Malé a stredné podniky čelia osobitným prekážkam v snahe preniknúť napríklad na čínsky trh – či už ide o protekcionizmus alebo nedostatky v ochrane duševného vlastníctva. Poukázal na to v rozhovore pre EurActiv Adrian van den Hoven z BusinessEurope.

Podnikateľská loby rastúce obchodné tenzie medzi Európou a Čínou zdôraznila už viackrát v listoch adresovaných Komisii, no van den Hoven verí, že vďaka Lisabonskej zmluve má Brusel dostatok nástrojov na podporu a ochranu podnikov operujúcich za hranicami vnútorného trhu.

Podľa jeho slov sa biznis komunita pýta, či by EEAS (Európska služba pre vonkajšiu činnosť) nemohla mať sekciu pre obchod a podnikanie, ktorá by firmám (najmä malým s obmedzenými zdrojmi) pomáhala riešiť každodenné problémy, ktoré sprevádzajú medzinárodne orientované podniky, najmä pokiaľ sú v počiatočnom štádiu svojho vývoja.

Vlády v Európe so záujmom sledujú ako sa tvaruje nová diplomatická služba, no väčšina bude s najväčšou pravdepodobnosťou proti nezasahovali do oblastí, ktoré sú tradične rezervované pre národné ambasády a obchodné misie.

Van den Hoven dúfa, že EEAS bude slúžiť aj podnikom, aj napriek tomu, že sa proklamuje, že by sa mala zameriavať najmä na diplomatické záležitosti a nie na biznis.

„Myslím, si, že ak by nové ambasády pracovali v rámci európskych kompetencií aj na takých záležitostiach akou je prístup na trh, mohlo by to fungovať. Pokiaľ by išlo o propagovanie obchodu, to by členské štáty už pravdepodobne neboli ochotné akceptovať,“ uviedol.

Služba by sa podľa neho mohla zamerať na poradenstvo v právnych otázkach, ochrane patentov či sprístupňovanie projektov verejného obstarávania. Okrem toho podniky dúfajú, že EESA bude zahŕňať aj podnikateľskú expertízu a nebude záležať len na politickom zmýšľaní diplomatov.

„Problém s týmito novými ambasádami je, že Komisia o nich nezmýšľa v tomto smere. Je zaneprázdnená diskusiami o tom, akých úradníkov tam poslať a väčšina z nich budú experti na zahraničnú politiku,“ pripustil.

„Musíme však mať oveľa funkčnejší pohľad. Ak by sa nám podarilo presvedčiť Komisiu, že tento druh služby by mohol pomôcť európskej politike pre obchod a podnikanie, možno by sa tým začala zaoberať. Samozrejme, bolo by treba z Bruselu vyslať ľudí so skúsenosťami aj v týchto oblastiach.“

Ako možnú alternatívu k tomuto prístupu uviedol podporu obchodných komôr v kľúčových mestách – najmä v Pekingu a Moskve. Pripustil, že majú síce tendenciu privilegovať väčšie podniky, no mohli by tiež poskytovať poradenské služby aj pre malé a stredné podniky, pokiaľ by ich financovali z európskych fondov.

Úplné znenie rozhovoru v anglickom jazyku nájdete na tomto odkaze.