Pozadie:

• November 2006 – Európsky parlament schválil pilotnú schému Erasmus pre mladých podnikateľov (Erasmus for Young Entrepreneurs – EYE)
• 25. júl 2008 – Európska komisia zverejnila Zákon o malých a stredných podnikoch, ktorého súčasťou sú prípravy EYE.
• 19. február 2009 – Spustenie EYE s rozpočtom 3 milión eur.
• Jún 2009 – Do zahraničia odišli prví účastníci.
• Február 2010 – Spustenie druhého cyklu EYE s rozpočtom 5 miliónov eur.
• Február 2010 – Antonio Tajani získal mandát komisára pre priemysel a podnikanie.
• Február 2011 – Spustenie tretieho cyklu EYE s rozpočtom 5 miliónov eur.
• Polovica 2011 – Komisia by mala navrhnúť, aby sa stal permanentnou schémou.
• Koniec roka 2011 – Európsky parlament a členské štáty by mali rozhodnúť o budúcnosti EYE.
• Február 2012 – Štvrtý cyklus EYE.

Európa má oveľa slabšieho podnikateľského ducha ako USA. Štúdie neustále poukazujú na to, že Američania sú ochotnejší riskovať.

Ak sa chcú európski podnikatelia rozbehnúť môžu sa zapojiť do národných či európskych schém. Nie sú však jednotní – jedni požadujú štátnu intervenciu v propagovaní podnikania a podpore start-up-ov, druhá skupina je radšej, keď to vláda nechá na nich.

Takmer 99 % spoločností v EÚ patrí do skupiny malých a stredných podnikov, pričom tvoria dve tretiny pracovných miest a HDP. Na druhej strane len asi 10 % z nich exportuje svoje tovary a služby v rámci bloku.

Európska komisia vo februári 2009 spustila program Erasmus pre mladých podnikateľov (Erasmus for Young Entreprenuers – EYE). Ide o pilotnú schému, ktorá v zásade kopíruje systém študentských výmen. Mladí podnikatelia môžu stráviť jeden mesiac až pol roka s už etablovaným podnikateľom v inej členskej krajine. Cieľom je takto rozvíjať zručnosti a posúvať znalosti za hranice.

Iniciatíva je súčasťou Zákona o malých a stredných podnikoch z roku 2008, ktorý má povzbudiť podnikateľov a pomôcť im objavovať možnosti, ktoré ponúka vnútorný trh.

EYE je zatiaľ naprogramovaný na štyri ročníky, Ten štvrtý by mal začať vo februári 2012. Doteraz ho absolvovalo 332 ľudí, pričom 200 je v súčasnosti na výmene, no organizátori mali problém nájsť podniky ochotné prijať zahraničného podnikateľa.

Predstavitelia Komisie chcú, aby sal program rozšíril, no pod podmienkou, že bude mať širší a dlhodobý efekt pre cezhraničné podnikanie. Väčší rozpočet a dosah však budú musieť schváliť europoslanci a členské štáty.

Návrh by mali prijať koncom roka 2011, no keďže v Európe panuje úsporná nálada, nie je jasné, či na program budú vyčlenené prostriedky.

Kto a kde?

Schéma je otvorená pre nových a budúcich podnikateľov – teda tých, čo v uplynulých troch mesiacoch začali podnikať a tých, čo v blízkej budúcnosti plánujú. Do osobitného registra sa hlásia firmy, ktoré sú ochotné takéhoto uchádzača prijať.

Záujemcovia o zapojenie sa do programu sa môžu obrátiť na sprostredkovateľské organizácie, zväčša ide o obchodné komory. V prípade Slovenska napríklad Taliansko-slovenskú obchodnú komoru či Slovenskú obchodnú a priemyselnú komoru. Tie následne hľadajú vhodný podnik.

Cestovné náklady a existenčné náklady hradí EÚ, pričom platby sa pohybujú od 1100 eur mesačne v Dánsku po 560 eur mesačne v Bulharsku.

Začiatkom tohto roka vznikli sprostredkovateľské orgány aj na Cypre, v Estónsku a Írsku. Schéma sa teda už vzťahuje na všetky členské štáty. Najväčší záujem majú podnikatelia z Talianska a Španielska, odkiaľ pochádza až 47 % uchádzačov.

Najatraktívnejšími sektormi sú reklama, média, informačné technológie a vzdelávanie. Väčšina v cudzine ostáva minimálne dva-tri mesiace. Mladých podnikateľov pritom najviac priťahuje Veľká Británia.

Marketingový problém

Hoci spätná väzba o programe je zväčša pozitívna a väčšina účastníkov skutočne začne podnikať, podľa kritikov má veľký marketingový problém a to pri hľadaní etablovaných podnikateľov ochotných venovať schéme svoj čas a zdroje.

