Spotrebiteľský prieskum dánskej obchodnej organizácie (DSK) zistil, že až 60 % dánskych domácností za uplynulý rok aspoň raz nakupovalo pivo alebo tzv. „soft“ nápoje v Nemecku. Ešte pred pár rokmi rovnaký podiel respondentov uvádzal, že nikdy v Nemecku potraviny a nápoje nekupovali.

Veľká časť piva, ktoré je možné kúpiť v Nemecku pochádza v pritom práve z Dánska. Minulý rok dánske pivovary vyviezli do nemeckých prihraničných obchodov 1,2 miliardy jednotiek piva. V roku 2011 dánske domácnosti v priemere kúpili 420 jednotiek piva alebo sódy a tento objem má aktuálne stúpajúci tendenciu.

„Je to njamä v dôeldku zvýšenia daní na špefifické tovary, ktoré dánska vláda zaviedla na začiatku roka. To čo vidíme je toho následkom“. povedal pre EurActiv Claus Bøgelund Nielsen, viceprezident organizácie, ktorá robila prieskum.

S platnosťou od prvého januára 2012 zaviedla dánska vláda vyššie dane na pivo, víno, čokoládu, cukrovinky, sódové nápoje, kávu, čaj a žiarovky. Od apríla zároveň zvýšila zdanenie tabaku.

Vyššie dane rovná sa menšie balenia

Ku kroku zvyšovania daní na špecifické tovary spotreby pristúpilo v minulosti viacero dánskych vlád. Vysvetľovali to ako rozpočtovými tak aj zdravotnými dôvodmi.

V októbri 2011 sa Dánsko Dánsko zakladajúcim členom Severoatlantickej aliancie NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk ». Súčasťou EHS (neskôr EÚ) sa stalo v roku 1973.viac na www.EuropskaUnia.sk »stalo prvou krajinou na svete, ktorá zaviedla daň na mäso, mliečne produkty a jedlý olej.

Podľa DSK má táto „tučná“ daň už vplyv na spotrebiteľské správanie. „V januári a vo februári sme videli nárast objemu potravinových produktov, ktoré Dáni nakupujú v Nemecku“, hovorí Nielsen.

Opatrenia sa najviac dotýkajú potravinárskeho priemyslu. Najväčší producent mliečnych výrobkov v Škandinávii, spoločnosť Arla, zmenšila balenia svojich výrobkov, aby mohla ponechať rovnaké ceny.

„Myslíme si, že je istá hranica, aké zvýšenia ceny možno preniesť na spotrebiteľa“, hovorí marketingový riaditeľ Arla Jakob Knudsed pre noviny Jyllands-Posten.

Nohí výrobcovia potravín sa podobne ako Arla rozhodli zmeniť objemy v jednotlivých baleniach, aby sa vyhli prelomeniu „psychologickej hranice ceny“, ktorá už podľa nich robí produkt nepredajným.

„Je rozdiel či produkt stojí 16,95 korún alebo 21,65 korún (€2,68 a €2,91). Je len prirodzené, že sa snažíme prispôsobiť produkt cenám, ktoré spotrebiteľ očakáva“, hovorí Ole Linner riaditeľ jednej z pobočky zastrešujúcich organizácii výrobcov v Dánsku.

Daň z cukru možno nebude

Priemysel aj trhový analytici predpokladajú, že trend zmenšovania balení bude pokračovať ak vláda zavedie ešte aj avizovanú daň z cukru.

Štát vypočítal, že by mu do štátneho rozpočtu priniesla 1,3 miliardy korún  (€0,17 mld). Podľa denníka Politiken už ale vláda zistila, že takúto daň bude veľmi ťažké implementovať.

Podľa prvého návrhu zákona mala byť daň automaticky pripočítaná k produktu obsahujúcemu cukor na základe jeho celkovej hmotnosti. To by však viac zvýšilo cenu ľahkého jogurtu ako napríklad krémového koláča.

Ďalším problémom pri iných modeloch boli rôzne typy sladidiel, aké sa v potravinovom priemysle používajú. Každý produkt aby potom úrady museli posudzovať individuálne, čo by bolo administratívne nemožné.