• Čo sú z vášho pohľadu najväčšie výzvy či problémy, ktorým Rómovia čelia v súčasnosti?

Na Slovensku žije okolo 400 000 až 450 000 Rómov z toho približne 170 000 Rómov v 620 osadách v podmienkach, ktoré môžeme prirovnávať k tretiemu svetu. Tento stav je badateľný vo všetkých sférach života či už  bývania, vzdelávania, zdravia, zamestnania a ďalších oblastiach.

• Zvláda verejnosť a médiá protesty proti Rómom?

Nepokoje, ktoré sú u nás v prípravnej fáze, sú v podstate prejavy občanov, ktorí pociťujú potrebu vyjadriť sa na verejnosti a osloviť ďalších občanov. K tomuto dopomáhajú i média.

• Rómske osady uplynulý týždeň navštívila delegácia Európskej komisie a boli šokovaní, že v 21. storočí v Európe žijú ľudia na úrovni stredoveku. Akou mierou môže naše členstvo v EÚ pozitívne ovplyvniť riešenie týchto problémov?

Slovenská republika prijala integrovaný, horizontálny prístup k riešeniu komplexnej problematiky rómskych komunít a mala by využívať finančné prostriedky EÚ a tak naštartovať dlhodobé systémové kroky bez ohľadu na politické zoskupenie. Cielené využitie národných a európskych zdrojov  by malo dať šancu eliminovať chudobu ako aj segregáciu Rómov a týmto spôsobom zlepšiť podmienky začlenenia sa  do spoločnosti.   

• Projektov na riešenie rómskeho problému je veľa, mnohé však kritizujú, že majú len krátkodobý efekt a z dlhodobého hľadiska nič neriešia. Aký je podľa vás ten správny smer, kam by sa tieto iniciatívy mali zamerať tak, aby mali udržateľný efekt?

História ukázala, že tzv. rómsky problém sa nedá riešiť bez priamej participácie Rómov na všetkých stupňoch. Z dlhodobého hľadiska by bolo efektívne, keby sa  z programového balíka aplikovali overené a úspešné projekty, (realizované v priebehu  posledných 19 rokov ). Tieto sa vykonávali prostredníctvom MVO, štátu, ale i cirkvi.    

Podľa môjho názoru a skúseností je niekoľko programov, ktoré sa začali aplikovať systémovo za pomoci  štátu, napr. projekt Asistent učiteľa, kde štát prevzal po úspešnej pilotnej realizácii projektu myšlienku, ale pri aplikácii v praxi v súčasnej dobe nastala strata hlavnej myšlienky a idey programu.

• Podľa Európskeho panelu pre rómsku inklúziu je to najmä nízka miera vzdelanosti rómskeho obyvateľstva, čo vedie k cyklickej nezamestnanosti, chudobe, zlým bytovým a zdravotným podmienkam...

Populačná krivka na Slovensku ukazuje, že rómske deti budú tvoriť dosť vysoké percento obyvateľstva. Teraz si položme otázku, kto bude vytvárať budúce hodnoty štátu, keď v súčasnosti rómske deti navštevujú špeciálne školy alebo povinnú školskú dochádzku končia v piatej - šiestej triede ZŠ a títo mladí ľudia sú s najväčšou pravdepodobnosťou budúci poberatelia sociálnych dávok, sú nízko kvalifikovaní a ťažko zamestnateľní. V slovenskej vzdelávacej politike, zameranej na integrovaný prístup, sa neaplikujú všetky aspekty, ktoré by mohli pomôcť vzdelávať deti z nízko podnetného prostredia .

Zamestnanosť Rómov na Slovensku je ešte stále na bode mrazu, ešte stále sa nenašlo riešenie ako uplatniť nízko kvalifikovanú silu na trhu práce. Východiskom tohto problému by mohli byť napríklad  sociálne podniky, ktoré sa uplatňujú napríklad v Belgicku  a Nemecku. Tieto štáty majú päťdesiatročnú skúsenosť a dobré výsledky. Myslím si, že finančne efektívnejšie by bolo vytvorenie nových pracovných miest v sociálnych podnikoch. Rómovia by získali pracovné návyky, pozitívne by sa ovplyvnila verejná mienka a v neposlednom rade by sa realizovala prevencia pred negatívnymi spoločenskými javmi, ktoré sa deju na Slovensku.

Aplikácia foriem pre podnikateľské subjekty napr. poskytovanie stimulov zamestnávateľom, ktorí vytvoria pracovné pozície pre nekvalifikovaných pracovníkov je jedným zo spôsobov, ako uplatniť nízko kvalifikovanú silu na trhu práce.

• Možno by sa záležitosti hýbali rýchlejšie, keby mali Rómovia silnejšie politické zastúpenie?

Rómovia z historického hľadiska nemajú vytvorené spoločensko-politické štruktúry čo sa odzrkadľuje i dnes a to dáva šance tzv. samozvaným politikom bez akéhokoľvek mandátu vstupovať a vyjadrovať sa za celú rómsku komunitu.

• Ako by sa to dalo zmeniť?

Keby slovenská politika v momentálnom stave prijala medzi seba rómskych kandidátov na voliteľné miesto, domnievam sa, že by sa obávala poklesu preferencií, to znamená, že Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »ešte nie je pripravené na viacfarebnú politiku.

S Ivanom Makom hovorila redaktorka Zuzana Tučeková.