Potravinárske odvetvie a spotrebiteľské skupiny v princípe súhlasia, že je potrebné zaviesť určitú povinnú formu značenia potravín, aby si spotrebitelia mohli vytvoriť dostatočný obraz o jeho obsahu.

Nevedia sa však dohodnúť na tom, aké konkrétne informácie by mali byť uvedené na etiketách. Zatiaľ čo spotrebitelia požadujú viditeľné údaje o množstve soli, cukru, celkového a nasýteného tuku, výrobcovia by uprednostnili, keby sa na etiketách radšej uvádzali informácie o energetickej hodnote výrobku – obsahu kalórií – s tým, že uvedenie ďalších informácií by bolo na individuálnom rozhodnutí spoločností.

Sporné je aj to, či by sa mali údaje o nutričnom obsahu jednotlivých potravín uvádzať v prepočte na 100 gramov alebo na jedno balenie. Pri potravinách ako jogurty či čokoládové tyčinky panuje zhoda, že prepočet na jedno balenie je praktickejší.

V prípade keksíkov alebo nealkoholických nápojov ale nie je jednoduché definovať, čo je priemerné balenie. Podľa niektorých je preto ľahšie vyjadrovať tieto nutričné informácie v množstvách ako 100 gramov či 100 mililitrov. Spotrebitelia tak zároveň majú lepšiu možnosť porovnať konkurenčné produkty.

Vyváženie transparentnosti s jednoduchosťou

Hoci zásadu zdieľať so spotrebiteľmi potrebné informácie o produkte zdieľajú obe strany, výrobcovia sa obávajú záplavy údajov na etiketách.

Po utorkovej (2.marca) diskusii o označovaní potravín, zdroje z oblasti potravinárskeho priemyslu pre EurActiv prezradili, že najhoršie by bolo ak by sa členovia Parlamentu rozhodli spoločnosti prinútiť, aby na obale uvádzala oba spôsoby údajov.

To by mohlo zmiasť kupujúcich, ktorí sa o produkte často rozhodujú aj v čase nákupu, tvrdia výkonní riaditelia potravinárskych spoločností.

Existujú rozšírené obavy, že rozširovanie etikiet o údaje ohľadne nutričnej hodnoty, genetickej modifikácie, etických informácií a tvrdeniach o ekologickosti výrobku zhatí úsilie o to, aby bolo označovanie potravín čo najjednoduchšie.

Odborníci zároveň tvrdia, že sa rokuje len o prednej strane etikety, na zadnej strane podrobné údaje pre záujemcov budú vypísané.

Spotrebitelia chcú informácie, no majú obmedzené znalosti

Výskum BEUC, francúzskej pobočky Európskej spotrebiteľskej organizácie, ukazuje, že až 75 percent opýtaných má záujem o informácie ohľadne nutričných hodnôt výrobku. Pritom 84 percent z opýtaných ale nevedelo vysvetliť, čo sú karbohydráty.

Výskum tiež hovorí, že hoci väčšina potravín dnes obsahuje nutričné informácie, práve tie výrobky, ktoré spomínané informácie neuvádzajú, obsahujú často veľa soli či cukru.

Zavedenie jednotnej európskej legislatívy má tiež pomôcť odstrániť nezrovnalosti medzi jednotlivými členskými štátmi, keďže samoregulácia odvetvia priniesla v tejto oblasti zmiešané výsledky.

Potravinári chcú zaplátať nedostatky

Medzi zákonodarcami, spotrebiteľmi a výrobcami panuje zhoda, že samoregulácia nie je efektívnym spôsobom ako zaistiť, aby sa na etikete nachádzali potrebné nutričné informácie.

Hoci hlavní výrobcovia investovali do zlepšenia týchto údajov nemálo prostriedkov, nie všade sa podarilo uplatniť uvádzanie údajov v dostatočnom rozsahu. Niektoré spoločnosti dokonca etikety a informácie na nich využívajú k vytváraniu marketingovej výhody oproti konkurencii.