„Najdôležitejšie je sprísnenie pravidiel pre označovanie krajiny pôvodu a jasné kritériá pre to, kedy možno použiť označenie „Made in“,“ uviedol Toine Manders, holanský liberálny poslanec. Podľa neho nové označenie krajiny pôvodu nebude také zavádzajúce. Aby sa výrobok mohol označiť štítkom „Made in“, musí v danej krajine prejsť minimálne dvomi zo štyroch výrobných a spracovateľských štádií.

„Znamená to, že nemôžeme tvrdiť, že tovar bol vyrobený napríklad v Taliansku, keď ho v krajine spracovali len z jednej štvrtiny,“ dodala talianska poslankyňa Lara Lomiová z radov ľudovcov.

S niektorými novými opatreniami sa však spája riziko obchodných sporov. „Niektorým bude také označovanie pripadať ako protekcionizmus,“ podotkol nemenovaný zdroj z Parlamentu a dodal, že „opatrenie nebolo zamerané proti čínskym produktom“.

Štítky „Made in“ doteraz neboli na území EÚ nijako ošetrené a označovanie bolo dobrovoľné. V praxi ich používanie určovali legislatívy členských štátov. Prísne pravidlá pre označovanie platia napríklad v USA, Kanade a Japonsku.

Komisár pre priemysel Antonio Tajani Podpredseda Európskej komisie zodpovedný za dopravu (2008-2009), nahradil Franca Frattiniho.viac na www.EuropskaUnia.sk »vyhlásil, že Únia musí prijímať podobné antidumpingové opatrenia proti ázijským výrobkom, ktorých cenu určuje lacná pracovná sila.

Návrh novej legislatívy o textíliách prijali poslanci spolu s ďalšími dodatkami Európskej schémy označovania výrobkov. Zjednodušili napríklad proces registrácie, ktoré predlžuje cestu nových tkanín na európsky trh. V súčasnosti sa v EÚ predáva 48 typov vláken (18 prírodných a 30 syntetických), ktoré podliehajú komplikovanej registrácii. Aby sa z návrhu stala platná legislatíva, potrebuje ešte požehnanie ministrov dvadsať sedmičky. Pred piatimi rokmi ministri zablokovali podobný návrh, ktorý sa však netýkal len oblečenia.

Zákonodarcovia okrem toho požiadali Komisiu, aby do dvoch rokov vypracovala návrh legislatívy pre prípad, že by bolo potrebné v EÚ harmonizovať označovanie výrobkov. Návrh by sa mal týkať formátov inštrukcií o starostlivosti o výrobok, konfekčnej veľkosti a tiež stanoviť sociálne a ekologické pravidlá výroby.