• Podnikateľské prostredie sa vplyvom krízy všade vo svete radikálne zmenilo. Akým hlavným výzvam v súčasnosti čelia slovenské malé a stredné podniky?

Po nástupe hospodárskej krízy zaznamenáva priemyselná výroby z dôvodu zníženia domáceho a najmä zahraničného dopytu výrazný pokles, ktorý sa prejavil najmä postupným znižovaním tržieb a kulminoval v decembri 2008 až januári 2009. Náznak zlepšovania bol zaznamenaný vo februári až marci 2009, avšak v apríli a máji opätovne nastal mierny pokles.

MSP na Slovensku sú pod tlakom z dvoch strán. Jedna je strana dopytu a druhá financovania. Výsledkom takéhoto dvojitého tlaku na MSP môžu byť problémy so solventnosťou a bankroty. Najrizikovejšie faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť závažných problémov u podnikov sú - prepojenie so zahraničnými trhmi, produktová orientácia MSP a dĺžka návratnosti investícií.

Napriek vysokým rizikám to však môžu byť práve MSP, ktoré najvýznamnejšie prispejú k ozdraveniu slovenského hospodárstva. Svojou schopnosťou rýchlo sa prispôsobiť dokážu aj rýchlo reagovať na nové podmienky na trhu a upravovať svoju produkciu podľa zmenených potrieb odberateľov či konečných spotrebiteľov. Dôsledky krízy na MSP preto vláda SR starostlivo monitoruje a vyvíja aktivity na ich zmiernenie a rýchle ozdravenie tohto strategického segmentu.

• Na čo sa firmy najviac sťažujú?

Na problémy s dočasnou likviditou, sprísňovanie úverových štandardov bankami, vysoké odvodové a daňové zaťaženie, administratívne prekážky, nestabilitu a nejednoznačnosť zákonov, súdne prieťahy a vymožiteľnosť práva a podporu proexportných aktivít.

• Vláda prijala niekoľko opatrení na podporu MSP najmä v oblasti úverového toku, daňovej politiky či politiky trhu práce. Dajú sa už vplyvy opatrení v praxi vyhodnotiť?

Opatrenia splnené za prvý štvrťrok 2009 výraznou mierou prispeli k podpore rozvoja, resp. udržania priaznivého podnikateľského prostredia, k podpore zvýšenia domácej spotreby, k zamedzeniu druhotnej insolventnosti a dostupnosti voľných finančných zdrojov (likvidity) pre MSP, živnostníkov a SZČO. Implementácia týchto opatrení už prebehla, avšak kvantifikovať ich dôsledky bude možné až keď dôjde k realizácii efektov týchto opatrení.

• Zaznamenali ste už zvýšený počet bankrotov?

Táto otázka je skôr v kompetencii Ministerstva spravodlivosti SR. Môžem len poukázať na pokles v počte živnostníkov za prvý štvrťrok 2009 z počtu 418 221 na 414 631. Na druhej strane je treba zvýrazniť, že v tom čase narástol počet právnických subjektov o cca 2200.

• Európska únia vyvíja niekoľko iniciatív v snahe o podporu podnikania skupín najviac zasiahnutých krízou čiže mladých a nezamestnaných. Majú Slováci väčší záujem podnikať?

Pre mladých a začínajúcich podnikateľov je najdôležitejší výber predmetu činnosti z pohľadu reálnosti biznis plánu a počiatočný kapitál, ktorý väčšina mladých nemá a tiež nemá žiadne iné možnosti ručenia. Avšak pre toho, kto má reálny zámer a snahu podnikať sú na Slovensku vytvorené podmienky a možnosti pre pomoc. Stačí sa obrátiť na Národnú agentúru pre rozvoj malého a stredného podnikania, ňou zriadené inkubátory alebo aj na Slovenskú záručnú a rozvojovú banku, ktorá poskytuje neobvyklé ručenie.     

• Ako je to na Slovensku napríklad s podnikaním žien? Ženy tiež patria medzi najviac zasiahnuté skupiny...

Podnikanie žien v podmienkach Slovenska ovplyvňujú výrazné regionálne disparity. Jednou z  možností riešenia medziregionálnych rozdielov je stimulovanie podnikateľského prostredia.

Hoci postupne rastie celkový počet podnikateľov na Slovensku, zaostávame za krajinami EÚ a nárast počtu nových podnikateliek nedosahuje nárast podnikateľov mužov. Z demografického hľadiska je podiel mužov a žien takmer vyrovnaný, ale nie vo všetkých vekových pásmach. Ženy podnikateľky sústreďujú svoju činnosť najmä v odvetví služieb a zriedkavo v priemyselných odvetviach. V roku 2008 zastúpenie žien v podnikateľskom prostredí tvorilo približne 25 % - 27 %.  

