Pozadie

EÚ sa snaží vytvoriť veľký jednotný trh. Prekážky nákupu a predaja tovarov v rámci Únie v podstate zmizli, ostávajú však ešte niektoré prekážky voľného pohybu služieb. Aké sú však pravidlá regulujúce platenie za tieto tovary a služby? Cieľom plánu Komisie Jednotná európska platobná oblasť (SEPA – Single European Payment Area) je zrušenie bariér pre platby bez ohľadu na vnútorné hranice EÚ.

Všeobecné otázky

Všeobecným cieľom je vytvorenie jednotnej platobnej oblasti v celej Európskej únii. Pre občana Európskej únie má byť platba inému občanovi alebo firme v rámci EÚ rovnako jednoduchá – bez ohľadu na hranice – ako keby ju uskutočnil v rámci hraníc vlastnej krajiny. Existuje však stále niekoľko prekážok: rozdiely v zákonoch a reguláciách členských krajín, inkompaktibilita infraštruktúry a technológií v jednotlivých krajinách (doteraz bola napr. väčšina systémov pre platby kartami a bezpečnosť tvorená na národnej úrovni), bankové a iné poplatky, riešenie sporov, ako aj nerovnaké tempo prechodu zo starších transakčných metód (hotovosť, šeky) na nové elektronické metódy.

Kroky k jednotnej platobnej oblasti:

• Júl 2002: Regulácia cezhraničných platieb: poplatky za výber hotovosti z bankomatov a platby v eurách musia byť rovnaké pre cezhraničné ako pre vnútroštátne transakcie. Objavili sa však obavy, že banky proste zvýšili poplatky za domáce transakcie. Narástol tiež počet inštitúcií uvaľujúcich poplatky na využívanie bankomatov.
• Júl 2003: Cezhraničné transfery v eurách: ako bolo spomínané vyššie, poplatky pre cezhraničné a domáce transakcie musia byť rovnaké (no len pre sumy nižšie ako 12 500 eur). Používanou technológiou je IBAN (medzinárodné číslo bankového účtu – international bank account number) a BIC (indetifikačný kód banky – bank identifier code), ktoré musia byť viditeľné na bankových výpisoch.
• December 2003: Konzultácie o Právnom rámci pre platby na vnútornom trhu. Tento dokument predkladá návrhy pre dotvorenia SEPA pre všetky formy transakcií. Pozerá sa na cezhraničné využitie internetových platieb (e-platby) a platieb pomocou mobilného telefónu (m-platby), ako aj cezhraničné bezhotovostné platby. Príspevky aktérov, ktorí sa zúčastnili na konzultáciách, boli zverejnené v marci 2004.
• Október 2004: Akčný plán pre prevenciu podvodov: obsahuje opatrenia na boj proti podvodom pri nehotovostných platbách, ako je jednotné číslo platné v celej EÚ pre informovanie o stratených/ukradnutých kartách, väčšia kooperácia medzi úradmi zodpovednými za boj proti finančným podvodom, vyjasnenie zákonov ochrany dát týkajúcich sa predchádzania podvodom, expertná skupina EÚ na boj proti podvodom (FPEG).
• December 2005: návrh nariadenia o Novom právom rámci pre platby v sektore služieb.

Otázky

Nový právny rámec pre platby (NPR)

Formulovanie spoločných pravidiel pre platby a stanovenie minimálneho zabezpečenia pre zodpovednosť za škody a ich náhradu musí byť vykonávané prostredníctvom európskej legislatívy. Komisia preto 1. decembra 2005 publikovala návrh nariadenia vytvárajúceho jednotný právny systém pre cezhraničné elektronické platby (netýka sa teda hotovostných platieb alebo šekov). Cieľom sú rýchlejšie, jednoduchšie a lacnejšie platby do roku 2010, čím sa znížia náklady občanov a ušetria približne 3% HDP v EÚ, ktoré sa vydávajú na transferové poplatky. Hlavné opatrenia:

• Nariadenie bude uplatňované na všetky členské krajiny, nie len členov eurozóny.
• Trh bude otvorený konkurencii – platobné služby tak budú môcť poskytovať aj iné subjekty, nie len banky.
• Pravidlá budú štandardizované a transparentné.
• Platby (mimo zmenárenských služieb) budú musieť byť vykonané do konca dňa, v ktorom bola platba vykonaná.
• Zahrnuté sú aj pravidlá ochrany spotrebiteľov a tak ak nebude platba vykonaná, alebo je nesprávna, zodpovednosť má poskytovateľ platby.

