Jeho výzva je odpoveďou na prípad z roku 2007. Nemecký občan vtedy cestoval z Madagaskaru cez Paríž  do Berlína linkou spoločnosti Air France, no let z Francúzska do Nemecka bol zrušený kvôli štrajku. Keďže mu letecká spoločnosť neposkytla užitočnú pomoc, domov sa vrátil vlakom. Keď sa však obrátil na zodpovedné orgány narazil na jazykovú bariéru.

Na odbore prepravy európskej exekutívy teda namietal, že stránka francúzskeho Generálneho riaditeľstva pre civilné letectvo (DGAC) užívateľom umožňuje podávať sťažnosť len vo francúzštine. Exekutíva však podľa jeho slov nedostatočne odpovedala na jeho výhrady a prípadom sa začal zaoberať ombudsman.

Pasažier sa domnieva že „Komisia nezaistila, aby boli európske pravidlá o právach cestujúcich využívajúcich letecké služby jasne aplikované v každom členskom štáte“. Nemec bol nespokojný aj pre to, že stránka DGAC „vyzerá akoby bola dizajnovaná len pre francúzsky hovoriacich užívateľov, pretože formuláre pre rady aj sťažnosti boli dostupné len vo francúzštine,“ vysvetľuje ombudsman a dodal, že problémom bola aj snaha o telefonický kontakt s DGAC, pretože operátor nehovoril anglicky.

Regulácia z roku 2004 zaviedla všeobecné európske pravidlá o kompenzácii a asistencii leteckým pasažierom v prípade dlhých meškaní a zrušení letov. Ombudsman však zdôraznil, že v právomoci Komisie je len monitorovať implementáciu zákona v členských štátoch a nemôže urovnávať individuálne sťažnosti, pokiaľ národná administratíva opakovane neporušuje európske právo všeobecným alebo pretrvávajúcim spôsobom.

Európska exekutíva tento prípad berie ako „ukážkový“, čo ombudsman uvítal. Diamandouros súhlasí s názorom Komisie, že primárnu zodpovednosť za zaistenie, že práva pasažierov sú rešpektované, nesú členské štáty EÚ. Exekutíva na ne len dozerá. „Komisia chce národným kontrolným orgánom pomôcť obmedziť jazykové bariéry pre európskych cestujúcich, ktorí narazia na problém,“ dodal ombudsman. Diamandouros exekutívu žiada, aby ho do 31. októbra 2009 v tejto otázke informovala.