Ministri financií členských štátov včera v Bruseli formálne potvrdili časový harmonogram, v rámci ktorého grécka vláda bude musieť redukovať deficit zo súčasných 12,7 % na 3 % do roku 2012. Problémy Atén zatienili ostatné body programu – smernicu o službách či diskusie o uvalení zvláštnej dane na banky.

Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk »bude musieť už 16. marca podať správu o nových rozpočtových pravidlách, ktoré majú byť implementované v priebehu roka 2010. Následne budú podávať štvrťročné správy o pokroku.

Na marcovej správe bude záležať aj grécky plán obnovy. Pokiaľ sa Európskej komisii bude zdať, že miestna vláda nepostupuje tak ako má, budú musieť prijať ďalšie opatrenia.

Grécky minister financií však vyhlásil, že nemôže už ponúknuť viac ako zníženie platov verejného sektora a predloženú daňovú reformu. Na druhej strane pripustil, že sa bude snažiť vyvinúť dodatočné riešenia, ak ho o to v marci požiadajú.

Lídri členských štátov sa v každom prípade na minulotýždňovom mimoriadnom summite dohodli na záložnom pláne, ku ktorému pristúpia v prípade, že to bude potrebné.

Aká pomoc?

Podobne ako lídri, ani ministri na otázky novinárov, akú pomoc by Grécko mohlo dostať, odpovedať odmietli. Írsky šéf rezortu financií Brian Lenihan vyhlásil, že samotné členské štáty najmä Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk »si neželajú, aby sa hovorilo o tom, od koho sa očakáva, že grécku ekonomiku podoprie.

Lenihan nechcel poskytnúť akékoľvek konkrétne informácie. Odvolával sa na to, že ministri sa dohodli, že diskusie na túto tému by neboli rozumné. Štátny tajomník nemeckého ministerstva financií Jörg Asmussen zastupujúci ministra Wolfganga Schaeubla tvrdí, že budú intenzívne vyvíjať tlak, aby Grécko prijalo aj ďalšie opatrenia.

Ohrozená fiškálna suverenita

Aj keď stretnutie ministrov sprevádzali správy o tom, že Grékov vylúčia z eurozóny, Ecofin a najmä Eurogroup sa ku krajine stavajú solidárne. Nemecká kancelárka Angela Merkelová otvorene hovorí o európskej „ekonomickej vláde“, čo potvrdili aj vyhlásenia španielskej ministerky Eleny Salgardovej o tom, že je nutná väčšia koordinácia v hospodárskej politike.

Prvýkrát v histórii sa tak môže stať otáznou fiškálna suverenita členského štátu eurozóny, pokiaľ sa krajiny dohodnú na tom, že zabezpečenie stability eura je spoločnou zodpovednosťou. „Suverénne štáty spája spoločná mena, preto musíme rozhodnutia týkajúce sa eura prijímať spoločne," uviedol Lenihan.

Lisabonská zmluva dáva členským štátom právomoc prijímať záväzné rozhodnutia týkajúce sa fiškálnej politiky iného partnera. Podľa diplomatov je však takýto scenár nepravdepodobný. Ak Grécko a európske autority, pokiaľ ide o fiškálnu politiku, dospejú do mŕtveho bodu, členské štáty by kvalifikovanou väčšinou mohli rozhodnúť o ďalších opatreniach. Grécko by sa hlasovania nemohlo zúčastniť.

Zvyšok agendy sa presunul

Ministri sa len okrajovo zaoberali problémami pri implementácii smernice o službách na vnútornom trhu a možnosťou uvaliť daň na banky, preto ich presunuli do agendy stretnutia budúci mesiac . Michel Barnier, nový komisár pre vnútorný trh informoval, že v blízkom čase plánuje vycestovať do New Yorku a Washingtonu, aby sa stretol s americkým prezidentom Barackom Obamom a diskutoval o jeho pláne zaviesť daň vzťahujúcu sa na finančný sektor.