„Nepožiadali sme o finančnú pomoc ani Nemcov, ani Francúzov, ani Talianov ani žiadnych iných daňových poplatníkov,“ vyhlásil premiér Papandreou. „To, čo chceme je politická podpora, aby sme ukončili špekulácie a hanobenie našej krajiny.“ Líder Grécka včera reagoval na výsledky stretnutia ministrov financií, ktorí krajinu vyzvali k ďalším úsporným opatreniam a na rastúci odpor v severných štátoch voči akejkoľvek finančnej pomoci.

„Požiadali sme o čas na to, aby sme mohli zaviesť náš program, ktorým by sme si opäť získali dôveru a následne si mohli požičiavať za normálnych podmienok,“ vysvetlil. Osobitný odpor voči pomoci v Grécku panuje v Nemecku. Kancelárka Angela Merkelová vyhlásila, že by bolo hanebné, pokiaľ sa preukáže, že tie veľké banky, ktoré stiahli globálny finančný systém na dno, pomohli aj Grécku pri falzifikovaní údajov o rozpočte.

Narážala na transakciu v roku 2001, kedy americká investičná banka Goldman Sachs urobila špeciálnu finančnú operáciu, čo Grécku pomohlo splniť podmienky pre prijatie eura. Grécky minister financií George Papaconstantinou parlamentu v Aténach vysvetlil, že swapová transakcia bola legálna v súlade s pravidlami EÚ.

Politické vyhlásenia aspoň mierne upokojili trhy. Portugalci si už mohli požičiavať lacnejšie a zvýšil sa záujem aj o španielske dlhopisy. Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk »tento rok potrebuje predať 53 miliárd eur svojich dlhov, pričom minimálne 20 miliárd už v apríli a máji a preto hľadá podporu, aby si mohlo požičiavať za čo najnižšiu cenu. „Dobré správy na periférii eurozóny, sú dobrými správami pre Grécko,“ tvrdí Leonidas Fragiadakis z gréckej Národnej banky.

Dočasný mier nastal aj na domácom „fronte“, keď daňoví úradníci odvolali sériu jednodňových štrajkov proti úsporám. Farmári v utorok ukončili 30-dňový protest a opustili svoje blokády blízko bulharských hraníc. Ich snaha získať ďalšiu štátnu pomoc skončila neúspechom.

Sociálne nepokoje však vôbec nie sú zažehnané. Premiérovi to pripomenuli dva výbuchy bômb. Prvá explózia nastala v utorok večer pred pobočkou americkej investičnej banky JP Morgan a druhá včera pred jednou z vládnych budov.

Aj keď ministri financií tento týždeň prehodnocovali rôzne možnosti ako krajinu podoprieť – či už v podobe bilaterálnych pôžičiek alebo garancií, nedohodli sa na ničom konkrétnom, respektíve nechcú o ďalšom postupe hovoriť verejne. Chcú Grécko držať pod tlakom, aby urobilo všetko, k čom sa zaviazalo.

Okrem toho vykupovaniu dlhov nie sú naklonené fiškálne konzervatívne štáty eurozóny. Posledný prieskum prebehol v Holandsku. Ako informuje denník De Telegraaf, 92 % Holanďanov chce, aby Grékov vylúčili z eurozóny.

(EurActiv/Reuters)