Spomedzi 2446 doterajších registrácií, 62 % tvorili noví podnikatelia a 38 % hostitelia. To znamená, že mnohých uchádzačov nie je kam umiestniť.

Program okrem toho príliš závisí od sprostredkovateľov, niektorí z nich sa pritom sťažujú, že sú za svoju prácu slabo zaplatení. Ďalšou zlou vizitkou je fakt, že väčšina uchádzačov pochádza z Talianska a Španielska, čo znamená, že ostatné členské krajiny program propagujú nedostatočne.

Na konferencii, ktorá sa uskutočnila vlani v apríli, zainteresovaní hráči žiadali, aby sa z názvu odstránilo slovo „mladý“, pretože to odrádza podnikateľov, ktorí síce začínajú, no už majú viac rokov.

Ďalšie pochybnosti o význame programu súvisia s tým, že sa prekrýva s inými existujúcimi schémami a tiež s tým, že väčšina účastníkov by firmu založila aj bez absolvovania výmeny.

Desaťtisíce účastníkov?

Podľa prieskumu boli účastníci EYE s programom spokojní, pomohol im pri odštartovaní nového podniku, avšak potrebujú oveľa viac prostriedkov na udržateľný biznis z dlhodobého hľadiska.

Do programu Erasmus pre študentov sa ročne zapája 180 tisíc mladých ľudí a preto podľa Komisie a jej zástancov nie je zbytočné, aby sa v rámci výmennej schémy pre podnikateľov snažili dosiahnuť podobný počet účastníkov. Exekutíva však bude musieť tlačiť na Európsky parlament a členské štáty, aby výrazne zvýšili rozpočet EYE. Keďže však mnoho vlád presadzuje zmrazenie európskeho rozpočtu, nad budúcnosťou programu visí otáznik.

Komisia si však na druhej strane zrejme uvedomuje, že presadiť takéto posilnenie výdavkov nebude jednoduché, a zrejme preto z predbežného návrhu revízie Zákona o malých a stredných podnikoch, ktorý zverejní 23. februára, z decembrového konceptu odstránila odporúčanie na zavedenie permanentnej schémy EYE.

Pozície:

Marko Curavić z Generálneho riaditeľstva EK pre podnikanie a priemysel uviedol, že pilotná fáza položila dobrý základ, na ktorý možno naviazať. „Chceme, aby jeho vplyv bol väčší a trvalý.“ Podľa jeho slov stále je dosť času na to, aby sa schéma vylepšila pred tým ako dostane nový trvalý právny základ.

Joanna Draková, riaditeľka sekcie pre propagovanie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov Generálneho riaditeľstva pre podnikanie a priemysel, vyhlásila, že je odhodlaná presadiť, aby sa EYE stal permanentnou schémou.

Podľa jej slov ide o integrálnu súčasť Zákona o malých a stredných podnikoch a podporuje viacero vlajkových iniciatív stratégie Európa 2020, najmä „Mladí v pohybe“ a „Inovačná únia“.

Pripustila, že treba šíriť informácie o existencii programu, no odpoveďou nie je vyčlenenie vyššej sumy na marketing. „Potrebujeme podnikateľov, ktorí by sa stali ambasádormi programu, a preto dôležitú úlohu pri komunikovaní úspešných projektov hrajú europoslanci a regionálni predstavitelia,“ vysvetlila.

Koordinátorka EYE v rámci Eurochambers (Eurochambers zastrešuje európske obchodné a priemyselné komory a je podporným úradom pre sprostredkovateľské organizácie programu EYE) Typhaine Beaupérinová tvrdí, že počet účastníkov rastie a teda aj povedomie o schéme.

Hlavnou výzvou podľa nej je teraz odstrániť prekážky, ktoré bránia plnému rozvinutiu programu, a až potom bude pripravený na významné rozšírenie – či už z hľadiska geografického pokrytia alebo vôle podnikov hosťovať iných podnikateľov. Zároveň dodala, že na to, aby Erasmus pre mladých podnikateľov fungoval na takej úrovni ako Erasmus pre študentov, bude potrebovať podobný rozpočet a to 450 miliónov eur.

EurActiv.sk je členom konzorcia Enterprise Europe Network Slovensko.

Sieť Enterprise Europe Network poskytuje služby malým a stredným podnikateľom komplexné a ľahko dostupné poradenstvo a podporu v oblasti podnikania, inovácií a výskumu.

Združuje vyše 500 organizácií so 4000 skúsenými profesionálmi, ktorí poskytujú svoje služby v takmer 40 krajinách.