Komisia si dala vypracovať súhrnnú správu, ktorá skúma účinky podporných schém zameraných na expanziu malých a stredných podnikov na zahraničné trhy. Firmy väčšinu verejných iniciatív uvítali, no 10 % uviedlo, že im vôbec nepomohli. Približne 37 % tvrdí, že im pomohli preniknúť na tie trhy, kam by sa aj tak dostali. Okrem toho povedomie o podobných národných rámcoch je medzi európskymi podnikmi veľmi nízka. Autori tvrdia, že opatrenia zamerané na stimuláciu inovácií a zmedzinárodňovania by mali byť tvorené v tandeme, pretože je medzi nimi úzke spojenie.

Podľa štúdie štvrtina malých firiem v EÚ je zapojená do exportu, približne polovica z nich predáva tovary a služby mimo vnútorný trh. Tento údaj je však oveľa vyšší ako predchádzajúce odhady, ktoré uvádzajú 8 %. Nová správa za medzinárodnú aktivitu (zmedzinárodňovanie) považuje všetky činnosti so zahraničným partnerom – export, import, priame zahraničné investície, subdodávateľstvo a technickú spoluprácu.

Firmy, ktoré v súčasnosti nie sú na medzinárodnom poli aktívne majú podľa správy len veľmi malé šance na prenikanie do zahraničia, pričom len 4 % to plánujú. Podľa autorov veľkosť firmy aj veľkosť domovskej krajiny vplýva na tendenciu vstupovať do vzťahov so zahraničnými partnermi. „Čím menšia krajiny, tým medzinárodnejšie podniky.“

Spoločnosti operujúce blízko hraníc sú tiež oveľa aktívnejšie v cezhraničnom biznise, avšak neznamená to, že sú oveľa aktívnejšie na medzinárodnom poli. Do medzinárodných vzťahov najčastejšie vstupujú malé firmy zamerané na veľkoobchod, ťažbu, automobilovú výrobu.

Za najväčšie interné prekážky označili cenu ich vlastného produktu a vysoké náklady na export. Externými bariérami sú podľa firiem nedostatok kapitálu, verejnej podpory a byrokracia.