Hlavná stránkaPodnikanie a prácaKeby som mal 20, nehľadal by som si prácu, ale blokoval ulice

Henri Malosse: Keby som mal 20, nehľadal by som si prácu, ale blokoval ulice

Zdroj: EESC

(04.01.2012)

Prezident skupiny zamestnávateľov Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru Henri Malosse v rozhovore pre European Stagiaires Journal hovoril o súčasnej situácii mladých, ich vysokej nezamestnanosti, ale aj o tom, čo v dnešných časoch hľadajú zamestnávatelia, prečo považuje konanie Európskej komisie za hru na mŕtveho chrobáka a prečo by odišiel z Európy, keby mal dnes 20 rokov.

Rozhovor uverejňujeme v spolupráci s portálom Opens external link in new windowEuropean Stagiaires Journal.

Pozadie

Henri Malosse je prezidentom skupiny zamestnávateľov Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) od roku 2009. EHSV je poradným orgánom Európskej únie. Zastupuje hospodárske a sociálne záujmy troch skupín v Európe: zamestnávateľov, zamestnancov a rôzne ďalšie  záujmové skupiny (ako NGOs alebo profesionálov).

Ak sa lepšie pozrieme na vašu kariéru, vidíme, že väčšinu svojho života ste zasvätili rozvoju podnikateľského prostredia v Európe. Prečo ste sa rozhodli nasledovať túto cestu?

Všetko v mojom živote je skôr zasvätené Európe. Európa je moja vášeň, Európa je môj záväzok. Nemyslím si však, že na Európe je možné postaviť kariéru. Keď pracujem, beriem to skôr ako záväzok aktívneho Európana. Som veľmi hrdý na to, že reprezentujem zamestnávateľov, no mojim najväčším cieľom je pracovať na rozvoji európskej integrácie, v ktorú plne verím. Keď som mal 13 či 14, už vtedy som sa zaujímal o francúzsko-nemecké vyrovnanie. A keď som mal 20 a železná opona rozdeľovala Európu, bolo pre mňa omnoho jednoduchšie získať víza a cestovať, ako pre mojich známych z východu. Vzal som auto a šiel do Poľska a bývalého Československa. No priatelia, ktorých som tam spoznal to také ľahké nemali. Preto dnes vidím obrovský európsky úspech v tom, že väčšina z nás v Únii nepotrebuje víza a hranice boli zrušené. Preto aj ja podporujem snahy o zjednocovanie Európy bez hraníc. V tomto som získal podporu zamestnávateľov a podnikateľov v Európskej únii.

Avšak situácia je veľmi komplikovaná najmä pre mladých ľudí, ktorí sa snažia nájsť uplatnenie a zamestnanie. Prečo je podľa vás dnes tento problém ešte viditeľnejší ako kedykoľvek predtým?

Myslím si, že doteraz bola spoločnosť vždy omnoho mladšia. Dnes staršia spoločnosť nemá dôveru k mladým. Nedávno ktosi reagoval na moju kandidatúru na prezidenta Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, že som na funkciu príliš mladý. Mám 57 rokov a oni ma považujú za príliš mladého? Prečo by to nemohol byť niekto omnoho mladší ako 60? Niekto 25- či 30-ročný? Pre môjho syna, ktorý má 25 je nesmierne ťažké nájsť si prácu, pretože zamestnávatelia vyžadujú skúsenosti. Je to začarovaný kruh. Napríklad v Indii či Južnej Amerike je výhodou byť mladý. V Európe je to nevýhoda.

Najmä v západnej Európe sa mnohí po doštudovaní predierajú na svetlo z jednej neplatenej stáže do druhej. Myslíte si, že rozličné stáže a dobrovoľníctvo by mohli byť riešením pre mladých na získanie skúseností?

Nemám rád zamestnávateľov, ktorí ponúkajú neplatené stáže. Stážisti by mali byť platení. Bez peňazí to jednoducho nie je spravodlivé. Znamená to len, že rodičia financujú svoje dieťa ďalej, čo nie je rovné. Niektoré rodiny si to môžu dovoliť, väčšina však nie. Preto považujem tento model v Európe za nevhodný.

