Šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) dnes počas svojho vystúpenia v Berlíne upozornila, že svetová ekonomika dospela do rozhodujúceho momentu, ktorý si vyžaduje rýchle a kolektívne kroky.

Fond sa snaží posilniť svoju úverovú kapacitu o 500 miliárd USD, do ktorých ráta aj okolo 200 miliárd USD od členských krajín EÚ. V súčasnosti vo svojich rezervách disponuje okolo 380 miliardami USD.

MMF sa od roku 2008 podieľal na pomoci šiestim členským krajinám, vrátane troch štátov eurozóny. Avšak v ohrození sú veľké systémovo dôležité ekonomiky ako Taliansko Taliansko patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Je členom skupiny G-8 a do eurozóny vstúpilo už pri jej vznikuviac na www.EuropskaUnia.sk »a preto fond chce posilniť svoju kapacitu.

Podľa odhadov inštitúcie finančné potreby v najbližších rokoch vo svete dosiahnu bilión USD. „Som presvedčená, že musíme posilniť úverovú kapacitu fondu,“ zdôraznila Lagardeová. Čím dlhšie čakáme, tým sa situácia zhoršuje. Jediným riešením je spoločný krok vpred. Všetci si musíme uvedomiť, že nastáva rozhodujúci moment. Nejde o záchranu jedinej krajiny alebo regiónu. Ide o záchranu sveta od špirály hospodárskeho úpadku,“ dodala.

Kríza solventnosti

Lagardeová uvítala kroky vlád eurozóny na sprísnenie fiškálnej disciplíny a ostatnú intervenciu Európskej centrálnej banky, ktorá pre banky uvoľnila likviditu. Ide však podľa nej len o čiastkové kroky komplexného riešenia.

Podľa šéfky MMF by vo veľkej miere pomohlo zvýšenie objemu trvalého eurovalu ESM a tiež vytvorenie dôveryhodného časového rámca pre jeho zoperatívnenie. Zároveň vyzvala európskych lídrov, aby do dohody o fiškálnej disciplíne, ktorú prijali na decembrovom summite zakomponovali aj určitú formu zdieľania finančného rizika, čo by položilo základy pre vydávanie spoločných európskych dlhopisov.

Najmä v prípade Španielska a Talianska upozornila na riziko rastúcich nákladov na financovanie, ktoré by mohli viesť ku kríze solventnosti. A tá by mohla mať nesmierne dôsledky pre stabilitu systému.

Obrátila sa aj na jednotlivé štáty. K výraznejším krokom vyzvala Spojené štáty, ktoré podľa nej majú osobitnú zodpovednosť ako najväčšia svetová ekonomika. Apelovala aj na rýchlo rozvíjajúce sa a rozvinuté krajiny s prebytkami, aby prijali kroky na posilnenie domáceho dopytu, čím by pomohli aj globálnemu rastu.

Dotkla sa aj najväčšej európskej ekonomiky – Nemecka. Berlín by podľa jej slov mal plynulejšie konsolidovať.

(EurActiv/Reuters)