Globálny barometer korupcie vydala Transparency Interantional. Medzi októbrom 2008 a februárom 2009 skúmala, ako 73 000 ľudí v 69 krajinách sveta vníma problém korupcie, aké sú ich vlastné skúsenosťami s drobným úplatkárstvom, a ako vnímajú integritu súkromného sektora a efektívnosť vlád v boji proti korupcii.

Nedôvera voči firmám

Viac ako polovica respondentov (53%) si myslí, že súkromný sektor je skorumpovaný. To je o 8% viac, než pred piatimi rokmi, upozornila Huguelle Labelle, predsedníčka Transparency International (TI).

V asi pätine z 69 skúmaných krajín je podnikateľská sféra považovaná za najskorumpovanejšiu kategóriu – patrí tu Luxembursko Luxembursko patrí medzi zakladajúcich členov EÚ, už počas druhej svetovej vojny (1944) vytvorila exilová vláda s Belgickom a Holandskom združenie Benelux.viac na www.EuropskaUnia.sk » aj Švajčiarsko Švajčiarsko je síce členom EFTA, v referende ale odmietlo participovať na Európskom hospodárskom priestore a jeho vzťahy s EÚ tak riadia bilaterálne sektorové dohody. viac na www.EuropskaUnia.sk » Vo všeobecnosti však vedú politické strany – v globálne ich považuje za najskorumpovanejšie 68% ľudí.

Podľa viac ako polovice respondentov sa býva politika a regulácie ovplyvňovaná úplatkami v prospech firiem. Len traja z desiatich s myslia, že sú vládne snahy o boj s korupciou efektívne.

„Občania sú znechutení snahami súkromného sektora ovplyvňovať legislatívu v jeho prospech, a nedostatočnou snahou vlád bojovať proti tomu“, povedala Labelle.

Výsledok naznačuje, že „vlády musia starostlivo zvážiť ako bezpečne a jednoducho informovať o korupcii“, uzatvára predsedníčka TI. Firmy vyzvala, aby zlepšili transparentnosť informovania o financiách a jasnejšie hovorili o svojich vzťahoch s vládami.

„Ľudia sú pripravení platiť viac, aby nakupovali od firiem s integritou“, tvrdí Labelle.

Prezident európskej podnikateľskej organizácie BusinessEurope výsledky prieskumu pre EurActiv odmietol komentovať, keďže sa s nimi vraj zatiaľ nezoznámil.

Podplácajú aj občania

Na mnohých miestach rastie drobné úplatkárstvo. Jeden z desiatich respondentov priznal, že za posledný rok zaplatil úplatok. V Európe to bolo priemerne 5%, v niektorých členských krajinách však boli počty omnoho vyššie Litva Litva je postkomunistickou pobaltskou krajinou, ktorej sa podarilo vstúpiť do EÚ spolu s ďalšími deviatimi krajinami v zatiaľ najväčšej vlne rozširovania v histórii Únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »30%, Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk »18%).

„Ako sa hospodársky rast mení na svoj opak, chudobné domácnosti musia stále častejšie robiť nemožné rozhodnutia o rozdelení vzácnych zdrojov“, hovorí Labelle. „Zaplatia rodičia úplatok, aby choré dieťa mohlo ísť k doktorovi, alebo kúpia potraviny pre rodinu? Je proste neakceptovateľné, že rodiny musia naďalej čeliť týmto rozhodnutiam.“

Labelle varovala vlády, aby „pozorne načúvali“ obyčajným ľuďom, inak budú musieť „čeliť následkom stále viac odcudzených a nedôverujúcich občanov“.

Európske rozdiely

V EÚ panujú „rozdiely medzi starými a novými členskými krajinami“. Občania vidia vyššiu úroveň skorumpovanosti administratívy v krajinách, ktoré sa ako Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »stali členmi v roku 2004, resp. 2007.

„V nových členských krajinách sú politické strany široko považované za skorumpované. To znižuje mieru účasti (na voľbách) a hrozí, že budú mať vlády, ktoré nereprezentujú väčšinu“, uzatvára predsedníčka TI.

V EÚ ako celku vníma politické strany ako skorumpované 32% respondentov. Za nimi nasleduje súkromný sektor (23%) a úradníci (18%). Z radu vybočuje Bulharsko Bulharsko muselo tesne pred koncom predvstupového procesu čeliť hrozbe odloženia vstupu do EÚ o rok v prípade, že nestihne implementovať požadované reformy.viac na www.EuropskaUnia.sk » kde 38% ľudí verí, že najskorumpovanejšou inštitúciou sú súdy – podobne ako v Gruzínsku (37%) a Arménsku (33%).

Viac ako polovica Európanov (56%) považuje vládny boj proti korupcii za nedostatočný.

Na otázku, aký je podľa nej rozdiel medzi lobingom a korupciou, Labelle odpovedala, že korupcia je často veľmi skrytá. „Často sme svedkami dlho trvajúceho dvorenia medzi vládami a lobistami, čo kulminuje v legislatíve.

Pozície

„Výsledky ukazujú, že občania vytriezveli v dôsledku finančnej krízy, umožnenej slabými reguláciami a nedostatkom korporátnej zodpovednosti“, a súčasne sú „pripomienkou pre vlády a firmy, aby sa viac snažili v boji proti korupcii“, povedala predsedníčka Transparency International, Huguette Labelle.

„Firmy sa musia zmysluplne zapojiť do systémov informovania a antikorupčných kódexov, ktoré sú k dispozícii, a začať ich úplne aplikovať, jasne a poctivo informovať o svojich snahách, a hodnotiť svoje politiky a prax“, povedal riaditeľ TI pre výskum Robin Hodess.