Zväz hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie SR (ZHŤPG) vyjadril verejne svoj názor a podporil myšlienku európskej energeticko-klimatickej politiky. Slovenskí ťažkí priemyselníci sa pripoja k cieľu znížiť európsku mieru produkcie emisií CO2 o 20% do roku 2020. V prípade, ak sa do boja proti klimatickým zmenám aktívne zapoja aj iné krajiny s rozvinutou priemyselnou výrobou, Slováci sú ochotní prispieť k zníženiu tvorby skleníkových plynov až o 30%.

ZHŤPG však vyzýva európske inštitúcie na také formulovanie politiky, ktoré neohrozí konkurencieschopnosť EÚ a Slovenska vo svete. Varuje pred fenoménom „carbon leakage,“ teda premiestňovania energeticky náročnej výroby z EÚ do tých krajín sveta, v ktorých platia buď benevolentné alebo žiadne emisné limity.

Zachovanie európskej konkurencieschopnosti v systéme nastavenom pre potreby boja proti klimatickým zmenám je možné dosiahnuť iba bezplatným prideľovaním emisných limitov CO2, myslí si slovenský ťažký priemysel. Preto bude odmietať spoplatnené nakupovanie a obchodovanie kvót dovtedy, pokiaľ k systému obchodovania s emisiami nepristúpia aj ostatní konkurenti z tretích krajín.

Vo svojom liste ZHŤPG vyzval Radu, Komisiu a Parlament k nasledovným krokom:

• Okamžite zostaviť zoznam sektorov ohrozených v dôsledku „carbon leakage“ a zapracovať ich do príslušnej smernice.
• Určiť metódu prideľovania emisných kvót, ktorá využíva spravodlivé referenčné hodnoty špecifické pre každý sektor a založené na princípe “znečisťovateľ platí”.
• Priemyslu ohrozenému „carbon leakage“ prideliť emisné kvóty (definované na základe referenčných hodnôt a výroby) zadarmo do výšky 100 %.
• Kompenzovať prenesené náklady za emisné kvóty CO2 súvisiace s výrobou elektriny pre odvetvia s vysokou spotrebou elektriny (napr. recyklovanie ocele) tak, aby sa nezvýšili náklady ostatného energeticky - náročného priemyslu. Vyňať výrobu elektriny a tepla z kogeneračných plynov (priemyselné odpadové plyny vznikajúce pri výrobnom procese) zo systému prideľovania emisných kvót aukciami.
• Iniciovať a zasadiť sa o medzinárodnú dohodu, ktorá zaručí priemyselným konkurentom rovnaké podmienky a bude na nich klásť rovnaké nároky.

Hoci slovenský ťažký priemysel načrtol svoju predstavu a zásadovo odmietol znižovanie európskej konkurencieschopnosti, ak EÚ tzv. klimaticko-energetický balíček schváli, bude sa musieť podvoliť a jeho ustanovenia rešpektovať.

Klimatické ciele sa už od predstavenia myšlienky stretávajú s rozmanitými reakciami. Viacero politických lídrov sa nechalo počuť, že smerovanie politiky nie je úplne správne a môže poškodiť európsky priemysel (EurActiv 14/03/08). Na stranu firiem sa nepriamo postavil aj Johannes Teyssen, viceprezident Svetovej energetickej rady, ktorý upozornil, že mnohé súkromné spoločnosti zo strachu z nárastu emisných nákladov utlmujú svoje investičné a rozvojové aktivity (EurActiv 07/02/08). Návrhy národných kvót CO2 sa ihneď po zverejnení nepáčili viacerým členským krajinám. Preto napríklad Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk » Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Španielsko Španielsko má najväčšie príjmy z cestovného ruchu spomedzi všetkých európskych krajín.viac na www.EuropskaUnia.sk »poslali do Bruselu v januári oficiálne protestné listy (EurActiv 17/01/08).