Fiškálnu zmluvu chce podpísať 25 krajín
I. Radičová o téme Grécko na januárovom summite EÚ (TASR)
10. február 2012
protesilaos: External and internal factors of the Greek failure
euroletters: Eurostat: Eurozone debt actually decreasing
ukineurope: Britain belongs at the centre of where decisions are made
florianpantazi: EU’s Foreign Policy Assessed
Günter K.V. Vetter: MediaMonitoring: Karpfenteich +USA+Großbritannien
jesus: Triste miseria: la corrupción también está en crisis
North-North Networking Manager
Communications Assistant - Internship
Trh práce v EÚ| CZK | ![]() |
24.985 | ![]() |
| HUF | ![]() |
290.90 | ![]() |
| USD | ![]() |
1.3288 | ![]() |
(26.04.2010)
Hoci sa európska ekonomika čoraz viac orientuje na služby, podľa predstaviteľov priemyselných sektorov, kríza spôsobila, že skoncipovanie európskej priemyselnej politiky je oveľa dôležitejšie ako kedykoľvek predtým.
„Neexistuje prosperujúca ekonomika bez priemyslu. Aj keď je to zrejmé, nie každý si to uvedomuje,“ uviedol Franck Huiban z EADS (Európska letecká, obranná a vesmírna spoločnosť). Podľa neho je hospodárska kríza brutálnym prebudením pre Európu, ktorá orientuje na ekonomiku založenú na službách.
EÚ dnes tvorí 15 % svetovej priemyselnej produkcie, kým ešte v roku 2000 to bolo na úrovni 20 %. Vo Francúzsku priemysel reprezentuje len 16 % HDP, podobne ako vo Veľkej Británii a ešte pred desiatimi rokmi to bolo okolo 22 %. Nemecký priemysel je odolnejší, predstavuje 30 % pridanej hodnoty. Avšak v porovnaní s rozvojovými krajinami sú to zanedbateľné údaje – tie tvoria 52 % svetovej priemyselnej produkcie.
Priemyselná politika je jedným z pilierov európskej integrácie. V roku 1952 vzniklo Európske spoločenstvo uhlia a ocele založené na spolupráci v dvoch kľúčových priemyselných odvetviach. Napriek tomu priemyselná politika nie je pre EÚ prioritou.
Od prijatia Jednotného európskeho aktu v 80-ych rokoch, bolo zavedených viacero iniciatív, ktorých cieľom bolo podporiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Maastrichtská zmluva pripravila základ pre reštrukturalizáciu priemyslu a rozvoj technológií (článok 157).
Avšak ani 50 rokov európskej integrácie neviedlo k skutočnej priemyselnej politike. Ministri zodpovední za priemysel sa v rámci dlhoročnej hospodárskej stratégie Európa 2020 snažia vytvoriť ambicióznu priemyselnú politiku zameranú na udržateľný rast a zamestnanosť.
Návrh, ktorý zverejnili začiatkom marca, však skritizovali za vágnosť obsahu a zameranie na oblasti neustále využívané v politickej rétorike – inovácie, podpora malých a stredných podnikov a udržateľný rast.
Koncom 90-ych rokov EÚ zastávala názor, že by svoj priemysel mala premiestniť za svoje hranice a ponechať si len výskum a vývoj a marketing. Teraz naznačuje, že mení svoj názor. Stratégia Európa 2020 by mala mať osobitnú časť zameranú na priemysel. Nie je však isté ako zaručiť udržateľnosť jej výsledkov.
„Lisabonská stratégia je mŕtva. A aj napriek tomu Európu 2020 vytvárame na základe rovnakého prístupu. Zaručujem vám, že o 10 rokov budeme opäť konštatovať, že sa nám ju nepodarilo naplniť,“ uviedol Rolf Kroker, riaditeľ nemeckého think-tanku Institut der deutschen Wirtschaft.
Huiban upozornil, že pri tvorbe podmienok pre rozvoj európskeho priemyslu hrajú dôležitú úlohu vlády. Poukázal, že napríklad v USA je 15 – 20 % výskumu financovaných z verejných zdrojov. Kroker dodal, že treba nastaviť daňovú politiku zvýhodňujúcu výskumné aktivity.
I. Radičová o téme Grécko na januárovom summite EÚ (TASR)
Radovan Geist (30.01.2012)
Hlavnou postavou dnešného summitu bude Angela Merkel. Do akej miery však „vedie Európu“, a nakoľko len kľučkuje medzi vonkajšími a vnútornými tlakmi?
28.03.2012 - 28.03.2012 Kooperačné podujatie CONECO
23.02.2012 - 23.02.2012 Konzultačný seminár o inováciách, Zvolen
© 2003-2012 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva.