Pozadie:

Smernicu o platobných službách prijali po mesiacoch zložitých vyjednávaní v marci 2007. Cieľom legislatívy je vytvoriť skutočný európsky trh pre platby, ktorý by znížil náklady spojené pre obe strany – aj pre spotrebiteľov, aj pre platobné inštitúcie. Z užívateľského hľadiska by to znamenalo, že platby by sa stali efektívnejšími a inštitúcie by boli schopné spracovať viac transakcií.

Vzťahovala by sa pritom nielen na oblasť 27 krajín Európskej únie, ale aj na Island Počas studenej vojny bol Island strategickým vojenským oporným bodom pre Spojené štáty. Krajina nemá vlastné ozbrojené sily. Pre ekonomiku je stále dôležitý rybolov, krajina je známa aj širokým využívaním geotermálnej energie. viac na www.EuropskaUnia.sk » Lichtenštajnsko a Nórsko Vzťahy Nórska s EÚ sú riadené predovšetkým Dohodou o Európskom hospodárskom priestore. Tá rozširuje legislatívu jednotného trhu EÚ na Nórsko, Island a Lichtensteinsko, s výnimkou sektoru poľnohospodárstva a rybolovu.viac na www.EuropskaUnia.sk » Inštitúcie by museli vykonávať platby rovnako rýchlo a s rovnakými nástrojmi ako ich konkurenti a to bez ohľadu na to, kde sídlia a či ide o domácu alebo medzinárodný transfer.

Otázky:

Prevody trvajúce menej ako dva dni miesto piatich pracovných dní? Aj to zahŕňa smernica o platobných službách, ktorú transponovali zatiaľ v 20 z 31 krajín. V prípade omylu alebo sprenevery, by malo byť možné prostriedky získať späť aj osem týždňov po uskutočnení platby. Hoci výhody iniciatívy prevažujú jej slabé stránky, pozorovatelia sa zhodli, že sa nakláňa viac na stranu bánk a kartových spoločností, a nie predajcov, maloobchodníkov či užívateľov.

EuroCommerce, maloobchodná lobby dlhodobo vyjednáva s Európskou komisiou o zrušení mnohostranných výmenných poplatkov (multilateral interchange fees - MIFs), ktoré predajcovia platia za akceptovanie niektorých kariet – pričom za kreditné sa účtuje viac ako za debetné.

„Maloobchodníci by mali mať právo na kompenzáciu, keďže z každej transakcie musia zaplatiť 10 %,“ uviedla Cecile Gregoirová z EuroCommerce. Lobby chcela presadiť, aby mali právo na príplatok, ktorý by kompenzoval náklady za platbu kartou. Mnohé krajiny – napríklad Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk » Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk » Taliansko Taliansko patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Je členom skupiny G-8 a do eurozóny vstúpilo už pri jej vznikuviac na www.EuropskaUnia.sk »– si však zvolili výnimku a predajcovia nemajú na príplatok nárok. „Väčšina maloobchodníkov nechce byť v pozícii, kedy by museli účtovať poplatok navyše, pretože by sa stali nepopulárnymi medzi zákazníkmi,“ dodala Gregoirová.

Marenie cieľov

Výnimky sa teda ukazujú ako kontraproduktívne. Hlavným cieľom smernice bolo podporiť hospodársku súťaž, miesto toho robí zatiaľ opak – najmä na trhu s kartami. Netvrdia to len lobingové skupiny, ale pripúšťa to aj Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk » Trh sa čoraz viac koncentruje v rukách Visa a Mastercard.

Hoci začiatkom roku 2005 banky v Európe začali vydávať karty so širším využitím,  za ich použitie sa však účtovali vysoké poplatky. Preto napríklad vo Veľkej Británii opustili starú národnú schému SWIFT a nahradil ju Maestro. Podobný vývoj zaznamenali aj v Holandsku či Belgicku.

