Súkromní investori v októbri prisľúbili, že v rámci druhého gréckeho záchranného programu Aténam dobrovoľne odpustia 100 miliárd eur. Dlh krajiny sa aj vďaka tomu do roku 2020 zníži na 120 % zo súčasných 160 %. Rokovania o odpise z dlhopisov v portfóliách súkromných investorov však stále nie sú uzavreté. Veritelia chcú totiž zabrániť tomu, aby straty nakoniec nepresiahli stanovených 50 %.

Grécka vláda minulý týždeň pripustila, že ak sa jej nepodarí rokovania o druhom 130-miliardovom balíku uzavrieť, krajinu čaká odchod z eurozóny a neriadený bankrot. Na rýchlu dohodu so súkromnými investormi včera apelovali aj nemecká kancelárka Merkelová a francúzsky prezident Sarkozy počas bilaterálneho rokovania v Berlíne.  

„Chceme vidieť pokrok v dobrovoľnej reštrukturalizácii gréckeho dlhu,“ povedala kancelárka na spoločnej tlačovej konferencii. „Z nášho pohľadu druhý balík pomoci Grécku, vrátane reštrukturalizácie, treba dohodnúť čo najrýchlejšie. V opačnom prípade nebude možné vyplatiť ďalšiu tranžu.“ Komisár pre menové záležitosti Olli Rehn Komisár pre rozširovanie (2004 - 2009)viac na www.EuropskaUnia.sk »však včera uviedol, že dohoda bude čo nevidieť, pretože rokovania sú už v záverečnej fáze.

Lídri zároveň odmietli výzvu člena Rady guvernérov ECB Athanasiosa Orphanidesa, aby súkromný sektor do gréckeho programu nezapojili a tiež aj uniknutú správu Medzinárodného menového fondu, v ktorej vyjadruje pochybnosti o tom, že Atény dokážu reformovať svoje verejné financie.

Orphanides pre piatkové vydanie denníka Financial Times napísal, že odstúpenie od plánovaného odpustenia dlhu by navrátilo dôveru investorov. Ešte v decembri cyperský guvernér upozornil na to, že tento krok bol zlým a tragickým omylom, ktorý spôsobil prudký nárast úročenia dlhov všetkých štátov eurozóny. Lídri na decembrovom summite svoj prístup voči súkromnému sektoru teda zmiernili a zaviazali sa, že v rámci trvalého eurovalu (ESM) budú postupovať podľa metodiky MMF.

Merkelová a Sarkozy sa zhodli v otázke dane z finančných transakcií. Rozdielny názor majú však na načasovanie. Sarkozy ju chce zaviesť čo najskôr aj bez európskych partnerov. Ministri financií by k záležitosti mali zaujať postoj v marci.

Ďalšou dôležitou témou bola fiškálna dohoda o rozpočtovej disciplíne v eurozóne. Merkelová a Sarkozy chcú vyjednávania so zvyšnými členskými štátmi uzavrieť do konca mesiaca a medzivládnu zmluvu podpísať 1. marca. Zároveň chcú požiadať ECB o vydanie odporúčaní, ako čo najviac zefektívniť dočasný euroval (EFSF).

(EurActiv/Reuters)