Medzinárodnú dohodu zatiaľ podpísali okrem štátov EÚ aj USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk » Austrália Austrália udržuje s EÚ dobré obchodné a politické vzťahy. Je jediným štátom sveta, ktorý sa rozprestiera na celom kontinente.viac na www.EuropskaUnia.sk » Kanada Kanada je federatívna krajina v Severnej Amerike, druhý najrozľahlejší štát sveta a člen Commowealthu. S Európskou Úniou má veľmi úzke ekonomické a politické vzťahy.viac na www.EuropskaUnia.sk » Japonsko Japonsko je ostrovná krajina, ležiaca východne od pobrežia Ázie. S Európskou Úniou udržiava obchodné a politické vzťahy, ktoré sú formulované na základe akčného plánu z roku 2001.viac na www.EuropskaUnia.sk » Mexiko, Maroko Maroko má s EÚ uzavretú Asociačnú dohodu a je súčasťou programu Euromed a Európskej susedskej politiky.viac na www.EuropskaUnia.sk » Nový Zéland Nový Zéland je ostrovný štát, ležiaci východne od Austrálie. S EÚ udržuje dobré obchodné a politické vzťahy.viac na www.EuropskaUnia.sk » Singapur, Južná Kórea a Švajčiarsko Švajčiarsko je síce členom EFTA, v referende ale odmietlo participovať na Európskom hospodárskom priestore a jeho vzťahy s EÚ tak riadia bilaterálne sektorové dohody. viac na www.EuropskaUnia.sk » Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »zatiaľ dohodu nepodpísalo. Okrem Slovenska sa k dohode ešte nepripojili ani Holandsko Holandsko patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Spolu s Belgickom a Luxemburskom vytvorilo ešte počas druhej svetovej vojny Benelux, ako regionálne ekonomické integračné zoskupenieviac na www.EuropskaUnia.sk » Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk » Cyprus Cyprus je ostrovný štát rozdelený od roku 1974 na dve časti – tureckú a grécku. Doterajšie pokusy (v minulosti predovšetkým OSN, dnes najmä EÚ) o jeho zjednotenie stroskotali.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Estónsko Estónsko je najmenším z pobaltských štátov. Nezávislosť od ZSSR získalo v roku 1991, ruské jednotky odišli však až v roku 1994. V roku 1994 vstúpilo, spolu so Slovenskom, do EÚ i NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk »viac na www.EuropskaUnia.sk »

Podľa dôvodovej správy je cieľom dohody ACTA vytvorenie medzinárodného rámca, ktorý pomôže v boji proti porušovaniu práv duševného vlastníctva. To má mať negatívny dopad na obchod a konkurencieschopnosť EÚ a tým aj na hospodársky rast a pracovné miesta. Falšovanie a pirátstvo sa týka tovarov, ako sú napríklad značkové odevy alebo záznamy hudobných a filmových diel.

Rokovania o dohode sa začali v Rade EÚ 3. júna 2008. Uzavretá bola 15. novembra 2011. Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »zverejnila svoj posledný návrh 24. júna 2011. V Európskom parlamente je za túto problematiku zodpovedný Výbor pre medzinárodný obchod.

„Obnova európskej konkurencieschopnosti je vo veľkej miere závislá na zvýšení našej inovačnej schopnosti. Preto musíme túto inovačnú schopnosť chrániť na globálnej úrovni a ACTA je krokom práve k tomuto cieľu,“ tvrdí Arnaldo Abruzzini, generálny tajomník EUROCHAMBRES.  

Hlavný spravodajca Európskeho parlamentu Kader Arif rezignoval na svoju funkciu, aby tak vyjadril svoj nesúhlas so štvrtkovým podpisom dohody ACTA a upozornil na problematickosť tohto dokumentu.

Ide o dohodu, ktorá "bude mať zásadné dôsledky pre životy ľudí a napriek tomu sa robí všetko pre to, aby sa k nej Európsky parlament Európsky parlament je jediný priamo volený orgán Európskej únie. 785 poslancov je volených každých 5 rokov voličmi vo všetkých členských štátoch Európskej únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »nemohol vyjadriť...," citoval Arifove slová webový portál iDnes.cz. Každý podľa Arifa Kadera vie, že dohoda ACTA je problematická v otázkach osobnej slobody, v spôsobe, ktorým prenáša zodpovednosť na poskytovateľov internetového pripojenia, ale aj v ďalších sférach.

Vo vyhlásení, ktoré vydal krátko pred odchodom z funkcie, Arif tvrdí, že chce čo najdôraznejšie verejne kritizovať celý proces, ktorý viedol k podpisu ACTA. Podľa jeho slov neboli do procesu príprav dokumentu prizvané žiadne nepolitické organizácie, rokovania boli od počiatku netransparentné a podpis sa bez uvedenia dôvodov opakovane odkladal. "Boli tiež ignorované požiadavky Európskeho parlamentu, ktoré sme mnohokrát predložili," zdôraznil.

Európsky parlament sa chystá v najbližšom období pred konečným hlasovaním organizovať semináre a stretnutia s odborníkmi, zástupcami občianskej spoločnosti a ďalšími zainteresovanými stranami, tak, aby si vypočul všetky názory.

Podľa vyhlásenia strany SaS, ministerstvo hospodárstva nepodporí nič, čo bude viesť k obmedzeniu slobôd jednotlivca. Strana má obavy, či ACTA neobmedzuje základné ľudské práva, ako slobodu jednotlivca, či právo na súkromie. V takom prípade by SaS nepodporila schválenie tejto zmluvy vo vláde, ani ratifikáciu v parlamente.

Európsky parlament  si taktiež nechal o ACTA vypracovať štúdiu. Jej autori bezpodmienečný súhlas neodporúčajú. Na druhej strane by úplné odmietnutie dohody bolo podľa nich vhodné len v prípade, že by dohoda išla výrazne nad rámec súčasného európskeho práva, čo v tomto prípade neplatí. Aj keď v niektorých problematických častiach nad rámec európskeho práva ide.

V štúdii sa tiež konštatuje, že prípadné odmietnutie zmluvy zo strany EÚ by sťažilo pozíciu ostatných štátov. Avšak ACTA sa neteší veľkej podpore ani v ďalších štátoch. Preto sa môže stať, že v Kanade, Austrálii alebo v USA neprejde.

Účinok ACTA by v konečnom dôsledku nemusel byť taký, ako sa zamýšľa. Dôvodom sú podľa autorov štúdie nedostatočné inštitúcie a nižšie štandardy v porovnaní s USA alebo bilaterálnymi a regionálnymi dohodami v rámci EÚ.

(TASR)