Čo teda zamestnávatelia na trhu práce hľadajú a požadujú dnes?

Nanešťastie, zamestnávatelia dnešných dní majú problémy uplatniť vlastnú sebadôveru do svojej praxe a vidieť ju v budúcnosti. Keďže si sami neveria, dúfajú, že ich zachráni niekto, kto má viac skúseností. Aj napriek tomu, že dnes nie je hospodársky rozvoj Európy v porovnaní s celým svetom zlý, kvôli tomu, že európske inštitúcie a najmä Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »nie sú aktívne, podnikateľské prostredie je zlé, lebo zamestnávatelia mu jednoducho nerozumejú. Pozrite sa na Brusel – nie je tu žiadna jasná správa, žiadne vedenie. Kde je Barroso? Nedávno som mal príhovor na našom plenárnom stretnutí, kde som žiadal, aby nám Barrosa vrátili späť. Kde je, lebo ho nikde nevidíme. Potrebujeme vedenie a silu, no dnes máme len nedôveru v seba samých. A v kombinácii so starnúcou populáciou je výsledkom nedostatok dôvery v mladú generáciu. To je však absolútne neprijateľné!

Čo by ste dnes, v situácii ekonomickej nestability a neistoty, robili, ak by ste mali 20? Ako by ste mohli získať zamestnanie?

Myslím, že keby som mal dnes 20, nehľadal by som si prácu, ale išiel by som blokovať ulice. Bol by som revolucionárom, lebo dnešná situácia je neakceptovateľná a neudržateľná. Človek by predsa nemal prosiť o prácu.

Ako by ste však dokázali uživiť seba a svoju rodinu?

Bol by som nútený presťahovať sa na iné miesto, opustiť Európu a odísť niekam, kde si mladú generáciu ešte stále vážia, možno do Spojených štátov alebo Južnej Ameriky. Svojmu synovi som poradil, aby šiel do východnej Európy. Stále to tam nie je ešte také zlé, ako tu v západnej časti. Ľudia sú k mladým ústretovejší, najmä vďaka politickým zmenám spred dvadsiatich rokov. Omnoho mladší ľudia sú v politike a lepšie sa s nimi aj zaobchádza. Toto je môj pocit, možno sa mýlim.

Nedávno ste oznámili svoju kandidatúru na prezidenta EHSV. Aké by boli vaše ciele v tejto funkcii?

Mám na to dve odpovede. Po prvé, v čase krízy by sme mali pracovať spoločne. Na opätovnom spriemyselňovaní Európy musia spolupracovať členské štáty, súkromné spoločnosti i európske inštitúcie. Nemali by sme nechať všetok priemysel opúšťať Európu. Keď máme pasívnu obchodnú bilanciu, strácame prácu a nič neprodukujeme. Preto by podpora mala prichádzať z európskej úrovne, najmä v oblasti inovácií, vzdelávania a reindustrializácie. Bol by som rád, ak by všetky výbory iniciovali tieto tri opatrenia.

Po druhé, rád by som sa zameral na podporu projektov, ktoré stavajú na koncepte európskej identity, čo je pre mňa kľúčové. Vďaka mojim cestovateľským zážitkom, minulosti a znalosti jazykov dnes vidím, že európska identita je niečo, na čo možno byť hrdý. Som Francúz a na to môžem byť hrdý. No môžem byť hrdý aj na Európu za to, čo za ostatných šesťdesiat rokov dokázala: mier, Schengen, proces rozširovania, Európa už nie je rozdelená.  Rád by som staval na tom. Napríklad, súkromná firma by mala byť hrdá na to, že je európska a preto si vyvesí pred budovu európsku vlajku. Tiež by som tento koncept identity rád vniesol aj do turizmu. Napríklad Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »je nádherná krajina, no opýtajte sa vo Francúzsku, kto vie niečo o Slovensku. Možno si budú myslieť, že je to niekde blízko Ruska a majú tam ľadové medvede. No nebudú o tejto krajine vedieť, aká je prekrásna. Preto musíme podporovať aj cestovanie po Európe, aby sa Európania dozvedeli o Európe čo najviac. 

