Rast na úrovni jedného percenta nebude stačiť na podporu zamestnanosti a udržanie európskeho sociálneho modelu, upozorňuje podnikateľská loby BusinessEurope. Rozdiel medzi rastom na úrovni 1 % a 2 % je 6,5 milióna nových pracovných miest.

Podľa šéfa BusinessEurope Jürgena Thumanna je potrebná integrovaná priemyselná politika zameraná na rozvoj výrobného priemyslu a sektora služieb. Upozornil, že je nebezpečné zabúdať na ťažký priemysel. „Mnohé služby by boli stratené bez silného priemyselného základu,“ uviedol pred samostatnými stretnutiami s predsedom Rady Hermanom Van Rompuyom, predsedom Parlamentu Jerzym Buzekom a predsedom Komisie Josém Manuelom Barrosom.

Thumann povedal, že by sa na európskych lídrov mal vyvíjať nátlak, aby podporili rozvoj digitálnych odvetví, dokončili jednotný trh a podporili snahy firiem z EÚ expandovať na nové trhy.

Jeho stanovisko podporil Andrea Moltrasio, podpredseda talianskej priemyselnej organizácie Confindustria, ktorý obvinili politikov a akademikov, že k priemyslu pristupujú ako snobi.

Fabriky podľa neho trpia, pretože „vyšli z módy“. „Priemysel je súčasťou poznatkovej ekonomiky. Potrebujeme novú priemyselnú stratégiu, ktorá by mala byť jedným zo základných pilierov EÚ 2020“.

Vyzval teda k užšiemu prepojeniu medzi univerzitami a podnikmi cez priemyselné klastre a opatrenia na podporu európskych podnikov v zahraničí. „Musíme zintenzívniť medzinárodný obchod najmä na rýchlo rastúcich trhoch. EÚ by mala podnikom pomôcť v ich internacionalizácii.“

Nová stratégia: „Usilujme sa o rast“

BusinessEurope svoje návrhy predložila v dokumente „Go for Growth“ (Usilujme sa o rast). Vyzýva k štrukturálnym reformám zameraným na zníženie byrokracie, zvýšenie pracovnej flexikurity a zabezpečenie udržateľnosti systémov sociálneho zabezpečenia v tandeme s nadobúdaním rovnováhy vo verejných financiách v Európe.

Okrem toho poukazuje na význam výrobného sektora, ktorý sa podieľa na troch štvrtinách exportu a väčšine investícií do výskumu a vývoja. Pomoc pre podniky by mohlo byť aj ukončenie kola rokovaní z Doha v podobe dohôd o voľnom obchode s Južnou Kóreou, Indiou a krajinami v juhovýchodnej Ázii.