v Mexiku a Turecku a najväčšie problémy s rozbehom podnikania sú v Nemecku. „Z nášho pohľadu nie je dôležitý počet, ale ich efektivita,” vyhlásil Huemer. Zároveň v mene MSP vyzval k vytvoreniu lepšieho podnikateľského prostredia a regulácie.

Aj Huemer počas svojho vystúpenia porovnal európsky trh s americkým, pretože odtiaľ pramenia najväčšie obavy, že mikropodniky z USA by mohli negatívne vplývať na vývoj v Európe. „Kým v USA pri zakladaní podniku vstupujú do hry investori, v EÚ sa väčšinou používajú vlastné aktíva a preto je to oveľa riskantnejšie. Okrem toho, európske firmy v prípade bankrotu málokedy dostanú druhú šancu,“ zdôraznil Hueamer.

Pokiaľ ide o zablokovaný úverový tok mnohé členské štáty, napríklad Írsko, v prípade štátnej podpory bankového sektora na oplátku žiada bezodkladné obnovenie požičiavania smerom do malých a stredných podnikov. Francúzsko vytvorilo sieť úverových mediátorov, ktorých úlohou je zasiahnuť v prípade, že banky odmietajú MSP. Taliansko tiež monitoruje poskytovanie pôžičiek zo strany bánk smerom do podnikov.

Prehľad opatrení vo vybraných členských štátoch:

• Francúzsko

Plán, ktorý francúzska vláda zverejnila v októbri 2008, zahrňuje 22-miliardovú podporu pre MSP. Na základe dohody vlády  s bankami 17 miliárd z tejto sumy malým podnikom distribuujú banky. Tie musia každý mesiac zverejňovať správu nakoľko spĺňajú svoje povinnosti.

Zvyšných 5 miliárd dostal štátny orgán poverený podporou inovatívnych podnikov a rozvoju MSP OSEO, ktorý bude garantovať financovanie zo strany bánk a kapitálových investorov. OSEO doteraz zaznamenal 5500 žiadostí o asistenciu a garantoval pôžičky v objeme 450 miliárd eur.

• Veľká Británia

Súčasťou stimulačného plánu pre hospodárstvo boli najmä daňové úľavy v jednotlivých regiónoch. Vláda redukovala DPH zo 17,5 % na 15 %, aby podporili podnikateľskú aktivitu a spotrebiteľskú dôveru.

Okrem toho v rámci finančných garancií pre podniky uvoľnili sumu 1,3 miliardy libier na podporu bankových pôžičiek v hodnote tisíc až milión britských libier. Garanciu môžu použiť na podporu nových pôžičiek či refinancovanie existujúcich, pri ktorých sa zvýšilo riziko.

• Taliansko

Talianska vláda v apríli schválila plán na navýšenie rozpočtu Fondo di Granzia (garančného fondu) z 500 tisíc eur na 1,5 milióna eur. Rozhodnutie je súčasťou balíka na pomoc firmám vyhnúť sa bankrotu. Lobistické skupiny zastupujúce MSP žiadali viac úverov, menej byrokracie a zlepšenie podnikateľského prostredia. Vláda v súčasnosti pracuje na zjednodušení pracovného trhu a podpore rekvalifikácie zamestnancov.

• Írsko

Írski exportéri čelia niekoľkým výzvam, najmä pre výkyvy kurzov britskej libry a eura. Veľká Británia je pre írske MSP najdôležitejším exportným trhom a Íri majú čoraz väčšiu tendenciu nakupovať v Severnom Írsku, kde sú ceny nižšie aj pre zníženú DPH.

Na pomoc MSP bol vytvorený 100-miliónový fond pre malých a stredných podnikateľov ( Enterprise Stabilisation Fund) určený pre „firmy s medzinárodným obchodom“.

Okrem toho vláda má plán na zriadenie tzv. zlej banky, ktorej úlohou je absorbovať toxické aktíva z finančných inštitúcií, aby sa opäť uvoľnil úverový tok smerom do MSP. Štát sa chystá prevziať zodpovednosť za pôžičky a aktíva v celkovej hodnote 90 miliárd eur. S procesom by mal začať od júla prostredníctvom štátnej agentúry pre správu aktív (National Asset Management Agency).

