„Hľadáme cestu ako vytvoriť právnu normu, ktorá by upravovala stáže,“ tvrdí podpredsedníčka Hospodárskeho a sociálneho výboru (EESC) Anna Marie Darmaninová. „Jedným z týchto nástrojov by mohla byť aj občianska iniciatíva,“ dodáva.

Hospodársky a sociálny výbor, v ktorom zasadajú zástupcovia zamestnávateľov, odborov a občianskej spoločnosti, je poradným orgánom európskych inštitúcii. Jeho názor nie je pre Európsku komisiu, Parlament či Radu právne záväzný.

Po prijatí Lisabonskej zmluvy došlo k posilneniu niektorých jeho právomocí. EESC môže v rámci Európskej občianskej iniciatívy odštartovať petičnú akciu. Ak sa pod petíciu podpíše milión občanov z celej EÚ, musí sa ňou Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »zaoberať. Iniciatíva tak môže viesť k zmene európskej legislatívy či vzniku novej právnej normy. Je však na Komisii, či sa nakoniec rozhodne návrh predložiť.

„Mali by sme zneužívanie stáží zastaviť. Pokiaľ k nim dochádza mimo formálneho vzdelávacieho programu, mali by byť riadne zaplatené,“ prehlásil Darmanin na maltskej konferencii, ktorá sa venovala participácii mládeže v ekonomike a politike.

Stáže sa za posledných desať rokov stali v Európe bežnou záležitosťou a mnohým mladým ľuďom uľahčili vstup na pracovný trh.

Podľa kritikov však dochádza k ich zneužívaniu. Mnohé firmy podľa nich iba využívajú neplatených stážistov na prácu, ktorú by inak museli urobiť bežní platení zamestnanci. Vzhľadom na rast nezamestnanosti v Európe sa zvyšuje aj riziko straty sociálnych práv.

Nezamestnanosť mladých je tradične nad priemerom

Podľa údajov Eurostatu sa dnes nezamestnanosť mladých ľudí pohybuje okolo 20 %. To je viac ako dvojnásobok nezamestnanosti celej práceschopnej populácie.

Hospodárska kríza zároveň viedla k zhoršeniu sociálnych podmienok mladých ľudí. Mladí ľudia preto zakladajú mládežnícke organizácie, ktoré protestujú proti súčasnej situácii. Tento trend sa prejavuje najmä v krajinách, ktoré kríza zasiahla najviac, konkrétne v Španielsku. Tam je nezamestnanosť mladých ľudí podľa aprílových údajov na úrovni 44,4 %.

Niektorí obhajcovia práv mladých ľudí poukazujú aj na nízku mieru zastúpenia mladých ľudí v riadiacich orgánoch verejného a súkromného sektora. Požadujú preto zavedenie kvôt, ktoré by túto nerovnováhu napravili.

Charta práv stážistov

Návrh Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru kopíruje do značnej miery iniciatívu Európskeho fóra mládeže (EYF), ktoré zastupuje 98 mládežníckych organizácii z celej Európy. EYF vypracovalo tzv. chartu kvalitnej stáže. „Stáže, ktoré sa vykonávajú mimo formálneho vzdelávania, by mali byť založené na právnej zmluve, v ktorej bude uvedená dĺžka stáže a odmena,“ píše sa v dokumente.

EYF spustilo nedávno internetový dotazník, kde sa mladí ľudia môžu k pracovnému návrhu charty vyjadriť. Akonáhle bude príprava dokumentu ukončená, zašle ju EYF Európskej komisii. Tým chce iniciovať verejnú diskusiu.

Na začiatku júna predstavil komisár pre sociálne otázky László Andor zoznam odporúčaní pre zlepšenie hospodárskych a sociálnych podmienok v členských krajinách EÚ. Jedna z nich sa týkala aj nezamestnanosti mladých ľudí. Podľa Andora je potrebné sa zamerať na zmluvy, ktoré mladým ľuďom neposkytujú dostatočné istoty.

Záležitosti okolo mládeže spadajú pod kompetencie komisárky pre vzdelávanie Androully Vassilliouvej. Tá sa však k otázke povinne platených stáži stavia opatrne. „Musíme sa postaviť proti akejkoľvek forme zneužívania (stážistov), ale nemôžeme zároveň zamestnávateľov odrádzať od toho, aby mladým ľuďom dávali príležitosť,“ povedal hovorca komisárky Dennis Abbot.

Volebné právo od šestnástich?

Európske fórum mládeže má v pláne ešte jeden projekt, ktorý by mohol zlepšiť zapojenie mladých ľudí do politického života. Nízkej účasti na voľbách by mohlo pomôcť zníženie hlasovacieho práva na 16 rokov.

Od šestnástich rokov môžu ľudia voliť iba v Rakúsku a v niektorých spolkových krajinách Nemecka (tam sa to avšak týka iba miestnych volieb). Väčšinou získa človek hlasovacie právo keď dosiahne vek 18 rokov.

„Právo voliť predstavuje kľúčový prvok participácie na demokratických procesoch. Pokiaľ dáte mladým ľuďom reálny vplyv, prinúti ich to k účasti na rozhodovacích procesoch,“ tvrdí Letizia Gambini z EYF. Cieľom fóra je rozšíriť hlasovacie právo ešte pred najbližšími voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2014.

Tento cieľ sa môže zdať prehnane ambiciózny. Niektoré pasáže Lisabonskej zmluvy však môžu dodať mladým ľuďom argumenty. Článok 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie hovorí, že „činnosť Únie je zameraná na (...) podporu účasti mladých ľudí na demokratickom živote Európy“.