Ministri financií eurozóny v rokovaniach o reštrukturalizácii gréckeho dlhu včera prelom neurobili. Bez nej však nie je možné dokončiť prípravu druhého záchranného balíka pre Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk »vo výške 130 miliárd eur. Atény pritom už v marci budú potrebovať splatiť 14,5 miliardy eur. Grécka vláda už upozornila na to, že krajinu možno už 20. marca čaká neriadený bankrot a odchod z eurozóny.

Súkromní investori, ktorí chcú dobrovoľne odpustiť časť gréckeho dlhu, však žiadajú nové dlhopisy so 4-percentným úrokom. Podľa agentúry Reuters by po splnení tejto podmienky dokonca boli ochotní pristúpiť aj na vyšší ako 50-percentný odpis. Grécko však zdôraznilo, že nie je schopné ísť nad 3,5 %.  Ministri financií jeho pozíciu podporili. Atény v tomto bráni aj Medzinárodný menový fond (MMF).

Predseda Euroskupiny Jean-Claude Juncker po stretnutí potvrdil, že Grécko potrebuje so súkromnými investormi dosiahnuť dohodu o výmene dlhopisov s úrokmi nižšími ako 4 %. „Ministri požiadali svojich gréckych kolegov, aby vyjednávačov presvedčili o tom, aby úrokové sadzby nových dlhopisov znížili pod 4% na celé obdobie, čo znamená, že by úrokové sadzby boli do roku 2020 výrazne pod 3,5 %.“

Rokovania so súkromnými investormi na rôznych úrovniach prebiehajú už takmer sedem mesiacov. Napriek tomu, že rokovania sa ďalej neposunuli, medzi predstaviteľmi panoval optimizmus. Komisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn Komisár pre rozširovanie (2004 - 2009)viac na www.EuropskaUnia.sk »uviedol, že dohodu očakáva v najbližších dňoch.

Slovenský minister financií Ivan Mikloš tiež stále vidí priestor na to, aby došlo ku kompromisu. Okrem toho z jeho pohľadu zatiaľ netreba volať po tvrdšej reštrukturalizácii. "Kým sa dá dosiahnuť dobrovoľná reštrukturalizácia, tak sa treba o ňu pokúšať. Ten čas je do konca januára, pretože samotné spustenie výmeny dlhopisov by sa malo začať najneskôr od polovice februára," uviedol Mikloš pre TASR.

Za rozhodujúce považuje, ako si Grécko dokáže požičať kritických 14 – 15 miliárd eur, ktoré potrebuje v marci. Aj preto podľa neho je ešte istý čas na to, aby sa Gréci pokúšali o dobrovoľnú reštrukturalizáciu. Upozornil však, že ak by príslušné rokovania zlyhali, nebude inej cesty ako nedobrovoľná reštrukturalizácia dlhov.

"Treba sa pokúsiť o dohodu. Kľúčové však je, aby bolo dodržané to, že strop pomoci zo strany verejných zdrojov nebude zvyšovaný, a že do roku 2020 sa zvýši verejný dlh Grécka na 120 % HDP. Toto sú parametre, ktoré sú zadané.“

Pozície:

(EurActiv/TASR/Reuters)