Hlavná stránkaPodnikanie a prácaTáňa Kyseľová: Podnikanie je adrenalínový šport

Táňa Kyseľová: Podnikanie je adrenalínový šport

FOTO: diana mrazikova

(19.10.2009)

Slovenky by potrebovali viac sebadôvery a podpory mužského osadenstva, ak ich chceme motivovať k podnikaniu, tvrdí Táňa Kyseľová, spolumajiteľka internetového portálu Pelikan.sk. Víťazka ankety Mladá podnikateľka roka upozornila, že ženy v biznise musia v súčasnosti prekonávať oveľa menej prekážok ako pred desiatimi rokmi, keď začínala podnikať. „Ja som mala problém dostať od banky „embosovanú“ debetnú kartu, aby som ňou mohla platiť partnerovi v USA,“ spomína.

  • Aký je Váš podnikateľský príbeh? Čo bolo impulzom, aby ste začali podnikať?

Keď som začala pracovať, nemala som predstavu, čo chcem vlastne robiť. Cestovať prstom na mape sa mi vždy páčilo. Náhodou som dostala možnosť pracovať v cestovnej kancelárii, neváhala som. Hľadať pre klienta to najvýhodnejšie spojenie v komplikovaných rezervačných systémoch bola určite nenudná a nestereotypná práca, pri ktorej som navyše musela každý deň používať angličtinu. Všetko by bolo ideálne, až na majiteľa cestovnej kancelárie, ktorý bol taký malý „terorista“. Mal takmer všetky vlastnosti, ktoré by dobrý šéf nemal mať a ja som si jedného dňa povedala, že už toho mám dosť a že mu ukážem, že s ľuďmi sa dá pracovať aj iným spôsobom. Nemala som čo stratiť, pretože som nič nemala. Takže som sa tvrdohlavo pustila do dokazovania niekomu inému, že to, čo robí, robí zle...

  • Ako prebiehal proces transformácie nápadu na skutočnosť?

Za peniaze, ktoré som mala usporené som si vybavila živnosť – to bol môj prvý stret s „realitou“. Keď som ako 20-ročná prišla v tom čase na živnostenský úrad s požiadavkou, že chcem živnostenské oprávnenie, pozerali sa tam na mňa ako na výjav z inej planéty. Mala som šťastie a jeden známy mi na mesiac požičal kanceláriu s internetom a faxom s tým, že nájom zaplatím až ďalší mesiac. Takto vznikla cestovná kancelária ITC Travel, ktorá predchádzala „pelikánovi“. Po 11. septembri 2001 však prišli „ťažké“ časy. Ľudia sa báli lietať, k čomu dopomohol aj SARS, následne sa na trhu začali čím ďalej tým viac presadzovať nízkonákladoví prepravcovia, ktorý tlačili ceny IATA prepravcov neuveriteľne nízko a tí následne zrušili provízie pre agentov predávajúcich letenky. To pre mňa znamenalo, že tržby klesali a nepomerne k nim sa zvyšovali náklady. Obrat, ktorý mi pred tým vyrobil jeden agent, teraz museli vyrábať traja agenti. Stála som pred rozhodnutím či s biznisom úplne skončím alebo vymyslím niečo nové, čo tu ešte nebolo. Vedela som, že najlepšie riešenie by bol internet – ten obslúži v jednej sekunde obrovské množstvo klientov. Ale nemala som žiadne skúsenosti s marketingom. Bála som sa investovať sama do on-line systému, ktorý vtedy stál nemalé peniaze. Mala som šťastie, stretla som mojich dvoch spoločníkov, ktorí boli odborníci na internet a tak v roku 2004 vznikol „pelikán“.

  • Na aké hlavné prekážky ste pri rozbehu podniku narazili?

Na nedôveru z viacerých strán. Nikto neveril, že to dokážeme. V Čechách sa o niečo podobné už v tom čase niekto pokúšal a neuspel. Na Slovensku sme boli úplne prví a viac-menej sa nám konkurencia vysmievala a neverila, že prežijeme prvý pol rok. Ľudia neboli zvyknutí na platby kreditnou kartou, resp. na nákupy cez internet, najmä pokiaľ išlo o vyššie sumy, chceli prísť a zaplatiť osobne, chceli sa presvedčiť, že sa im peniaze nestratia niekde v čiernej diere. Priznám sa, že napriek všetkým tým prekážkam, ktoré nás čakali, ani jeden z nás ich nevnímal ako niečo neprekonateľné. Boli sme takí nadšení z celého projektu, že sme jednoducho nič nebrali ako prekážku. Tie som skôr pociťovala na úplnom začiatku kariéry.