Infraštruktúra

Doteraz mala každá členská krajina vlastný bankový systém operujúci s vlastnými pravidlami a technológiou. Podľa Komisie musí prácu na integrácii infraštruktúry viesť sám sektor a za týmto účelom vytvorili v roku 2002 európske banky a úverové spoločnosti Európsku platobnú radu (EPC). Pokrok dosiahnutý vďaka EPC:

• Biela kniha z mája 2002: stanovuje trojfázovú stratégiu zahŕňajúcu priame spracovanie platieb (STP), centrálny klíring platieb prostredníctvom celoeurópskeho automatického klíringového domu (PEACH) a nahradenie národných platobných štruktúr jednotným celoeurópskym systémom.
• September 2005: Rámec kariet SEPA: jeho cieľom je stanovenie pravidiel umožňujúcich, aby boli všetky bankové a kreditné karty použiteľné pre platby i výber hotovosti v rámci celej EÚ.
• September 2005: schéma transferov kreditov SEPA a schéma bezhotovostných platieb SEPA: cielia na vytvorenie celoeurópskych systémov oboch typov platieb.

Je potrebné poznamenať, že hoci sa právny rámce Komisie bude uplatňovať pre všetkých 25 členských krajín, stratégia EPC sa koncentruje len na europlatby – platby zahŕňajúce zmenu meny nie sú v súčasnosti zahrnuté.

Hotovostné a šekové platby

Platby sú stále viac realizované rozširujúcim sa množstvom elektronických spôsobov – prostredníctvom kariet, bankových transferov, internetu a mobilných telefónov. Hoci je možné predpokladať, že využívanie hotovostných peňazí bude mať stále svoj význam, využívanie šekov e stále zriedkavejšie. Tento vývoj zachytáva politika SEPA, ako aj banky pre ktoré sú hotovostné platby najnákladnejšou metódou. Nový právny rámec Komisie sa preto uplatňuje len na elektronické platby.

E-peniaze

Rastie množstvo spôsobov, ktorými je možné platby uskutočniť. Mnohí spotrebitelia už využívajú internet banking a platia kreditnou kartou prostredníctvom telefónu ži internetu. Ďalším krokom vo vývoji sú platby prostredníctvom mobilného telefónu. Je ich možné realizovať zadaním čísla karty na klávesnici, pridaním ceny zaplatených tovarov alebo služieb k účtu za telefón, alebo využitím systému platieb vopred. Ďalšou možnosťou je podpis zmluvy s poskytovateľom platieb na realizáciu platieb cez mobilný telefón – ten potom slúži ako virtuálna kreditná karta.

V roku 1997 vydala Komisia Odporúčanie (nezáväzný dokument radiaci členským krajinám) o elektronických platbách, ktorého cieľom je zlepšenie ochrany spotrebiteľov. Štúdia však ukázala, že nie je aplikované.

14. júla 2005 Komisia spustila revíziu nariadenia o e-peniazoch, ktorého cieľom bolo analyzovať, či je stále vhodná vzhľadom na technologické zmeny, napríklad nárast využívania platieb prostredníctvom mobilného telefónu.

Najnovší vývoj

1. decembra 2005 bol predložený návrh Nariadenia o právnom rámci. Biela kniha o budúcnosti finančných služieb bola Komisiou zverejnená 5. decembra 2005.