Ochrana dát

Kartové spoločnosti zdôrazňujú, že nové pravidlá dostatočne nepokrývajú spreneveru a podvody pri transakciách. Smernica totiž opäť dáva výnimku a členským štátom ňou umožňuje prijať menej prísne pravidlá o ochrane spotrebiteľa a bezpečnom užívaní elektronických platobných nástrojov.

Dôsledkom toho sa v praxi rozmohlo, že keď podvodníkov chytia, jednoducho zatvoria obchod a prejdú do inej banky, pretože platobné inštitúcie nemajú povinnosť zdieľať dáta s cieľom zabrániť sprenevere, tvrdí Marc Temmerman z VISA. Inštitúcie teda vyzývajú EÚ, aby prijala pravidlá, aby sa takéto informácie mohli vymieňať.

Väčšia fragmentácia

Trhy sú krehké mechanizmy a smernica môže viesť k väčšej fragmentácii, tvrdí Marc Rothemund z bruselského think-tanku CEPS.

„Smernica o platobných službách je veľmi ambiciózna v tom, že chce harmonizovať diverzifikovaný a komplexný trh, bez toho, aby narušila už existujúce mechanizmy,“ vysvetlil.

Napríklad smernica zavádza nové tzv. „platobné inštitúcie“ k už existujúcim kreditným či e-money, čo môže podľa odborníka viesť k nevyrovnanému trhu platieb. Ide totiž napríklad o mobilných operátorov, ktorí nepodliehajú rovnakému dohľadu a kapitálovej primeranosti, čo môže ostatných stavať do nevýhody.

Čo s jednotnou platobnou oblasťou pre platby v eurách (SEPA)?

Od začiatku novembra by mal fungovať očakávaný systém priameho inkasa SEPA, ktorý má znížiť administratívne náklady za cezhraničné platby.

Postupuje však veľmi pomaly a zatiaľ šesť krajín oficiálne požiadalo o viac času na implementovanie schémy do národných bánk. Estónsko Estónsko je najmenším z pobaltských štátov. Nezávislosť od ZSSR získalo v roku 1991, ruské jednotky odišli však až v roku 1994. V roku 1994 vstúpilo, spolu so Slovenskom, do EÚ i NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk »viac na www.EuropskaUnia.sk » Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk » Lotyšsko Podobne ako ostatné dve pobaltské krajiny (Estónsko, Litva), Lotyšsko dosiahlo nezávislosť od ZSSR v roku 1991, ruské jednotky odišli v roku 1994. Členom Únie i NATO sa stalo spolu so Slovenskom v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk » Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk » Švédsko Švédsko sa zapojilo do európskej integrácie až v 90. rokoch a po intenzívnych vnútropolitických diskusiách.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Fínsko Fínsko vstúpilo do EÚ pomerne neskoro - počas studenej vojny mu jeho pozícia "medzi dvoma blokmi" neumožňovala aktívne vstupovať do integračného procesu vo vtedajšej západnej Európe. viac na www.EuropskaUnia.sk »by mali byť hotové budúci rok.

Podľa Elemara Tertaka z Európskej komisie má SEPA napríklad vo Fínsku a Švédsku nízku prioritu, pretože miestne ministerstvá financií nemajú dostatok zdrojov na zavedenie schémy. Ostatné krajiny sa odvolávajú na technické problémy. Podľa Tertaka, oneskorenci, ktorí presiahnu čas dohodnutý medzi EÚ spomenutými šiestimi krajinami budú čeliť vyšetrovaniu.

Pozície:

Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »prijalo zákon o platobných službách na poslednú chvíľu, prezident ho podpísal koncom novembra 2009. "Napriek tomu, že konečna verzia zákona o platobných službách v Slovenskej republike bola schválená pomerne neskoro – až v čase, kedy už banky museli mat pripravene riešenie – VUB banke sa podarilo zmeny implementovať včas. Nemuseli sme tak využívať prechodné obdobie a všetky zmeny sme zaviedli od 1.12.2009," uviedla pre EurActiv Elena Kohútiková, členka predstavenstva a zástupkyňa generálneho riaditeľa VÚB banky.