Letecká doprava v apríli a máji zažila ťažkú krízu, po tom čo sa do vzdušného priestoru dostal oblak prachu po výbuchu sopky Eyjafjallajökull. Podľa odhadov Európskej komisie straty z obmedzenia letovej prevádzky dosiahli 1,5 – 2,5 miliardy. Okolo 100 tisíc letov zrušili, čo znepríjemnilo život okolo 10 miliónom cestovateľov. Sektor, ktorý sa už aj tak topí v problémoch vplyvom finančnej krízy, tak utŕžil ďalšiu ťažkú ranu.

Experti z vlád, medzinárodných organizácií, leteckých spoločností sa preto 15. – 16. septembra stretnú v bývalej základni NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » - v islandskom meste Keflavik. Pokúsia sa rozdeliť si úlohy v prípade budúcich vulkanických erupcií v snahe minimalizovať škody pre leteckú dopravu.

Podľa odborníkov európske autority nemali inú možnosť ako zachovať sa tak, ako sa zachovali v snahe predísť potenciálnej katastrofe, ktorá by mohla nastať v prípade, že by sa sopečný prach dostal do motorov lietadiel.

Letecké spoločnosti však na druhej strane tvrdia, že uzavretie vzdušného priestoru  bolo nedomysleným rozhodnutím a dalo sa mu vyhnúť napríklad sledovanými testovacími letmi cez oblak popola, ktoré by určili bezpečné letové koridory.

Špecialisti pripúšťajú, že krízu spôsobil nedostatok koordinácie medzi viacerými dôležitými orgánmi, čo chcú vyriešiť na nadchádzajúcej konferencii, ktorú organizuje islandská Keilir Aviation Academy.

Sopka Eyjafjallajökull je v súčasnosti pokojná, no za „spiacu“ ju nebudú môcť vyhlási skôr ako koncom septembra alebo začiatkom októbra.

(EurActiv/Reuters)