Od začiatku novembra 2009 by mal fungovať očakávaný systém priameho inkasa SEPA, ktorý má znížiť administratívne náklady za cezhraničné platby.

Postupuje však veľmi pomaly a zatiaľ šesť krajín oficiálne požiadalo o viac času na implementovanie schémy do národných bánk. Estónsko Grécko Lotyšsko Poľsko Švédsko a Fínsko by mali byť hotové budúci rok.

Podľa Elemara Tertaka z Európskej komisie má SEPA napríklad vo Fínsku a Švédsku nízku prioritu, pretože miestne ministerstvá financií nemajú dostatok zdrojov na zavedenie schémy. Ostatné krajiny sa odvolávajú na technické problémy. Podľa Tertaka, oneskorenci, ktorí presiahnu čas dohodnutý medzi EÚ spomenutými šiestimi krajinami budú čeliť vyšetrovaniu.

Pozície

Komisia sa snaží realizovať jednotnú platobnú oblasť tak rýchlo, ako je to len možné. Vyjadrila obavy, že proces brzdí priemysel. Komisár pre vnútorný trh McCreevy uznáva rozsah potrebnej práce a investícií, zdôraznil však obrovské zisky, ktoré vytvorenie jednotného trhu v dlhodobom horizonte prinesie. Pri spúšťaní nového právneho rámca komisár McCreevy vyhlásil, že ak nebude dostatočne rýchlo dosiahnutý podstatný pokrok, Komisia môže zaviesť pre hráčov v sektore „incentívy“. Nešpecifikoval však, čo by to malo byť.

Európska banková federácia (FBE) privítala návrh NLF, podčiarkla však dôležitosť nájdenia správnej rovnováhy medzi požiadavkami ochrany spotrebiteľov a nákladmi pre sektor.

Európska skupina sporiteľní (European Savings Bank Group – ESBG) vyjadrila jasnú podporu návrhom právneho rámca, ako zbytočné náklady však kritizovala prísnu zodpovednosť za škody uvalenú na poskytovateľov. Uvalenie povinností na poskytovateľov služieb elektronických platieb tiež považuje za podporu využívaniu hotovostných peňazí – pričom táto metóda by mala byť, vzhľadom na svoju nákladnosť, odstavovaná.

Európska platobná rada privítala iniciatívu Komisie pre vytvorenie nového právneho rámca ako nutného kroku smerom k vytvoreniu jednotnej právnej oblasti ako takému, ako aj k iniciatívam ako cezhraničné účtovné transfery a bezhotovostné platby.

EuroCommerce je znepokojená, že pokrok pri budovaní jednotnej platobnej oblasti nie je dostatočne rýchly. Privítala transparentnosť a konkurenciu, ktoré nariadenie NFL prinesie, vyslovila však ľútosť nad tým, že sa nezaoberá otázkou medzibankových dohôd a medzivýmenných poplatkov.

Európska spotrebiteľská organizácia BEUC kritizovala zdržania pri vytváraní jednotnej platobnej oblasti. Vyhlásila, že v EÚ „existuje zúfalá potreba zlepšenia efektívnosti, bezpečnosti a ochrany platieb“. Riaditeľ BEUC Jim Murray však nazval NLF „odvážnym krokom správnym smerom“.

Európske parlamentné fórum pre finančné služby varovalo, že obrovské investície vyžadované od bankového sektora na fungovanie SEPA budú realizované len vtedy, ak bude viditeľný ich návrat. Na to SEPA potrebuje aktívnu podporu podnikateľských kruhov, veľkých i malých podnikov, a rovnako spotrebiteľov v celej Európe.

Ďalšie kroky

• Od 1. januára 2006 majú byť uplatňované pravidlá pre cezhraničné transfery až do výšky 50 000 eur.
• Nástroje platieb SEPA predpokladané v EPC majú byť spúšťané od roku 2008.
• Na základe predpokladu EPC by mala jednotná európska infraštruktúra platieb plne existovať niekedy po roku 2010.