Pri vyjasňovaní priorít pomoci malým a stredným podnikom Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »uviedla, že vytvorí schému poradenstva (mentoring) pre podnikateľky v najmenej desiatich členských krajinách. Táto myšlienka sa objavila viac ako pred rokom a ako model by mala slúžiť existujúca Európska sieť podnikateliek – ambasádoriek.

„Komisia už urobila veľa, ale ak sa chceme dostať zo súčasnej krízy, potrebujeme urobiť viac,“ povedal v stredu na tlačovej konferencii Komisár pre priemysel a podnikanie Antonio Tajani.

Firmy s menej ako 250 zamestnancami tvoria viac ako dve tretiny pracovného trhu v Európe a sú hnacím motorom rastu hospodárstva.

Presné údaje o počte podnikateliek chýbajú, ale predpokladá sa, že ženy vlastnia menej ako 30% podnikov v Európe. Brusel hľadá cesty ako bojovať s finančnými a sociálnymi výzvami, ktoré ženy odrádzajú od vedenia vlastných firiem a snaží sa uvedený podiel zvýšiť.

Programy už existujú

Hlavnou iniciatívou Komisie pre podporu žien na začiatku je Európska sieť na podporu podnikateliek (WES), v ktorej je zastúpených 31 krajín (EÚ-27, Chorvátsko Chorvátsko je jednou z bývalých juhoslovanských republík, vojnou poškodená ekonomika sa však rýchlo zotavuje aj vďaka príjmom z turistického ruchu a zahraničným investíciám.viac na www.EuropskaUnia.sk », Island Počas studenej vojny bol Island strategickým vojenským oporným bodom pre Spojené štáty. Krajina nemá vlastné ozbrojené sily. Pre ekonomiku je stále dôležitý rybolov, krajina je známa aj širokým využívaním geotermálnej energie. viac na www.EuropskaUnia.sk », Nórsko Vzťahy Nórska s EÚ sú riadené predovšetkým Dohodou o Európskom hospodárskom priestore. Tá rozširuje legislatívu jednotného trhu EÚ na Nórsko, Island a Lichtensteinsko, s výnimkou sektoru poľnohospodárstva a rybolovu.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Turecko Krátky popis histórie vzťahov Turecka a Európskej Únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »). Cieľom projektu je „zviditeľniť existujúce podnikateľky a vytvoriť klímu vhodnú na zvýšenie počtu podnikateliek“.Vznikla na základe švédskej iniciatívy v roku 2000. Avšak posledná výročná správa o aktivitách na stránkach Komisie je ešte z roku 2008 a prispelo do nej len 15 krajín.

Najvýznamnejším programom Komisie je Európska sieť podnikateliek – ambasádoriek, ktorá bola spustená v októbri 2009 za švédskeho predsedníctva. Skupina desiatich krajín, vrátane Slovenska, vybrala 150 ambasádoriek, ktoré tvoria cezhraničnú sieť, zdieľajú svoje skúsenosti a osvedčené postupy a inšpirujú ženy, aby sa stali podnikateľkami.

Podľa zúčastnených je program úspešný v tom, že zviditeľnil podnikateľky a povzbudil ďalšie, aby ich nasledovali.

„Je to česť byť považovaná za tak dôveryhodnú, aby som mohla osloviť skupinu žien,“ uviedla Liz Cassidy, jedna z írskych ambasádoriek. „Jedným z vrcholov bol výlet do Bruselu na konferenciu zameranú na podnikateľky, zosúladenie súkromného a pracovného života. Bolo to skvelé stretnúť sa ďalšími ženami a vymeniť si skúsenosti.“

Stanislava Drusková, vedúca oddelenia služieb pre MSP v Národnej agentúre pre rozvoj malého a stredného podnikania pre EurActiv uviedla: „Slovenské ambasádorky, ako aj mnohé potenciálne podnikateľky, tj. účastníčky seminárov, konferencií i individuálnych stretnutí s ambasádorkami, dúfali v pokračovanie projektu pod taktovkou Európskej komisie.“

Dodala, že už v októbri 2010 sa hovorilo o možnosti „voľného pokračovania“ projektu.

Zdôraznila, že projekt „Podpora podnikania žien na Slovensku“ je „jedinečný projekt, ktorého cieľom je na základe životných príkladov podnikateliek ambasadoriek stimulovať ženy, aby sa nebáli vziať svoj život do vlastných rúk a sami začali rozhodovať o svojom osude.“

Treba prekonať slabiny programu

Európska sieť podnikateliek – ambasádoriek však má aj svoje slabiny. Členské štáty sa museli vyrovnať s obmedzeným financovaním Komise, ktoré bolo asi 50.000 eur pre každú krajinu, bez ohľadu na rozsah projektu.

