Podľa správy OECD OECD je skratka pre Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a zastrešuje 30 najrozvinutejších štátov so silnou ekonomikou, ktoré uznávajú hodnoty a princípy demokracie a trhovej ekonomiky. viac na www.EuropskaUnia.sk »nezamestnanosť v rámci jej členských krajín dosiahla 8,5 % a mala by sa ďalej zvyšovať. „Miera nezamestnanosti pritom môže ešte vzrásť na nový povojnový rekord a to 10% s 57 miliónmi ľudí bez práce,“ varuje OECD a zároveň vyzýva vlády k urýchleným opatreniam na prevenciu dlhodobej nezamestnanosti. Organizácia ocenila stimuly aplikované na oživenie pracovného trhu, no majú len krátkodobé účinky a pokiaľ nie sú dobre nastavené, môžu zachraňovať upadajúce firmy a brániť expanzii perspektívnym.

OECD preto odporúča:

• Pomôcť v prvom rade mladým ľuďom uplatniť sa na trhu práce. Zvlášť tým, ktorí majú nižšiu alebo žiadnu kvalifikáciu. Zameranie sa na túto skupinu má za úlohu predísť nebezpečenstvu vytvorenia tzv. "stratenej generácie" na trhu práce, ktorí upadnú do dlhodobej nezamestnanosti.
• Zabezpečiť sociálny systém, ktorý nedovolí nezamestnaným upadať do chudoby. V priemere v krajinách OECD je až 37% rodín, ktorých členovia sú bez práce, ohrozených chudobou, čo je päťkrát viac ako v domácnostiach, kde aspoň jeden pracuje.
• OECD ďalej odporúča zvyšovať výdavky na aktívnu politiku trhu práce, najmä na profesné poradenstvo a rekvalifikácie nezamestnaných.
• Posilniť odborné vzdelávanie tak, aby boli jeho absolventi pripravení uplatniť sa na trhu práce s potrebnými schopnosťami a zručnosťami, vrátane "zelených" zamestnaní.

Inštitút zamestnanosti (IZ) upozorňuje, že aj Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »aj v čase vysokého hospodárskeho rastu dlhodobo vykazovalo vysokú mieru nezamestnanosti. „Je preto adekvátne žiadať vlády OECD zamerať sa práve na skupinu nezamestnaných, ktorí síce vplyvom krízy stratili prácu, ale pracovať chcú a môžu. V opačnom prípade budú pod vplyvom dlhodobej nezamestnanosti vystavení strate pracovných návykov a odkázanosti na systém sociálnych dávok,“ konštatuje IZ.

Podľa IZ sa prioritne treba zamerať na mladých bez práce, a to najmä absolventov, a ľudí prichádzajúcich zo zahraničia. „V prípade tej prvej skupiny je dôležité budovať a udržiavať u nich pracovné návyky. Podľa slovenskej legislatívy však v prípade, že sú nezamestnaní, môžu sa zúčastňovať len absolventskej praxe, ktorá nezaväzuje zamestnávateľa zamestnať takéhoto mladého uchádzača o zamestnanie. Tí, ktorí sa vrátili zo zahraničia, by zasa mali mať možnosť urobiť si certifikáty na zručnosti nadobudnuté vonku a jazykové schopnosti, alebo by mali dostať šancu podnikať,“ odporúča IZ.

Slovensko dlhodobo zaostáva vo výdavkoch na politiku trhu práce, ktoré sú na úrovni 0,65 % HDP (európsky priemer je 1,9 % HDP). „Zvyšovanie výdavkov sa dá docieliť napríklad efektívnejším čerpaním eurofondov. Nástroje politiky trhu práce by sa tiež mali zameriavať na podporu mobility pracovnej sily a efektívnu rekvalifikáciu nezamestnaných priamo pre potreby zamestnávateľov,“ komentuje IZ.