Pozadie:

Európa investuje miliardy eur na preorientovanie ekonomiky na udržateľnejšiu dráhu. Jej cieľom je dostať sa na čelo svetových mocností v zelených technológiách, ktoré sú považované za motor budúcich inovácií a hospodárskej súťaže.

Rastú však pochybnosti, či sľubovaných zelených pracovných miest bude dosť na to, aby vymenili tie v zastaraných priemyselných sektoroch.  Európsky plán hospodárskej obnovy sa síce sústredil práve na rýchlejší prechod na zelenú ekonomiku, no kritici tvrdia, že investície nie sú koordinované, čo EÚ ešte viac pribrzdí, pretože lepšie zamerané programy implementovala Čína Čína je dôležitým obchodným partnerom Únie, aj keď EÚ má s ňou trvalo negatívne saldo obchodu. Európsko-čínske ekonomické vzťahy nie sú bezproblémovéviac na www.EuropskaUnia.sk »a USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »

Otázky:

Údaje bankového giganta HSBC poukazujú na to, že európske investície priamo do zelených opatrení tvoria menej ako 10 %. V porovnaní so Severnou Kóreou, ktorá na to vyčlenila 80 % stimulačných výdavkov ide o mizerne nízke číslo. Únia zaostáva aj za ostatnými globálnymi hráčmi – Austráliou (40 %), Čínou (34 %) či Japonskom (15 %).

Podľa European Trande Union Institute (ETUI) Európa nielenže zaostáva za Áziou, ale mnohé opatrenia, o ktorých vlády tvrdia, že sú zelené, v skutočnosti k udržateľnej ekonomike neprispejú.

Osobitná správa OSN vyzýva bohaté krajiny OECD OECD je skratka pre Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a zastrešuje 30 najrozvinutejších štátov so silnou ekonomikou, ktoré uznávajú hodnoty a princípy demokracie a trhovej ekonomiky. viac na www.EuropskaUnia.sk » aby na redukovanie uhlíkovej závislosti investovali minimálne 1 % HDP, čo platí pre väčšinu členských štátov EÚ.

EK nie je spokojná

Európska exekutíva pumpuje 40 miliárd eur do zelených opatrení s cieľom znížiť emisie CO2 a vytvoriť zelené pracovné miesta. Okrem toho 3,9 miliardy vyčlenili na zelené inovácie a projekty na rozvoj infraštruktúry. Spolu s vládnymi stimulmi členských štátov sa celkový objem pohybuje od 86 do 90 miliárd eur.

Aj keď sa táto suma dá porovnávať s výdavkami USA (80 miliónov USD), ani z ďaleka nedobieha investície Číny (150 miliónov eur). Karl Falkenberg, šéf Generálneho riaditeľstva EK pre životné prostredie tvrdí, že kombinované investície exekutívy národných rozpočtov je dostatočné.

„V porovnaní s našimi transatlantickými priateľmi a konkurenciou sme na tom dobre. Kórea a Čína mali však viac rezerv na prechod na zelenú ekonomiku,“ vyhlásil na konferencii v Bruseli, ktorú organizovala loby BusinessEurope minulú stredu (28. októbra).

Podľa Falkenberga Brusel nie je úplne spokojný s odpoveďou členských štátov, medzi ktorými sú v tejto oblasti značné rozdiely. Taliansko Taliansko patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Je členom skupiny G-8 a do eurozóny vstúpilo už pri jej vznikuviac na www.EuropskaUnia.sk »v rámci svojho stimulu na zelené projekty vyčlenilo 1,3 %, kým Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »21 %.

Thomas Weber z Daimler AG tvrdí, že automobilový sektor potrebuje podporu pri expanzii do nových oblastí akými sú batériové technológie a zachytávanie a uskladňovanie uhlíka. „Musíme si položiť otázku, kto bude svetovým lídrom v tejto oblasti. USA, EÚ alebo nebezpečný oponent Čína?“

Falkenberg však upozornil, že EÚ v týchto oblastiach začala spolupracovať s Čínou aj Severnou Kóreou a už prebieha pilotný projekt. „Ide o globálnu výzvu, preto musíme spolupracovať s globálnymi partnermi.“

Obavy z odlevu zelených pracovných miest za oceán

Falkenberg dodal, že základom je udržať zelené pracovné miesta v Európe. Podľa jeho slov bol klimatický balík vytvorený tak, aby bol pre priemysel primeraný. V opačnom prípade by investori odchádzali do regiónov s nižšími environmentálnymi štandardmi.

John Monks z odborovej únie ETUC tvrdí, že Európa riskuje, že nastaví systém príliš ambiciózne a to poškodí jej konkurencieschopnosť a pracovný trh. „Prechod na nové technológie bude bolestivý. Ľudia budú strácať prácu a najviac uškodíme starším robotníkom. Musíme ho teda manažovať tak, aby sme zabránili sociálnej katastrofe.“