  • Väčšina nových firiem sa sťažuje na nedostatok zdrojov financovania. Museli ste aj Vy prekonať tento problém?

Začínali sme úplne „low cost“. Viac menej najväčšia investícia bola do on-line rezervačného systému a vôbec do webovej stránky. Ja som v podstate mala už cestovnú kanceláriu (CK), takže sme na začiatok použili všetky moje kontakty, vybavenie mojej CK, ľudí, ktorí už vtedy pre mňa pracovali a zvyšok mojich úspor (tie vzhľadom na predchádzajúce nie najlepšie obdobie, boli dosť nízke). Úver sme si nebrali žiadny, snažili sme sa všetko vykryť z našich zdrojov a čo najviac vecí „vybartrovať“. Momentálne si naozaj nemyslím, že by bol nedostatok financií, a to aj napriek kríze. Keď si porovnám toto obdobie s obdobím, keď som ja ako 20-ročná začínala podnikať, možnosti sú neporovnateľne väčšie. Rôzne inkubátory, úvery poskytované SZRB, špeciálne pre ženy podnikateľky, programy na stredných a vysokých školách, ktoré jednak podporujú podnikateľského ducha a jednak pomáhajú úspešným projektom zháňať financovanie. To za mojich začiatkov nebolo ani náhodou... Ja som mala problém dostať od banky „embosovanú“ debetnú kartu, aby som ňou mohla platiť partnerovi v USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »..

  • Ako dlho trvalo, kým ste dosiahli s „pelikánom“ úspech?

Prvý dizajn a on-line stránka uzreli svetlo sveta koncom novembra 2004, reálne sme začali predávať od januára 2005, kedy sme spustili reklamné kampane. Do roka sme sa stali on-line lídrom v predaji leteniek a do dvoch rokov sme už boli najväčším predajcom leteniek na Slovensku a túto pozíciu si aj udržujeme. Momentálne máme 41 zamestnancov a pôsobíme v troch krajinách – na Slovensku, v Čechách a Maďarsku. Portál už nie je len o letenkách, ale aj o ubytovaní, cestovnom poistení, prenájme áut.

  • Čo by mohla vláda (vo všeobecnosti) urobiť, aby zjednodušila vznik podnikov a podnikanie na Slovensku?

Myslím, že založenie podniku už teraz až taký problém nie je, resp. je v prípade, že sa bavíme o špecifických odvetviach. Tie najväčšie prekážky v podnikaní prídu až po založení spoločnosti. Ak by vláda chcela zlepšiť podnikanie na Slovensku, v prvom rade by musela vyriešiť zákonník práce, ktorý je neúmerne naklonený zamestnancom, čo vo veľkej miere deformuje pracovný trh a výkonnosť zamestnancov. Tiež si myslím, že výška odvodového zaťaženia na strane zamestnávateľa je príliš veľká s ohľadom na to, čo zamestnanec dostáva od štátu, nehovoriac o tom, že zamestnanec netuší, koľko vlastne firmu stojí, resp. si neuvedomuje, koľko vlastne sú jeho odvody štátu. Myslím, že by sa ľudia menej báli ísť do podnikania, keby zamestnávanie bolo jednoduchšie a postavenie zamestnanec-zamestnávateľ by bolo rovnocennejšie. Mali by zmiznúť nezmyselné povinnosti zamestnávateľa, ktorý zamestnáva len administratívnych pracovníkov -  platiť im preventívne prehliadky a iné štátom nariadené „hlúposti“, ktoré idú do vrecka súkromným lobistickým firmám namiesto toho, aby ich zamestnávateľ použil na odmeňovanie zamestnancov.

  • Keby ste mohli zrušiť jednu zákonnú povinnosť vyplývajúcu pre podnikateľov, ktorá by to bola?

To je ťažká otázka, najradšej by som pripravila „balíček“ (smiech). Asi by som zrušila povinnosť dať až dve písomné upozornenia zamestnancovi, s ktorým nie ste spokojní na to, aby s ním zamestnávateľ mohol rozviazať pracovný pomer.

  • Čo ste sa počas svojho pôsobenia na trhu naučili o slovenských zákazníkoch?

