Európske vlády zavádzajú rôzne podporné schémy, ktoré majú malým podnikom pomôcť v inovačných aktivitách. Ide najmä o daňové úľavy pre investície do vyskumu, otváranie inovačných centier, podporu sietí tzv. business angels a schémy spájajúce malé a stredné podniky s univerzitami.

Nová európska stratégia by mala obsahovať opatrenia týkajúce sa väčšiny spomínaných iniciatív. Podnikateľské skupiny už dávnejšie zdôraznili, že jej súčasťou by mala byť hlavne ochrana patentov.

Významným faktorom pri inováciách v malých a stredných podnikoch je aj dostupnosť rizikového kapitálu (venture capital). Už pred krízou však patril k nedostatkovej súčasti inovačného ekosystému. Okrem toho podniky majú problémy s ochranou svojho duševného vlastníctva a nevedia sa napojiť do európskych fondov určených na podporu výskumu.

Hoci sú národné rozpočty pod tlakom, viaceré krajiny sa snažia zabrániť škrtom v investíciách do výskumu a vývoja, ktoré majú podporiť inovácie. Národné politiky sa v rámci EÚ veľmi líšia, čo by spoločná európska stratégia mala vyriešiť.

Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »plánuje nasledovať nemecký príklad

Inovácie sú vo Francúzsku vnímané ako nedostatočné a miestne malé a stredné podniky potrebujú viac vyvážať. V exporte zaostávajú za talianskymi aj nemeckými. Francúzi v súčasnosti do R&D investujú 2,08 % HDP a chcú pridať.

Plánujú nasledovať nemecký model, ktorý sa zameriava na podporu konkurencieschopnosti malých firiem. Za priority si stanovili patenty a daňové úľavy.

Francúzska asociácia pre inovatívne malé a stredné podniky Richelieu Committee vo svojej júlovej štúdii uvádza, že malé a stredné podniky považujú za dôležitú podporu daňové úľavy a iniciatívu Small Business Act (Zákon o malých a stredných podnikoch).

Podľa konfederácie malých a stredných podnikov CGPME dňové úľavy na výskum sa stali symbolom dobrého regulačného rámca, no zároveň chýba dostatok informácií. Okrem toho podľa  CGPME drobné firmy majú problémy so získavaním financovania, najmä pre svoju veľkosť a tiež daňový systém. Konfederácia pre francúzsky EurActiv okrem toho uviedla, že príliš veľa entít v súčasnosti pracuje na inováciách, čo zastiera jasnú víziu pre malé a stredné podniky.

Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk »chce daňové úľavy pre inovatívne firmy

Georg Schütte, štátny tajomník nemeckého spolkového ministerstva školstva a výskumu v rozhovore pre EurActiv uviedol, že dúfa, že stratégia Európa 2020 pomôže „zaplátať“ inovačnú dieru. Zdôraznil, že užšia spolupráca medzi priemyslom a akademickou pôdou pomôže skomercionalizovať výskumné objavy, teda to, z čoho môžu profitovať aj malé a stredné podniky.

Bund der deutschen Industrie (BDI), hlas nemeckého priemyslu, vyzýva k daňovým úľavám pre firmy investujúce do výskumu. „Inovácie sú budúcnosťou Nemecka. Inovatívne produkty a služby predávané za konkurenčné ceny sú rozhodujúce pri tvorbe pracovných miest, zvyšujú prosperitu a kvalitu života [...] Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »apeluje na členské štáty, aby zavádzali fiškálnu podporu R&D. BDI vyzýva k daňovým úľavám na úrovni 10 % celkových výdavkov firiem na R&D,“ tvrdí BDI.

Dlhodobé investície do výskumu a vývoja v malých firmách v poslednom období neboli prioritou, najmä pre hospodársku krízu. Štúdia o inováciách v nemeckých drobných podnikoch odhalila, že nedokážu naplniť svoj inovačný potenciál pre nedostatok dlhodobého manažmentu inovácií.

Len 30 % spoločností dáva svojim zamestnancom čas potrebný na rozvoj nápadov, kým menej ako 50 % má vôbec definovaný inovačný proces. Okrem toho 50 % má problémy implementovať inovácie dôkladne.