Obmedzené finančné stimuly boli podľa Petry Püchner riaditeľky Steinbeis-Europa-Zentrum, ktorá vedie tento program v Nemecku, jedným z dôvodov, prečo sa do programu pôvodne zapojilo len desať krajín.

„Samozrejme, že podporujeme EÚ v pokračovaní tohto programu. A samozrejme, sme požiadali o lepšie financovanie projektu tak aby sme niečo skutočne mohli dokázať,“ uviedla Püchner. „Vždy sa dá urobiť viac.“

V decembri sa táto sieť rozrástla na dvanásť krajín a Komisia tvrdí, že do projektu je zapojených asi 250 ambasádoriek. Avšak toto číslo vydrží asi len krátko, pretože prvé kolo programu tento rok končí.

Stanislava Drusková tiež potvrdila obavy o ďalšiu existenciu programu a kritiku partnerských organizácií v Európe o nedostatočnom financovaní a chýbajúcej koordinácii: „Stretnutia jedenkrát za rok sú nedostatočné a suplujú sa ojedinelými stretnutiami na bilaterálnych podujatiach.“

Marian Mikheil, ktorá riadi švédsku vetvu programu EÚ sa vyjadrila: „Našou hlavnou výzvou v projekte je neexistuje žiadna online platforma vďaka ktorej by sieť ambasádoriek EÚ ľahko a dostupne získala želaný cezhraničný efekt...Nie je jasné, ako by mohli ambasádorky z rozličných krajín spolupracovať,“ vysvetlila.

„Chápem, že v mnohých krajinách sa venujú vytvoreniu vlastnej siete, ale pre nás vo Švédsku, kde už sieť máme, bolo len málo príležitostí pre naše ambasádorky interaktívne spolupracovať s ďalšími naprieč Európou,“ uviedla Mikheil.

Na otázku o online platforme Charlotte Arwidi, hovorkyňa komisára Tajaniho, uviedla, že „v súčasnosti nemáme žiadne plány týkajúce sa platformy, ale sme otvorení nápadom.“

Internetová stránka Komisie nie je aktualizovaná a neobsahuje ani detaily o nových krajinách, ktoré sa do programu zapojili. Londýnska koordinátorka programu o to požiadala 17. februára, avšak stále čaká na odpoveď.

Hovorkyňa eurokomisára uviedla, že nové ambasádorky sa ešte len vyberajú: „Mená nových ambasádoriek budú nahraté akonáhle ich dostaneme“

„V najbližších mesiacoch budú na webe všetky nové mená. Ďalšie časti budú tiež aktualizované v nasledujúcich mesiacoch,“ dodala.

Týkať by sa to mohlo aj portálu Komisie pre podnikanie žien, ktorý, ako upozornila Petra Püchner, obsahuje zoznam udalostí v Európe, ktoré sa konali ešte v období 2004-2007.

„V porovnaní s dneškom bol kedysi impulz silnejší,“ dodala.

Napriek tomu, Komisia verí, že nová schéma pre mentorovanie bude pre podnikateľky prospešná.

„Medzi potenciálnymi podnikateľkami sme uskutočnili prieskum o tom, aké sú bariéry pre vstup, a zistili sme, že predovšetkým ide o nedostatok mentorovania. Mali nápady, ale neboli schopné ich pretaviť do ďalších krokov,“ povedala Carol Brady, projektová manažérka obchodnej komory v Galway, ktorá riadi írsky projekt ambasádoriek.

Pozície

Silvia Martáková, jedna zo slovenských ambasádoriek povedala: „Ambasádorka podnikateliek je fantastická myšlienka. Som veľmi šťastná, že môžem byť medzi takými podnikateľkami.“

Výhodu programu vidí práve v kontaktoch, ktoré získava na konferenciách, no chýba jej „sieť, ktorá nielen združuje ambasádorky ... ale mala by vytvárať medzi sebou väčšiu a prepracovanejšiu komunikáciu a podporu v spolupraci medzi krajinami.“ Ich práca totiž často končí na Slovensku. Za hlavnú nevýhodu tiež označila slabé financovanie aktivít ambasádoriek.

Teréziu Madarovú, ďalšiu ambasádorku, teší najmä pozitívna spätná väzba: „Keď sa Vám dámy, ktorým ste pomohli po čase ozvú so slovami, že Vám ďakujú, lebo ste im zmenili život...Sú to investície, ktoré sa nestratia v žiadnych fondoch, nadáciách.“

Dodala, že spočiatku museli prekonať aj veľkú byrokraciu, teraz zase nie je jasné smerovanie: „Vyzerá to, akoby EK nemala záujem."

Ďalšie kroky

• 2011 – Komisia vydá výzvu pre organizácie, ktoré sa sa chcú zúčastniť na schéme poradenstva