• Čo si myslíte o strategickom pláne napríklad Írska zmeniť sa na vedomostnú ekonomiku (smart economy)? V Koncepcii obnovy hospodárskeho rastu SR sa píše o podobnom smerovaní Slovenska. Akým spôsobom by teda bolo možné postaviť Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »do tejto roviny?

O taký cieľ, aký si stanovilo Írsko Írsko patrilo medzi najchudobnejšie krajiny Európy, vďaka viacerým špecifikám však dokázalo plne využiť výhody členstva a dostať sa na ekonomicky medzi špičkových európskych hráčovviac na www.EuropskaUnia.sk » sa zaujíma takmer celá Európska únia. Tento cieľ je dlhodobý a veľmi úspešným príkladom je Fínsko Fínsko vstúpilo do EÚ pomerne neskoro - počas studenej vojny mu jeho pozícia "medzi dvoma blokmi" neumožňovala aktívne vstupovať do integračného procesu vo vtedajšej západnej Európe. viac na www.EuropskaUnia.sk » ktoré sa začalo zaoberať touto myšlienkou pred 15 rokmi. Samozrejme aj na Slovensku si uvedomujeme, že komparatívna výhoda lacnej pracovnej sily už na investorov neplatí, veď najmä z dôvodu prechodu na euro, sú náklady na pracovnú silu v rámci V4 druhé najvyššie, a preto je životne dôležité prejsť z výrobnej ekonomiky na znalostnú. Slovenská vláda si ale uvedomuje, že iba obyčajné „napumpovanie“ finančných zdrojov do systému nestačí, ale najprv je potrebné tento systém zefektívniť a zabezpečiť aby bol funkčný. Z toho dôvodu boli v poslednom období prijaté viaceré legislatívne úpravy, najmä v oblasti vzdelávania.     

• Kríza mala negatívny vplyv aj na rizikový kapitál, životne dôležitý pre inovatívne podniky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou vedomostných ekonomík. Aký je súčasný stav takýchto firiem u nás?

V minulosti stav v oblasti rozvoja inovačných aktivít bol na Slovensku dlhodobo na nízkej úrovni. V hodnotení inovačnej výkonnosti jednotlivých členských štátov EÚ ako aj OECD OECD je skratka pre Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a zastrešuje 30 najrozvinutejších štátov so silnou ekonomikou, ktoré uznávajú hodnoty a princípy demokracie a trhovej ekonomiky. viac na www.EuropskaUnia.sk »patrili Slovensku  priečky na chvoste rebríčkov. Príčin tohto stavu bolo niekoľko. Jednou z hlavných bola nízka angažovanosť štátu pri podpore rozvoja inovatívnosti. Jediné štátne zdroje určené pre výskum, vývoj a inovácie smerovali cez Ministerstvo školstva SR a je len samozrejmé, že toto viac inklinovalo k univerzitnej a akademickej obci ako k podnikateľom. Takže väčšina finančných zdrojov sa stratila v „zásuvkovom“ výskume, ktorý nebol realizovateľný v praxi. V súčasnosti vláda SR rieši tento problém diskusiou a hľadaním nových možnosti s prepojením vedy a výskumu na výrobu.  

• Celoeurópskou iniciatívou na zlepšenie trhového prostredia pre malé a stredné podniky je Small Business Act alebo Zákon o malých a stredných podnikoch, zverejnený v júli 2008 a schválený koncom toho istého roka. Aký pokrok sme urobili v implementácii tejto iniciatívy?

V SR zavádzame do praxe a prijímame opatrenia zohľadňujúce potreby MSP v oblastiach: vzdelávania a odbornej prípravy na podnikateľstvo; zjednodušenia a urýchlenia začiatku podnikania; lepšej legislatívy a regulácie; dostupnosti zručností; zlepšenia on-line prístupu k informáciám; výhod vyplývajúcich z jednotného trhu; zdaňovania a finančných otázok; vytvorenia silnejšieho, efektívnejšieho zastúpenia záujmov MSP na úrovni EÚ a na národnej úrovni. Vláda SR v 2007 schválila ciele a smerovanie Akčného programu znižovania bariér podnikania v SR, ktorého cieľom je zníženie administratívneho zaťaženia v SR o 25 % do roku 2012 ako aj snaha presadiť lepšiu reguláciu na všetkých úrovniach štátnej správy, znížiť administratívne prekážky pre podnikateľov a priniesť značné zlepšenie pre spotrebiteľov.

• Čo je pri princípoch SBA pre Slovensko určujúce?

Slovensko pri SBA vychádza z presvedčenia, že je potrebné oceniť a odmeniť podnikanie a podnikateľov, lebo sú pilierom ekonomiky. Zásada „najskôr myslieť v malom“ by preto mala byť zakotvená do tvorby politiky MSP počnúc reguláciou a končiac verejnou službou. Ak zakladaniu podnikov a ich rastu bránia zbytočné prekážky, je potrebné ich odstrániť.