České malé a stredné podniky chcú na inovácie získať viac prostriedkov z EÚ

České podniky sa zhodujú, že majú schopnosti na získavanie väčšieho objemu prostriedkov z európskych fondov na podporu inovácií. „Získavať peniaze na dobré projekty nie je nereálne,“ tvrdí Karel Havlíček z Asociácie malých a stredných podnikov a živnostníkov ČR.

Radim Kudla z technologickej firmy PHONEXIA však tvrdí, že v Čechách nie je dostatočná podpora pre nové podniky. „Ocenili by sme viac podporných programov určených pre start-up-y a malé inovatívne firmy,“ vysvetlil.

Podľa Havlíčka českým firmám v dôsledku finančnej krízy chýbajú prostriedky na financovanie inovácií. „Hlavným cieľom bolo zachrániť potápajúcu loď a nie namaľovať jej komín,“ vysvetlil.

Petr Chládek z Juhomoravského inovačného centra (JIC) zasa upozornil na nedostatočné prepojenie medzi univerzitami a výskumnými inštitútmi. Sťažoval sa najmä na to, že firmy obyčajne nie sú schopné adekvátne naformulovať svoje požiadavky, keď vyjednávajú so školami, ktoré zas nie sú dostatočne flexibilné.

Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »inovácie len objavuje

Podľa údajov z roku 2006 len štvrtina slovenských podnikov aktívne pôsobí na poli inovácií. Väčšina (56 %) z inovatívnych firiem má viac ako 250 zamestnancov a len 19,2 % mikrofiriem (do 50 zamestnancov) a 34,4 % stredných firiem (do 250 zamestnancov) inovuje.

Prieskum European Innovation Scoreboard (EIS) zaraďuje Slovensko do skupiny miernych inovátorov, ktorých inovačná aktivita je pod priemerom EÚ. Čo je zlepšenie oproti predchádzajúcim rokom, kedy sa zaraďovalo medzi dobiehajúce krajiny inovujúcimi hlboko pod priemerom EÚ.

Podľa Inno Policy Trendchart 2009, hlavnými slovenskými slabosťami v oblasti inovačných schopností sú nedostatočné verejné a súkromné investície do R&D, slabé inovovanie v rámci podnikov, patenty a kvalifikovaná pracovná sila.

Slovensko patrilo medzi tie členské štáty, ktoré tvrdili, že cieľ stratégie Európa 2020 dosiahnuť investície do výskumu a vývoja na úrovni 3 % HDP je nedosiahnuteľný.  Základným problémom je chýbajúca infraštruktúra pre inovácie a nedostatok rizikového kapitálu. Okrem toho na Slovensku chýba synergia medzi médiámi, vládnymi programami, mimovládnymi organizáciami, malými podnikmi a univerzitami, čo sú najdôležitejšie faktory prispievajúce k inovatívnemu potenciálu regiónu. Univerzitné spin-off-y sú preto neviditeľné a chýba platforma pre financovanie raných štádií podnikov – seed a early-stage.

Inovatívne nápady sú síce publikované, ale nerealizované. Business angels sú veľmi zriedkaví a neorganizovaní. Fondy rizikového kapitálu operujúce na Slovensku fungujú zväčša ako audítori a neposkytujú potrebný know-how a kontakty.

Zlepšiť túto situáciu by mal aj nový program BISMES  - Podpora inovácií v malých a stredných podnikoch, ktorý koordinuje Národná agentúra pre rozvoj malých a stredných podnikov NADSME Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania je založená na podporu rozvoja a rastu malého a stredného podnikania (MSP) v Slovenskej republike so zreteľom na štátnu štrukturálnu, priemyselnú, technickú, regionálnu a sociálnu politiku.viac na www.EuropskaUnia.sk », člen siete EEN a je financovaný z Rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP).

Cieľom projektu je zvýšiť povedomie malých a stredných podnikov o inováciách, posilnenie regionálnej spolupráce medzi rôznymi poskytovateľmi služieb, poskytovanie potrebných informácií o inováciách a ich financovaní a podobne.