Že sa ich správanie rýchlo mení (smiech) a že ten, kto sa neprispôsobí správaniu klientov, resp. kto ich správanie neodkáže ovplyvniť, bude len živoriť alebo neprežije.  V podstate sa slovenskí zákazníci správajú asi tak, ako v každej inej krajine, keď sú spokojní, poďakujú a keď sú nespokojní, sťažujú sa. Klienti sa v poslednom čase rozhodujú rýchlejšie a viac nakupujú na poslednú chvíľu. Pred tým klienti viac plánovali a nakupovali napríklad letenky oveľa skôr pred odletom, ako to robia teraz. Akokoľvek, ten, kto vie správne používať marketingové nástroje, dokáže správanie klientov aspoň čiastočne ovplyvniť.

  • V čom vidíte najväčšiu výhodu dráhy samostatného podnikania?

Rozhodne určitý pocit slobody, sama sa môžem rozhodnúť, koľko budem mať počas roka dní dovolenky a ako často. A určite možnosť zarobiť si viac peňazí, ako keby som bola zamestnanec. Zároveň môžem robiť to, čo ma baví, nerobím niečo len z toho dôvodu, že potrebujem peniaze na prežitie. Podnikanie je zároveň tak trošku adrenalínový šport a vzhľadom na moju povahu, je to niečo, bez čoho by som sa asi neuveriteľne nudila.

  • Úspešných žien-podnikateliek na Slovensku veľa nie je. Ako by sa podľa Vás dali ženy motivovať k zakladaniu podnikov (momentálne v Európe prebieha viacero iniciatív v snahe podporiť podnikateľského ducha európskych žien)? Čo je podľa Vás najväčšou prekážkou práve pre slovenské ženy?

Podnikanie určite nie je prechádzka ružovou záhradou. Viesť niekoho k podnikaniu znamená väčšinou začať už odmalička a vytvárať viac individualít, ktoré budú mať dostatočnú sebadôveru a nezlomí ich prvý neúspech. Naše školstvo podľa mňa na takúto zmenu nie je pripravené. Slovenské ženy by potrebovali viac sebadôvery a viac podpory aj z mužského osadenstva. Myslím si, že pri rozhodnutí, či ísť do podnikania alebo nie, je najväčšou prekážkou nedostatok sebadôvery.

  • Aké vlastnosti by mala mať žena rozbiehajúca svoj biznis, ak chce uspieť?

Dostatočne vytrvalá, čiastočne tvrdohlavá, a najmä by mala veriť v svoje schopnosti a v podnikateľský zámer, ktorý si vymyslela. A rozhodne by mala vedieť načúvať „dobrým radám do života“ a byť schopná si z nich vybrať to, čo bude pre jej podnikanie prínosom.

  • Vyhrali ste anketu Mladá podnikateľka roka. Čo pre Vás znamená toto ocenenie?

Ocenenie tímovej práce, o ktorú sa snažím. Ocenenie pre všetkých zamestnancov, ktorí pracujú v „pelikánovi“, bez nich by nebol tam, kde je teraz. A samozrejme spoločníkov, ktorí sú mojou oporou.

  • Aký vplyv má na Vaše podnikanie kríza?

Zatiaľ dobrý (smiech). Snažíme sa viac kontrolovať rozpočet a výdaje. Myslím, že sa trošku zlepšila aj morálka zamestnancov, viac si vážia prácu a to, že majú pravidelný príjem. Musím podotknúť, že napriek tomu, že celkovo trh cestovného ruchu u nás klesá o cca 25 percent, my sa držíme na rovnakej úrovni ako minulý rok, resp. zaznamenávame mierny rast.

  • Aké sú teda Vaše ďalšie významné méty, ktoré by ste chceli v krátkodobom (možno dlhodobom) horizonte so svojou firmou dosiahnuť?

Rozšírenie produktového portfólia. „Pelikán“ už nie je len o letenkách ale aj o ubytovaní a ďalších službách. Postupne by sme radi pridali autobusy, vlaky a ďalšie služby a profilovali portál Pelikan.sk ako cestovateľský a už nielen letenkový portál. Udržanie si pozície číslo jeden v on-line cestovateľskom biznise na Slovensku, posilnenie pozície v Maďarsku a Česku a vstup na ďalšie trhy.

Reklama

SPONZOR SEKCIE

Reklama

PARTNERI

EEN AmCham

Komentár

Stephane Arditi (15.12.2014)

Pozor! Byrokrati sú aj vo vašej kúpeľni!

Pozor! Byrokrati sú aj vo vašej kúpeľni!

V EÚ dokážeme prijať opatrenia, ktoré pomôžu nám všetkým. Ale nie ak budeme počúvať len senzácie chtivých kritikov, píše Stephane Arditi.

© 2003-2014 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. ISSN 1337-0235