Prieskum je súčasťou správy o sociálnej situácii, ktorú dnes zverejnila Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk » Zaoberá sa najmä sociálnymi trendmi v Európe, pričom sa tento rok sústreďuje na bývanie.

„Je povzbudením, že väčšina Európanov je aj napriek ťažkej hospodárskej situácii spokojná so svojím životom, hoci sa v súvislosti s budúcnosťou ukazujú isté obavy,“ uviedol Vladimír Špidla Komisár pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnosť príležitostí (2004 - 2009)viac na www.EuropskaUnia.sk » komisár EÚ pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti. „Dnešná správa opäť poukazuje na dôležitosť našich snáh o podporu zamestnanosti a rastu v Európe, aby sa ľuďom zaručila sociálna pohoda v budúcnosti. Musíme pokračovať v tomto úsilí v rámci našej budúcej stratégie do roku 2020, ktorej cieľom je vytvoriť EÚ s inteligentnejšou a zelenšou sociálnou trhovou ekonomikou.“

Práca v teréne pre prieskum prebiehala v máji a júni 2009, teda v čase, keď bola hospodárska kríza v Európe ešte pevne zakorenená. Napriek zložitej ekonomickej situácii väčšina Európanov uviedla, že sú so svojim životom spokojní, pričom na stupnici od -10 do +10 boli priemerne hodnoty na úrovni +3.2 boda.

Najvyššia úroveň spokojnosti spomedzi členských štátov EÚ panuje v Dánsku (+8,0), nezaostáva ani Švédsko Švédsko sa zapojilo do európskej integrácie až v 90. rokoch a po intenzívnych vnútropolitických diskusiách.viac na www.EuropskaUnia.sk » Holandsko Holandsko patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Spolu s Belgickom a Luxemburskom vytvorilo ešte počas druhej svetovej vojny Benelux, ako regionálne ekonomické integračné zoskupenieviac na www.EuropskaUnia.sk »a Fínsko. Najnižšiu úroveň spokojnosti vykazuje Bulharsko Bulharsko muselo tesne pred koncom predvstupového procesu čeliť hrozbe odloženia vstupu do EÚ o rok v prípade, že nestihne implementovať požadované reformy.viac na www.EuropskaUnia.sk »(-1,9), nasleduje Maďarsko Maďarsko je jednou z nových členských krajín, do Európskej únie vstúpilo rovnako ako Slovensko v máji 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk » Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Rumunsko.

V otázkach verejných služieb sú Európania vo všeobecnosti skôr nespokojní s tým, ako verejná správa funguje (-1,2 bodu). Obyvatelia všetkých krajín okrem Luxemburska a Estónska sa nazdávajú, že počas posledných piatich rokov došlo k zhoršeniu a s výnimkou Luxemburska obyvatelia vo všetkých krajinách očakávajú v tejto oblasti ďalšie zhoršenie.

Pokiaľ ide o jednotlivé oblasti verejnej politiky, Európania sú skôr spokojní s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (+1,3 bodu), pričom najväčšia spokojnosť je v Belgicku, Holandsku a Luxembursku (viac než +5 bodov) a naopak najnižšia v Bulharsku, Grécku a Rumunsku (-3 body alebo menej). 

Najmenej spokojní sú Európania s tým, ako sa v ich krajinách rieši nerovnosť a chudoba (-2 body). Pozitívne hodnoty boli dosiahnuté len v Luxembursku a Holandsku, zatiaľ čo veľmi výraznú nespokojnosť prejavili respondenti v Lotyšsku a Maďarsku (-5 bodov a menej).

Bývanie

Zo správy Komisie tiež vyplýva, že Európania dnes minú viac zo svojho príjmu na bývanie, než tomu bolo pred desiatimi rokmi (takmer o 4 percentuálne body viac), pričom v  celej EÚ prudko vzrástla hypotekárna zadĺženosť. Európania minú v priemere jednu pätinu svojho disponibilného príjmu na bývanie. Veľa Európanov pokladá svoje bývanie za subštandardné a čoraz viac ľudí s nízkymi príjmami čelí problémom spojeným s bývaním.

Nájmy a splátky úverov sa na celkových nákladoch na bývanie podieľajú v EÚ len 30 %, zatiaľ čo zvyšných 70 % sa vynakladá na opravy, údržbu a vykurovanie. V dôsledku odkúpenia nehnuteľností do osobného vlastníctva je väčšina obyvateľov zo stredo- a východoeurópskych členských štátov EÚ vlastníkom svojho obydlia a ich náklady na opravy, údržbu a vykurovanie predstavujú na celkových nákladoch na bývanie približne 90 %. Najviac Európanov, ktorí svoje obydlie aj vlastnia je v troch členských balkánskych štátoch, v Maďarsku a na Slovensku.

Vplyvy krízy a Slovensko

Hoci je dnes stále ťažké predpokladať celkové vplyvy finančnej krízy na sociálnu situáciu obyvateľov, správa skúma najmä možnosti, ako využiť skúseností z predchádzajúcich období recesie. Uvádza sa, že sociálne výdavky zohrávajú úlohu pri ochrane tých, ktorých recesia postihla, avšak pravdepodobnosť, že nezamestnaní získajú podporu príjmu, je v rámci EÚ rôzna.

V súvislosti so Slovenskom správa preukázala napríklad to, že takmer tretina Slovákov očakáva v budúcom roku zhoršenie ich finančnej situácie v domácnosti a až 61% predpokladá celkové zhoršenie ekonomickej situácie. Až 90% Slovákov považuje situáciu v oblasti zamestnanosti za zlú a v nasledujúcich mesiacoch až 63% predpokladá jej ďalšie zhoršovanie. Horšiu situáciu v porovnaní s ďalšími krajinami vidia Slováci aj v oblasti zdravotnej starostlivosti a sociálnej pomoci v nezamestnanosti.

Celú správu Eurobarometer Eurobarometer je séria prieskumov verejnej mienky, ktoré zadáva sekcia Analýz verejnej mienky Európskej komisie od roku 1973.viac na www.EuropskaUnia.sk »315 si môžete prečítať tu.

Správu o sociálnej situácii nájdete tu.