Staronový predseda Komisie José Manuel Barroso Predseda Európskej komisie (2004-2009)viac na www.EuropskaUnia.sk »pri prezentovaní svojich politických priorít na nadchádzajúce päťročné obdobie zdôraznil, že poľnohospodárstvo bude mať aj naďalej významné miesto v budúcom európskom vývoji.

Reforma SPP, ktorú by mali zverejniť v druhej polovici roka 2010, sa zameria na zaistenie potravinovej bezpečnosti, ochranu životného prostredia a krajinotvorbu, no okrem toho aj nové výzvy v podobe klimatických zmien a to bez väčšieho vplyvu na životný štandard farmárov.

Komisia sa podľa Barrosových slov bude musieť o budúcnosti poľnohospodárstva dohodnúť s výhľadom na rok 2020.  

Komisiu čakajú neľahké vyjednávania

Bez ohľadu na zámery Komisie, reformu SPP budú sprevádzať intenzívne diskusie a bude sa musieť prihliadať aj na finančnú perspektívu na obdobie 2014 – 2021. Vyjednávania v roku 2005 viedol Tony Blair, keďže Veľká Británia Veľká Británia je zakladajúcim členom NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » členom G-8, stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, členom EHS sa stala až v 70. rokoch.viac na www.EuropskaUnia.sk »vtedy predseda štátom EÚ. Výsledkom však bola vyhrotená konfrontácia medzi kráľovstvom a Francúzskom pre SPP respektíve na druhej strane Britský rabat Britský rabat je rozpočtovo-politickým špeciálnym ustanovením pre Veľkú Britániu a Severné Írsko. V roku 1984 ho vyrokovala Margaret Thatcher.viac na www.EuropskaUnia.sk »

Nakoniec Briti súhlasili s miernym znížením svojej zľavy, no partneri sa museli zaviazať, že do roku 2009 prehodnotia všetky typy výdavkov. V prípade, že sa na čelo kráľovstva dostanú konzervatívci, možno očakávať, že sa budú snažiť o zvrátenie snahy o postupné rapídne zníženie rabatu (do roku 2013). S rokovaniami by sa malo začať ešte túto jeseň, pričom k záverom by sa malo dopieť pred rokom 2014.

Čo s trhovými nástrojmi, podporou exportu a krajinotvorbou?

Keď sa lídri dohodnú na reforme SPP, debata sa zameria na trhové nástroje, podporu exportu a krajinotvorbu a tiež presun prostriedkov medzi jednotlivými členskými štátmi. Stieranie priveľkých rozdielov vo výške platieb poľnohospodárom bude jednou z priorít debát. Kým napríklad grécki farmári dostávajú za hektár ornej pôdy 600 eur z európskej podpory, lotyšskí menej ako sto eur.

Ministri zodpovední za rezort poľnohospodárstva sa dohodli, že budúca schéma priamych platieb bude musieť byť spravodlivá, legitímna, jednoduchá na implementáciu, efektívne flexibilná a transparentná. Nejde o ľahkú úlohu, keďže členské štáty aj regióny sa odlišujú, či už ide o veľkosť alebo environmentálne výzvy. Nech však navrhnú čokoľvek, už teraz je jasné, že v porovnaní so súčasným stavom sa štáty rozdelia na víťazov a porazených.

Adaptácia sa na klimatické zmeny

Komisia navrhla aj reformu kľúčových sektorálnych politík, zacielenú na potenciálne dôsledky klimatických zmien na jednotlivé hospodárske oblasti. Pracovný dokument o poľnohospodárskych štátov tvrdí, že farmársky sektor bude dlhodobo trpieť pokiaľ verejné autority neimplementujú štrukturálne a technologické reformy. Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »minulý týždeň vyhlásila, že poľnohospodári budú musieť znížiť svoje emisie skleníkových plynov o 20 % a to do roku 2020, najmä produkciou biomasy a zachytávaním uhlíka a jeho uskladňovaním hlboko pod zemou. Súčasťou debaty by mali byť aj nepotravinové produkty – najmä biopalivá.