Čím prešlo slovenské bankovníctvo od zavedenia eura? Akým spôsobom to zmenilo jeho fungovanie?

Zavedenie eura pre banky krátkodobo znamenalo značné náklady na prípravu systémov, školenia, komunikáciu, a hlavne priame náklady spojené s výmenou hotovosti. Na strane výnosov banky predovšetkým prišli o značnú časť príjmov z konverzií eura na koruny a naopak. V roku 2009 zníženie čistého príjmu bánk zo spotových FX operácii oproti priemeru minulých troch rokov činilo 240 miliónov euro (takmer 80% celkových príjmov z týchto transakcií). Tento stratený príjem bánk bol de facto rozdelený medzi ich klientov, najmä podniky, ktoré ušetrili na kurzových transakciách a hedžovaní kurzového rizika a teda pomohli klientom znížiť dopady hospodárskej krízy na ich podnikanie.

Na druhej  strane treba spomenúť, že zavedenie eura malo pre banky aj okamžité pozitívne prínosy, prameniace najmä z toho, že pred konverziou koruny na euro slovenské domácnosti uložili do bánk hotovostné úspory, ktoré predtým mali uschované doma, takpovediac „pod vankúšom“. Tieto dodatočné vklady boli rádovo v objeme 2,5 miliardy euro, čo predstavovalo cca 15% vkladov domácností pred konverziu. Keďže väčšina týchto úspor bola uložená na termínované vklady so splatnosťou jeden rok, pomohli bankám zlepšiť likviditu práve v čase, kedy dostupnosť a cena likvidity na globálnych finančných trhoch bola poznačená finančnou krízou.

Okrem zavedenia eura na situáciu v bankovom sektore v poslednom období vplýva aj finančná respektíve hospodárska kríza, ako sa v tomto ohľade zmenila činnosť slovenského bankovníctva?

Hospodárska kríza znamenala pokles dopytu po nových úveroch na strane jednej a zhoršovanie kvality existujúcich úverov na strane druhej. Prvý faktor mal za následok výpadok príjmov, ten druhý viedol k rastu opravných položiek a teda k priamemu poklesu čistej ziskovosti sektora. Banky na tieto negatívne faktory ako aj na výpadok príjmov kvôli zavedeniu eura reagovali znižovaním nákladov, vrátane znižovaním počtu pracovníkov  (o 9%) či pobočiek (o 2%), no kompenzovať ich negatívny vplyv úplne sa im nepodarilo. Za minulý rok slovenský bankový sektor zaznamenal takmer polovičný prepad čistého zisku oproti roku 2008.

Zmenilo sa vplyvom krízy správanie spotrebiteľov? Majú záujem zadlžovať sa, aj keď nie ekonomické vyhliadky nie sú celkom isté?

Ekonomická kríza zvýšila obavy zamestnancov o pracovné miesta a tým pádom logicky zvýšila ich opatrnosť pri výdavkoch, najmä investičného charakteru. Dopyt po nehnuteľnostiach po vypuknutí krízy zamrzol a tým pádom sa prepadol aj dopyt po hypotékach a iných úveroch na bývanie, ktoré sa v úvode minulého roku prepadli aj o viac ako polovicu oproti úrovniam pred krízou. Podobne opatrne sa spotrebitelia správali aj pri nákupoch iných dlhodobejších tovarov, ako sú napríklad autá. Objem celkových úverov pre obyvateľstvo poskytnutých bankami na Slovensku tak v minulom roku viac-menej stagnoval, čo bola výrazná zmena v porovnaní s rastom o viac ako 20 či 30% v predchádzajúcich rokoch. V úvode tohto roka sa zdá, že ekonomická situácia sa zlepšuje a vidíme aj postupné oživenie záujmu spotrebiteľov o úverovanie.

Európske bankové trhy sú kvôli Grécku nervózne. Ako to pociťujú slovenské banky?

Slovenské banky priamo do gréckych dlhopisov, až na niektoré výnimky, neinvestovali. Hlavnú časť ich portfólia cenných papierov tvoria dlhopisy Slovenska a tieto situáciou v Grécku neboli ovplyvnené.

Zaznamenali ste menšiu dôveru Slovákov voči euru? Nemajú väčšiu tendenciu prevádzať svoje úspory na iné meny?

Nie, nezaznamenali sme zníženie dôvery voči euru, ani presuny úspor do iných mien ako je jednotná európska mena.