• Česká republika

Cieľom českej vlády je v prvom rade vylepšiť podnikateľské prostredie a nezameriava sa na určitý typ spoločností či priemyselný sektor. Vytvorila regulačné nástroje, ktoré podnikateľov zaväzujú k predplácaniu daní. Nárok na štátnu podporu majú podniky, ktoré do 1. júla nesužovali žiadne finančné problémy. Čerpať ju budú môcť v priebehu tohto a budúceho roka.

• Rumunsko

Rumunsko má trojročný makroekonomický plán na prekonanie krízy a plán na rekapitalizáciu štátnych bánk – CEC a EximBank. Podporu v nezamestnanosti predĺžili o tri mesiace. Tí, ktorí sú na nútenom obmedzenom pracovnom čase môžu tri mesiace dostávať 75 % svojho platu bez odvádzania dane.

Najväčšou prekážkou pre rumunské MSP je byrokracia. Podľa správy PricewaterhouseCoopers firmy trávia priemerne 202 hodín ročne pri administratívnych úkonoch spojených s odvodom daní. .

• Slovensko

Slovenské  protikrízové opatrenia zatiaľ žiaden špeciálny fond pre MSP nevytvárajú. Prístup k financiám majú zabezpečiť existujúce nástroje.

Zvýšenie základného imania Slovenskej záručnej a rozvojovej banky (SZRB) o asi 33 miliónov eur od začiatku roka 2009 malo vytvoriť priestor na financovanie programov pre malých a stredných podnikateľov. Popri tom sa do 31. marca malo pripraviť čerpanie úverovej linky Európskej investičnej banky v objeme 30-40 miliónov eur na rozvoj malého a stredného podnikania.

Do toho istého dátumu malo byť zvýšené základné imanie Eximbanky asi o 11,5 milióna eur. Slúžia na financovanie exportných úverov, opäť so zameraním na MSP.

V rámci Mikropôžičkového programu plánuje vláda podporiť asi 500-750 podnikateľov, na čo má byť v rokoch 2009-2010 vyčlenených zo štátneho rozpočtu 5 miliónov eur.

V ďalšom opatrení plánuje vláda urýchliť implementáciu iniciatívy Jeremie, určenej pre malých a stredných podnikateľov. Cieľom je prednostne využiť bankové záruky a mikropôžičkový program, implementované prostredníctvom spoločností s osobitným postavením (SPV).

Priestor pre vyššiu finančnú pomoc prinesie aj aktualizovaná schéma štátnej pomoci (de minimis) pre Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, vo vzťahu k dočasnému dvojročnému oslobodeniu nad rámec prahu de minimis v oblasti štátnej pomoci do výšky 500 000 eur.

Ďalšia skupina opatrení sa týka inovácií a zvyšovania konkurencieschopnosti. V protikrízovom pláne vláda konštatuje, že je potrebné podporiť inovácie a transfer technológií, najmä pre MSP, za účelom riešenia energetickej náročnosti, znižovania ekologických vplyvov a zvyšovania efektívnosti výroby. Vláda chce preto urýchlenie zaviesť program na podporu vzniku sietí a klastrov, program podpory aktivít k zapojeniu slovenských firiem do medzinárodných klastrov, vrátane využívania komunitárnych programov Komisie (napr. 7RP, CIP).

Aplikovaný výskum a inovácie majú byť podporované aj zo zdrojov Agentúry pre podpor výskumu a vývoja – v roku 2009 má ísť na ne minimálne 50% z jej rozpočtu. Dôraz sa tak presúva zo základného výskumu na aplikovaný.

V roku 2009 chce vláda podporiť sumou 26,6 milióna eur 20 projektov (firiem). Opatrenie má zvýšiť personálne kapacity vo firemnom výskume a vývoji, podniky získajú prostriedky za podmienky, že rozšíria pracovisko výskumu a vývoja, alebo vytvoria nové, je určené pre MSP, i veľké podniky.

Týždenné prehľady následkov krízy v roku 2009 nielen na malé a stredné podniky na Slovensku nájdete na tomto linku.