Aké priority máte v oblasti mládeže a nezamestnanosti mladých?

Jeden z mojich plánov v prípade, že ma zvolia – hneď po tom, ako navštívim rodisko Jeana Monneta, aby som si pripomenul naše korene – overím si všetky priority pri zamestnávaní mladých a náš pracovný program by som chcel prerokovať so zástupcami mladých. Európania už európskym inštitúciám neveria. Preto musíme pripraviť projekt európskej identity, kde by sa EHSV mohol stať miestom, v ktorom by občania mohli vyjadriť svoje nádeje a my by sme ich mohli uistiť, že pritlačíme v týchto smeroch na Európsku komisiu, Radu a Parlament.

Sú tieto priority aj akýmisi riešeniami súčasnej krízy?

Myslím si, že riešenie krízy spočíva v dvoch veciach. Prvou sú konkrétne a jednotné kroky EÚ, členských štátov a súkromného sektora, ktoré povzbudia európsku ekonomiku, priemysel, inovácie, združenia, prepojenie medzi firmami a univerzitami, výskum a vývoj. A tieto rozhodnutia by sa podľa mňa už nemali diať na národných úrovniach. Ak budeme pracovať spoločne, niečo môžeme dosiahnuť a môžeme súťažiť s Amerikou či Čínou.

Druhou vecou je spojenie občanov s tým, čo EÚ robí. Kancelárka Merkelová a prezident Sarkozy chcú novú európsku zmluvu. No ak by sa opýtali na názor verejnosti, odpoveď by bola nie. Ľudia nedovolia, aby za nich Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »rozhodovali.  Musíme sa snažiť urobiť občanov Únie hrdými na to, čo sa v Európe deje. Preto práve projekt výstavby európskej identity vidím ako kľúčový spôsob záchrany kontinentu.

Nakoniec trochu vizionárska otázka. Ako vidíte Európu povedzme o 50 rokov?

Môžem vám ponúknuť dva scenáre: pozitívny a negatívny. Pozitívne vidím v budúcnosti Európu ako Spojené štáty európske. Možno nie podľa modelu USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk » ale skôr podľa Švajčiarska – ako konfederáciu štátov.

Na druhej strane je najhorší scenár. Mám rád kinematografiu a pred niekoľkými rokmi som videl jeden nezávislý film, ktorý natočili Afričania, nepamätám sa z ktorej krajiny. Bolo to sci-fi o tom, ako bude svet vyzerať v roku 2050. V Afrike sa zjednotili všetky krajiny, majú spoločné inštitúcie a stala sa veľmi bohatou. Európa vyzerá príšerne: vrátila sa k nacionalizmu, chudobe a rôznym druhom konfliktov medzi krajinami. Európa bola rozdelená. Európania tak vzali lode a cestovali do Afriky za prácou. V Afrike tak bolo mnoho bohatých ľudí s dobrými autami a drahým životným štýlom. Bieli upratovali ulice. Prajem Afrike to najlepšie, ale nič také si neželám pre Európu.

S Henrim Mallossom hovorila Lucia Mrázová.

 



Text v anglickom jazyku nájdete na tomto odkaze.

SPONZOR SEKCIE

Reklama

PARTNERI

EEN AmCham

Komentár

Štefan Füle (10.10.2014)

Rozširovanie - súčasť genetického kódu EÚ?

Rozširovanie - súčasť genetického kódu EÚ?

Právny štát, správa hospodárskych záležitostí a reforma verejnej správy sú základné piliere politiky rozširovania EÚ. Píše eurokomisár pre rozširovanie Štefan Füle

© 2003-2014 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. ISSN 1337-0235